1. Na fotografii sú zaznamenaní regrúti z Polomky v deň odvodu na povinnú vojenskú službu v roku 1970.
2. Na fotografii je zaznamenaný Milan Vernársky, narodený v roku 1952, so svojimi rodičmi. Fotografia bola zhotovená v roku 1970 v deň jeho odvodu na povinnú vojenskú službu.
3. – 13. Mužský odev si obliekali regrúti na odvod a na „otprovadzanku“ – rozlúčku s regrútmi, a to do 90. rokov 20. storočia, niektorí až do roku 2005, kým nezrušili základnú vojenskú službu. Kto takýto odev nevlastnil, na túto príležitosť si ho požičiaval.
Mužský regrútsky odev tvorí: „cervena“ košeľa, „kolośňe“ – nohavice a „bruśľak“ – kožuch.
Košeľa zhotovená z bieleho plátna je okolo rázporu „durkovana“ – zdobená predkresľovanou výšivkou. Nazývala sa aj košeľa „so sirokim siťim“ – so širokou výšivkou. Od 2. štvrtiny 20. storočia sa totiž výšivka okolo rázporu košele plošne zväčšovala a bola čoraz hustejšia. Rukávy sú nad zápästím stiahnuté zápästkami. Zhotovené sú z vlnenej priadze. Vývojovo staršie zápästky sa vyrábali z farebného „pamoku“ – bavlnených priadzí. Košeľa sa pod krkom uväzuje „śtapanima“ – štepovanými keprovými šnúrkami. Kožuch je bohato zdobený. Ide o repliku, ktorá bola vyrobená podľa predlohy z 1. polovice 20. storočia. Nohavice zhotovené v 70. rokoch 20. storočia sú ušité z kupovaného súkna. Okolo rázporov sú zdobené vlnou. Vývojovo staršie nohavice bývali zhotovené z „postavu“ – doma vyrobeného súkna. Doplnkom odevu je mašľa z trikolórovej „pantľiki“ – stuhy pripevnená na kožuchu.
Regrútsky klobúk mestského typu je taktiež vyzdobený trikolórovou stuhou. Zdobila ho Viera Vernárska, narodená v roku 1955, pre svojho brata v roku 1975. Chlapec, ktorý nebol odvedený, nesmel nosiť takto zdobený klobúk. Vývojovo staršie klobúky bývali tmavozelenej farby. Regrúti nosili na nohách kupované topánky, zvyčajne čiernej farby.
14. spomienkové rozprávanie Anny Hrablayovej o vyprevádzaní regrútov na povinnú vojenskú službu