1. fotografia z roku 1970 dokumentujúca pohreb Františka Koštiaka z Polomky
2. Na fotografiách je zaznamenaný smútočný odev. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským typom odevu, ktorý v Polomke v čase výskumu nosilo 12 žien. Jednou z nich je Anna Pohančaníková.
Odev tvorí: blúzka, sveter, vrchná sukňa, „spodňica“ – spodná sukňa, „surc“ – zástera a „kapka“ – čepiec.
Sveter je pletený na stroji. Pod svetrom má žena oblečenú priliehavú plátennú blúzku, namiesto ktorej často nosí tenké tričko. Spodná sukňa zhotovená z plátna siaha niže kolien. Vrchná sukňa a zástera sú ušité z tesilu. Zástera je zdobená nadrobno naskladaným pásom tej istej látky. Žena má vlasy rozdelené na „puťec“ – na dve polovice. Obidve časti má skrútené a nad tylom vytvarované do „kiciek“ – ležatej osmičky. Čepiec trojuholníkového tvaru je vyšívaný tmavšími vzormi.
V 1. polovici 20. storočia nosili približne 50-ročné ženy čepiec s „oťatima zubami na sekerku“ (výšivka na pravej a ľavej strane paličkovanej čipky). Ešte staršie ženy nosili čepce s polovičnými zubami a najstaršie s tenkým čiernym pásikom, prípadne bez pásika. Približne od 60. rokov 20. storočia sa tieto pravidlá pri nosení čepcov prestali dodržiavať.
V chladnejšom období a do kostola nosia ženy na čepci čiernu šatku. Počas bežných dní si ju uväzujú vzadu na tyle, na sviatočné príležitosti a do kostola vpredu pod hrdlom. Doplnkom odevu je „zamaťik“ – ozdobná šnúrka uviazaná okolo krku, ktorú majiteľka odevu nosí aj v domácom prostredí. Odevnými doplnkami sú aj „snurki dolu riťou“ – ozdobné tkanice. „Śavolki“ – vlnené stuhy sa priväzovali na „zamaťik“ a siahali takmer po okraj sukne. Čepiec sa na tyle uväzuje bielou keprovou stuhou s vyšívaným ukončením, ktorá je rovnako dlhá ako „śavolki“. Žena má na nohách obuté „remenie“ – kožené čižmy.

1. fotografia z roku 1970 dokumentujúca pohreb Františka Koštiaka z Polomky
2. Na fotografiách je zaznamenaný smútočný odev. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským typom odevu, ktorý v Polomke v čase výskumu nosilo 12 žien. Jednou z nich je Anna Pohančaníková.
Odev tvorí: blúzka, sveter, vrchná sukňa, „spodňica“ – spodná sukňa, „surc“ – zástera a „kapka“ – čepiec.
Sveter je pletený na stroji. Pod svetrom má žena oblečenú priliehavú plátennú blúzku, namiesto ktorej často nosí tenké tričko. Spodná sukňa zhotovená z plátna siaha niže kolien. Vrchná sukňa a zástera sú ušité z tesilu. Zástera je zdobená nadrobno naskladaným pásom tej istej látky. Žena má vlasy rozdelené na „puťec“ – na dve polovice. Obidve časti má skrútené a nad tylom vytvarované do „kiciek“ – ležatej osmičky. Čepiec trojuholníkového tvaru je vyšívaný tmavšími vzormi.
V 1. polovici 20. storočia nosili približne 50-ročné ženy čepiec s „oťatima zubami na sekerku“ (výšivka na pravej a ľavej strane paličkovanej čipky). Ešte staršie ženy nosili čepce s polovičnými zubami a najstaršie s tenkým čiernym pásikom, prípadne bez pásika. Približne od 60. rokov 20. storočia sa tieto pravidlá pri nosení čepcov prestali dodržiavať.
V chladnejšom období a do kostola nosia ženy na čepci čiernu šatku. Počas bežných dní si ju uväzujú vzadu na tyle, na sviatočné príležitosti a do kostola vpredu pod hrdlom. Doplnkom odevu je „zamaťik“ – ozdobná šnúrka uviazaná okolo krku, ktorú majiteľka odevu nosí aj v domácom prostredí. Odevnými doplnkami sú aj „snurki dolu riťou“ – ozdobné tkanice. „Śavolki“ – vlnené stuhy sa priväzovali na „zamaťik“ a siahali takmer po okraj sukne. Čepiec sa na tyle uväzuje bielou keprovou stuhou s vyšívaným ukončením, ktorá je rovnako dlhá ako „śavolki“. Žena má na nohách obuté „remenie“ – kožené čižmy.