My Bookmarks | Podpolianske osvetové stredisko

From the basket Mužská zástera z Korytárok 001-03

3.1. Mužský odev, mužská zástera, výšivka krivou ihlou

Mužská zástera z čierneho glotu je ušitá z jedného dielu látky. Šírka zástery je 67 cm, dĺžka 68 cm, strapce majú dĺžku 1 cm. Zásteru zdobí štepovanie strojom, výšivka „krivou ihlou“ a „krepindľa“ – ozdobná stuha našitá 10 cm od spodného okraja.

From the basket Mužská zástera z Korytárok 001-01

3.1. Mužský odev, mužská zástera, výšivka krivou ihlou

Mužská zástera z čierneho glotu je ušitá z jedného dielu látky. Šírka zástery je 67 cm, dĺžka 68 cm, strapce majú dĺžku 1 cm. Zásteru zdobí štepovanie strojom, výšivka „krivou ihlou“ a „krepindľa“ – ozdobná stuha našitá 10 cm od spodného okraja.

From the basket Uterák zo Slatinských Lazov 002-01

3.6. Textílie, uterák, telesná hygiena

Uterák s rozmermi 70 × 62 cm je zdobený pretkávaním hnedou, zelenou, fialovou a modrou niťou a strapcami s dĺžkou 12 cm. Nazývali ho „kľinovňík“ a používali ako ozdobu na zrkadlo.

From the basket Uterák zo Slatinských Lazov 001-01

3.6. Textílie, uterák, telesná hygiena

Uterák s rozmermi 97 × 63 cm je zdobený pretkávaním čiernou, zelenou, fialovou a modrou niťou a strapcami s dĺžkou 10 cm. Nazývali ho „kľinovňík“ a používali ako ozdobu na zrkadlo, neskôr na osobnú hygienu.

From the basket Ženský a mužský odev zo Slatinských Lazov 001

3.2. Ženský odev, 3.1. Mužský odev, 3.3. Detský odev, tradičný odev, ženský odev, mužský odev, detský odev

Na fotografii je zaznamenaná rodina Jombíková zo Slatinských Lazov, vľavo Anna Jombíková, narodená v roku 1914, vpravo Marián Jombík, narodený v roku 1910, v strede sa nachádza syn Juraj, narodený v roku 1934. Všetci traja sú oblečení v sviatočnom odeve.
Ženský odev tvoria: „stánka“ – spodný odev, „virezávanuo opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „kinťeš“ – spodná sukňa a „ šata“ – zástera. „Stánka“ je zdobená vytkávaním. „Opľecko“ je vyšívané „krivou ihlou“ a vyrezávané. Rukávy sú ukončené „tacľami“ – volánmi. Živôtik je ušitý z tmavej látky a zdobený rastlinnými ornamentmi. Sukňa a zástera sú zhotovené z čierneho glotu a vyšívané „krivou ihlou“. Žena má na hlave „kápku“ – čepiec, v ruke drží vreckovku.
Mužský odev tvoria: čierne „briče“ – pod kolenami zúžené nohavice prispôsobené na nosenie do čižiem, košeľa, sako, klobúk a čižmy. Ide o posledné vývinové štádium tradičného mužského odevu, ktoré sa objavovalo vo viacerých okolitých lokalitách.
Chlapčenský odev tvorí: košeľa, „koľenačke“ – nohavice siahajúce po kolená a ručne pletená vesta s vypletaným vzorom a menom Ďurko.

Ženský a mužský odev zo Slatinských Lazov 001

From the basket Svadobný koláč z Príbeliec 001-05

2.3. Príprava stravy, 7.1. Obyčaje životného cyklu, obradový koláč, radostník

Svadobný obradový koláč z Príbeliec sa nazýval „radosňík“. Zabezpečiť alebo upiecť ho bola úloha nevestinej krstnej matky. Okrem „radosňíka“ musela na svadbu priniesť dva orechové a dva „hoľie“ koláče. Všetky sa piekli z rovnakého cesta. „Radosňík“ bol na rozdiel od „hoľích“ koláčov zdobený papierovými kvietkami. Vykysnuté cesto rozdelili na štyri časti. Z nich ušúľali „fúľke“ – šúľky, z ktorých uplietli pletenec. Na okrúhly plech s vrúbkovaným okrajom ho ukladali do tvaru kruhu. Od 60. rokov 20. storočia koláč začali piecť v elektrických rúrach v špeciálne upravených „brotvanoch“ – plechových obdĺžnikových pekáčoch, kde pletenec ukladali rovno. Keďže koláč bol 25 – 30 cm vysoký, piekli ho pomaly pri nízkej teplote. „Radosňík“ priniesol do svadobného domu nevesty družba. Niesol ho na lopári na hlave prikrytý „kľinovňíkom“ – vyšívaným obrúskom. Svadobčania zároveň spievali pieseň „Keť som ja g muoj miľej choďievau“. Počas spevu družba s koláčom na hlave tancoval jednokročku, dvojkročku a krútil sa okolo svojej osi. Po odznení piesne vinšoval. Koláč sa „taľovau“ – delil na záver svadobnej hostiny podľa počtu domov, z ktorých prišli hostia na svadbu.
V súčasnosti sa v Príbelciach „radosňík“ na svadby nepečie.

From the basket Svadobný koláč z Príbeliec 001-04

2.3. Príprava stravy, 7.1. Obyčaje životného cyklu, obradový koláč, radostník

Svadobný obradový koláč z Príbeliec sa nazýval „radosňík“. Zabezpečiť alebo upiecť ho bola úloha nevestinej krstnej matky. Okrem „radosňíka“ musela na svadbu priniesť dva orechové a dva „hoľie“ koláče. Všetky sa piekli z rovnakého cesta. „Radosňík“ bol na rozdiel od „hoľích“ koláčov zdobený papierovými kvietkami. Vykysnuté cesto rozdelili na štyri časti. Z nich ušúľali „fúľke“ – šúľky, z ktorých uplietli pletenec. Na okrúhly plech s vrúbkovaným okrajom ho ukladali do tvaru kruhu. Od 60. rokov 20. storočia koláč začali piecť v elektrických rúrach v špeciálne upravených „brotvanoch“ – plechových obdĺžnikových pekáčoch, kde pletenec ukladali rovno. Keďže koláč bol 25 – 30 cm vysoký, piekli ho pomaly pri nízkej teplote. „Radosňík“ priniesol do svadobného domu nevesty družba. Niesol ho na lopári na hlave prikrytý „kľinovňíkom“ – vyšívaným obrúskom. Svadobčania zároveň spievali pieseň „Keť som ja g muoj miľej choďievau“. Počas spevu družba s koláčom na hlave tancoval jednokročku, dvojkročku a krútil sa okolo svojej osi. Po odznení piesne vinšoval. Koláč sa „taľovau“ – delil na záver svadobnej hostiny podľa počtu domov, z ktorých prišli hostia na svadbu.
V súčasnosti sa v Príbelciach „radosňík“ na svadby nepečie.