Na fotografiách je zaznamenaný dievčenský sviatočný odev z Detvy datovaný do 40. rokov 20. storočia. Nosili ho dievčence na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, tri spodné sukne, blúza a spodný odev. Vrchná sukňa zhotovená z potlačeného plyšu je zdobená našitou „krepindľou“ – prámikom. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza ušitá z jemnej látky je na prsiach, rukávoch a golieriku vyšívaná „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Okrem toho ju pod krkom zdobia gombíky. Zapína sa vzadu na gombíky. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je šatka vyšívaná „krivou ihlou“, ktorú dievky nosili na sviatočné príležitosti, napríklad do kostola. Dievča má obuté poltopánky s bielymi ponožkami.

1. – 3. spomienkové rozprávanie manželov Jozefa Výbošťoka, narodeného v roku 1955, a Anny Výbošťokovej, narodenej v roku 1963, o Štátnej ľudovej škole v Klokoči, o učiteľoch a spôsoboch ich vyučovania
4. fotografia dokumentujúca II. triedu Štátnej ľudovej školy v Klokoči v roku 1937, ktorú v tom čase navštevovalo 19 chlapcov a 23 dievčat, v pozadí učiteľ František Vavera
5. fotografia dokumentujúca I. triedu Štátnej ľudovej školy v Klokoči v roku 1941, ktorú v tom čase navštevovalo 25 chlapcov a 19 dievčat, v pozadí učiteľka Božena Marešová
6. fotografia z roku 1941 dokumentujúca budovu Štátnej ľudovej školy v Klokoči
7. – 24. školské pomôcky zo Štátnej ľudovej školy v Klokoči
25. súpis učiteľov, ktorí pôsobili v obci Klokoč

Lavicové dosky školských drevených lavíc sú namaľované na zeleno. V strede jednej z nich je pripevnený kovový pliešok, v ktorom je osadená sklenená nádobka na atrament. Na druhej je fľaštička na atrament voľne položená. Na laviciach sa ďalej nachádzajú bridlicové tabuľky, ručne maľované drevené peračníky, perá s hrotmi na namáčanie do atramentu, spevníky, drevené pravítka a drevená tabuľka s bielym papierom pripevneným pripináčikmi.
Bridlicová tabuľka nahrádzala papier, ktorý nebol v bežných domácnostiach dostupný. Do rámu tabuľky sa cez prevŕtanú dierku prevliekal špagát, ktorým sa uväzoval grifeľ – mäkká bridlica v tvare ceruzky so špicatým koncom. Na tabuľke zanechával bielu stopu, ktorá sa dala ľahko zotrieť handričkou.