česká spisovateľka, publicistka, zberateľka ľudových rozprávok, povestí
Životopis
Prevažnú časť svojho prozaického diela, poviedky a novely, vytvorila v päťdesiatych rokoch 19. storočia. V mnohých dielach čerpala inšpiráciu z dedinského prostredia (Karla, Divá Bára, Rozárka, V zámku a podzámčí), ktoré vykreslila s mimoriadnou citlivosťou, vnímavosťou a chápavosťou pre zložitosť človeka a jeho charakter. Hlboká ľudskosť najvýraznejšie zaznieva v jej vrcholnom diele Babička (1855). S istou dávkou idealizácie tu spomína na svoje detstvo, na babičku, obyčajnú českú ženu z ľudu, ktorá v sebe nosila múdrosť a skúsenosť mnohých generácií a bola stelesnením mravnosti. Vyvrcholením jej zberateľskej záľuby v oblasti ľudovej slovesnosti sú dve veľké zbierky (Národní báchorky a pověsti a Slovenské pohádky a pověsti (1845-47, 1857-58).
