My Bookmarks | Podpolianske osvetové stredisko

From the basket Kolíska z Dobrej Nivy 001-05

1.10. Výroba z rastlinných a živočíšnych produktov a nerastných látok, 4.6. Interiér, ľudový nábytok, kolíska

Drevená kolíska stojí na dvoch nohách spojených opornou doskou. Debnička určená na kolísanie dieťaťa je k nohám kolísky pripevnená kovanou reťazou. Výška samotnej kolísky je 34 cm, dĺžka 96 cm, šírka v najširšej časti je 57 cm. Výška stojanových nôh je 94 cm. Z bočnej strany sa na nohe kolísky nachádza diera, ktorá slúžila na jej zaistenie pomocou dreveného kolíka.

From the basket Mažiar zo Sásy 001-01

2.4. Kuchynský riad, mažiar

Drevená nádoba je 38 cm vysoká, priemer otvoru je 18 cm. Kovový tĺčik s dĺžkou 62 cm je na konci rozšírený do priemeru 6 cm. Drevená časť mažiara je vyrobená z jedného kusa dreva, ozdobená frézovanými ryhami a spevnená kovovými obručami. Slúžila na roztĺkanie potravín: soli, maku, cukru, orechov a podobne.

From the basket Ženský odev z Polomky 003-01

tradičný odev, ženský odev

Na fotografiách je zaznamenaný odev, ktorý ženy nosili v teplom období „f sret ťizňi“ – od pondelka do soboty, napríklad keď išli do obchodu, na pole, pri hrabaní sena a podobne. Majiteľka a nositeľka odevu Emília Lihanová, narodená v roku 1945, ho nosievala približne do roku 2010.
Odev tvorí: „kratke opľecko“ – košeľa s krátkymi rukávmi, trojrohá šatka, vrchná sukňa, „spodňica“ – spodná sukňa, „preberani obruśťok dolu krajom“ – zástera a „kapka“ – čepiec. Košeľa ušitá z tenkého domáceho plátna je pod hrdlom uviazaná tkanicou. Krátke rukávy sú v dolnej časti stiahnuté a ukončené volánikom. Šatka zhotovená z priehľadnej polyesterovej látky ozdobená naskladaným madeirovým pásom je prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a upevnená v páse. Spodná sukňa zhotovená z plátna siaha niže kolien. Vrchná „ňebova“ – modrá sukňa je ušitá z polyesterovej látky. Naskladaná zástera zdobená vytkávaním je olemovaná pásom madeiry. Uväzuje sa vzadu na mašľu. Žena má vlasy rozdelené na „puťec“ – na dve polovice. Obidve časti má skrútené a nad tylom vytvarované do „kiciek“ – ležatej osmičky. Čepiec trojuholníkového tvaru je vyšívaný tmavšími vzormi.
V 1. polovici 20. storočia nosili približne 50-ročné ženy čepiec s „oťatima zubami na sekerku“ (výšivka na pravej a ľavej strane paličkovanej čipky). Ešte staršie ženy nosili čepce s polovičnými zubami a najstaršie s tenkým čiernym pásikom, prípadne bez pásika. Približne od 60. rokov 20. storočia sa tieto pravidlá pri nosení čepcov prestali dodržiavať. V teplom období ženy zvyčajne nenosia šatky na hlavách s výnimkou návštevy kostola.
Žena má na nohách obuté priemyselné kožené čižmy. Doplnkom odevu sú „patricki“ – modré koráliky uviazané okolo krku.

From the basket Ženský odev z Polomky 002-06

tradičný odev, ženský odev

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev, ktorý sa v obci Polomka nosil počas adventu a pôstu do kostola, pri návšteve mesta, lekára alebo pri iných významnejších príležitostiach. Majiteľka a nositeľka odevu Anna Pohančaníková, narodená v roku 1940, ho nosievala do 90. rokov 20. storočia.
Odev tvorí: „kabat“ – priliehavý kabátik, trojrohá šatka, vrchná sukňa, „spodňica“ – spodná sukňa, „preberani obruśťok“ – zástera, „kapka“ – čepiec a šatka na hlavu. Kabátik je ušitý zo zamatu a podšitý „dekovinou“ – hrubšou látkou. Čierna šatka trojuholníkového tvaru s „francľami“ – so strapcami je prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a upevnená v páse. Spodná sukňa zhotovená z plátna siaha niže kolien. Vrchná sukňa ušitá z tesilu je nadrobno „pľesirovana“ – plisovaná strojom. Zástera zdobená vytkávaním a olemovaná pásom madeiry je taktiež naskladaná. Uväzuje sa vzadu na mašľu. Žena má vlasy rozdelené na „puťec“ – na dve polovice. Obidve časti má skrútené a nad tylom vytvarované do „kiciek“ – ležatej osmičky. Čepiec trojuholníkového tvaru je vyšívaný tmavšími vzormi.
V 1. polovici 20. storočia nosili približne 50-ročné ženy čepiec s „oťatima zubami na sekerku“ (výšivka na pravej a ľavej strane paličkovanej čipky). Ešte staršie ženy nosili čepce s polovičnými zubami a najstaršie s tenkým čiernym pásikom, prípadne bez pásika. Približne od 60. rokov 20. storočia sa tieto pravidlá pri nosení čepcov prestali dodržiavať.
Na čepci je uviazaná čierna šatka. Žena má na nohách obuté „zimusnie“ – zateplené kožené čižmy. Doplnkom odevu je „zamaťik“ – ozdobná šnúrka uviazaná okolo krku a „pantľicka“ – keprová stuha s medailónikmi svätých. Visela na hrudi a nosila sa len do kostola. Odevnými doplnkami sú aj „snurki dolu riťou“ – ozdobné tkanice. „Śavolki“ – vlnené stuhy sa priväzovali na „zamaťik“ a siahali takmer po okraj sukne. Čepiec sa na tyle uväzuje bielou keprovou stuhou s vyšívaným ukončením, ktorá je rovnako dlhá ako „śavolki“. Od 80. rokov 20. storočia sa táto stuha z praktických dôvodov začala nosiť pod kabátom.