Ženský odev z Dolného Badína datovaný do 1. polovice 20. storočia nosili staršie ženy a mladšie ženy v pôste a advente. Tvorí ho: „stánka“ alebo „sťahovička“ – spodný odev, „spodné keceľe“ – spodné sukne, „kitľa“ – vrchná sukňa, kabátik, „fiertucha“ – zástera. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna a siaha po bedrá. Predná časť je bez výzdoby, chrbtová časť je vyšitá „na krížik“ – krížikovou výšivkou. Čierny zamatový kabátik s naberaným volánom okolo pása má na koncoch rukávov a na hrudi všitú ozdobnú látku z menčestru, lemuje ju hadovitá šnúrka a ozdobný pásik. Kabátik sa zapína na kovové gombíky so skleneným stredom. Na modrotlačovej sukni je uviazaná zástera z čierneho glotu. Zdobí ju krížiková výšivka, šujtáš – ozdobná šnúrka, po okrajoch je lemovaná vyšívanými a vyrezávanými oblúkmi. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna, na ktoré sa v spodnej časti našívali úzke farebné stuhy alebo sa zdobili krížikovou výšivkou. „Doľe po riťi“ – zozadu sukne visí vyšívaná stuha zasunutá za pás sukne. Žena má na nohách obuté kožené čižmy s tvrdou sárou.
Vydaté ženy nosili vlasy rozdelené na pútec – na dve polovice, ktoré pevne omotávali tkanými šnúrkami. Ak mala žena riedke vlasy, pridávala si k nim konopu, ľan alebo „návlake“ – šnúry upradené z konopných nití. Omotané pramene vlasov si ženy ovinuli okolo hlavy a na to si založili čepiec a šatku. Cez čepiec sa uväzovali stuhy rôznych farieb podľa veku nositeľky alebo príležitosti nosenia.