Spomienkové rozprávanie obyvateľov obce Litava o svadobných obyčajach v 50. – 70. rokoch 20. storočia.
1. pozývanie na svadbu
2. „prieves“ – vypýtanie finančnej odmeny za nevestu, ktorá sa vydávala do inej dediny
3. dievocké vence
4. sólo ženský spev bez hudobného sprievodu
5. vinš pri prinesení polievky na svadbe
6. spievanie „poza stoli“ – rozkazovanie pri ľudovej hudbe a prekáranie sa počas svadobnej hostiny
7. „boční“ hostia – nepozvaní hostia na svadobnej hostine

Ženský odev z Dolného Badína datovaný do 1. polovice 20. storočia nosili staršie ženy a mladšie ženy v pôste a advente. Tvorí ho: „stánka“ alebo „sťahovička“ – spodný odev, „spodné keceľe“ – spodné sukne, „kitľa“ – vrchná sukňa, kabátik, „fiertucha“ – zástera. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna a siaha po bedrá. Predná časť je bez výzdoby, chrbtová časť je vyšitá „na krížik“ – krížikovou výšivkou. Čierny zamatový kabátik s naberaným volánom okolo pása má na koncoch rukávov a na hrudi všitú ozdobnú látku z menčestru, lemuje ju hadovitá šnúrka a ozdobný pásik. Kabátik sa zapína na kovové gombíky so skleneným stredom. Na modrotlačovej sukni je uviazaná zástera z čierneho glotu. Zdobí ju krížiková výšivka, šujtáš – ozdobná šnúrka, po okrajoch je lemovaná vyšívanými a vyrezávanými oblúkmi. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna, na ktoré sa v spodnej časti našívali úzke farebné stuhy alebo sa zdobili krížikovou výšivkou. „Doľe po riťi“ – zozadu sukne visí vyšívaná stuha zasunutá za pás sukne. Žena má na nohách obuté kožené čižmy s tvrdou sárou.
Vydaté ženy nosili vlasy rozdelené na pútec – na dve polovice, ktoré pevne omotávali tkanými šnúrkami. Ak mala žena riedke vlasy, pridávala si k nim konopu, ľan alebo „návlake“ – šnúry upradené z konopných nití. Omotané pramene vlasov si ženy ovinuli okolo hlavy a na to si založili čepiec a šatku. Cez čepiec sa uväzovali stuhy rôznych farieb podľa veku nositeľky alebo príležitosti nosenia.