Ženský sviatočný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia.
Tvorí ho: „kanža“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, „spodňik“ alebo „pendľik“ – spodná sukňa, „brusľek“ – živôtik, blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa a blúza sú zhotovené z rovnakej brokátovej látky. Sukňa je zospodu podšitá 5 cm širokou bavlnenou látkou – „bľachou“. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza sa zapína na gombíky. Tie sú skryté pod pásom látky, ktorý po okrajoch zdobia prámiky. Rovnaký prámik lemuje golier. V hornej časti predného dielu sa nachádzajú ozdobné zámiky. Dlhé naberané rukávy sú zakončené manžetami. Vnútro blúzy je podšité plátnom. V stredovej časti sú zvnútra prišité pásy látky, ktoré slúžili na stiahnutie pŕs. Zástera je naskladaná „do obalku“ – do pása a v spodnej časti ju zdobia dva zámiky. Olemovaná je „fodriškou“ – volánom. Spodný odev – košieľka bez rukávov – siaha po kolená. Je zhotovená z kupovaného plátna. Dievča má obuté nové poltopánky na šnurovanie. Na hlave má „hantušok“ – šatku zo „štofu“, teda z jemnej vlnenej látky. V ruke drží vreckovku s obháčkovanými okrajmi.
Odev mohli nosiť dievky alebo mladé vydaté ženy. Tie nosili na hlave „šepec“ – čepiec zhotovený z madeirovej látky. Zadná aj predná časť čepca je ozdobená nariasenými taftovými a čipkovanými stuhami a korálikmi. Vzadu v spodnej časti sa nachádza volán, ktorý zakrýva krk. Čepiec sa uväzuje pod bradou.

nákresy vzorov, ktoré nanáša na fujary ich výrobca Pavol Smutný z Dúbrav