Svadobný obradový koláč z Príbeliec sa nazýval „radosňík“. Zabezpečiť alebo upiecť ho bola úloha nevestinej krstnej matky. Okrem „radosňíka“ musela na svadbu priniesť dva orechové a dva „hoľie“ koláče. Všetky sa piekli z rovnakého cesta. „Radosňík“ bol na rozdiel od „hoľích“ koláčov zdobený papierovými kvietkami. Vykysnuté cesto rozdelili na štyri časti. Z nich ušúľali „fúľke“ – šúľky, z ktorých uplietli pletenec. Na okrúhly plech s vrúbkovaným okrajom ho ukladali do tvaru kruhu. Od 60. rokov 20. storočia koláč začali piecť v elektrických rúrach v špeciálne upravených „brotvanoch“ – plechových obdĺžnikových pekáčoch, kde pletenec ukladali rovno. Keďže koláč bol 25 – 30 cm vysoký, piekli ho pomaly pri nízkej teplote. „Radosňík“ priniesol do svadobného domu nevesty družba. Niesol ho na lopári na hlave prikrytý „kľinovňíkom“ – vyšívaným obrúskom. Svadobčania zároveň spievali pieseň „Keť som ja g muoj miľej choďievau“. Počas spevu družba s koláčom na hlave tancoval jednokročku, dvojkročku a krútil sa okolo svojej osi. Po odznení piesne vinšoval. Koláč sa „taľovau“ – delil na záver svadobnej hostiny podľa počtu domov, z ktorých prišli hostia na svadbu.
V súčasnosti sa v Príbelciach „radosňík“ na svadby nepečie.