Ženský sviatočný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: „kanža“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, „spodňik“ alebo „pendľik“ – spodná sukňa, „brusľek“ – živôtik, blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa a blúza sú zhotovené z rovnakej brokátovej látky. Sukňa je zospodu podšitá 5 cm širokou bavlnenou látkou – „bľachou“. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza sa zapína na gombíky. Tie sú skryté pod pásom látky, ktorý po okrajoch zdobia prámiky. Rovnaký prámik lemuje golier. V hornej časti predného dielu sa nachádzajú ozdobné zámiky. Dlhé naberané rukávy sú zakončené manžetami. Vnútro blúzy je podšité plátnom. V stredovej časti sú zvnútra prišité pásy látky, ktoré slúžili na stiahnutie pŕs. Zástera je naskladaná „do obalku“ – do pása. V spodnej časti a po okrajoch ju zdobia dva zámiky. Olemovaná je „fodriškou“ – volánom. Spodný odev, teda košieľka bez rukávov, siaha po kolená. Je zhotovená z kupovaného plátna. Dievča má obuté poltopánky na šnurovanie. Na hlave má „hantušok“ – šatku zo „štofu“, teda z jemnej vlnenej látky. V ruke drží vreckovku s obháčkovanými okrajmi.
Odev mohli nosiť dievky alebo mladé vydaté ženy, ktoré na hlave nosili „šepec“ – čepiec. Ten je ušitý z madeirovej látky. Zadná aj predná časť je ozdobená nariasenými taftovými a čipkovanými stuhami a korálikmi. Vzadu v spodnej časti sa nachádza volán, ktorý zakrýva krk. Čepiec sa uväzuje pod bradou.

Ženský sviatočný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: „kanža“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, „spodňik“ alebo „pendľik“ – spodná sukňa, „brusľek“ – živôtik, blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa a blúza sú zhotovené z rovnakej brokátovej látky. Sukňa je zospodu podšitá 5 cm širokou bavlnenou látkou – „bľachou“. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza sa zapína na gombíky. Tie sú skryté pod pásom látky, ktorý po okrajoch zdobia prámiky. Rovnaký prámik lemuje golier. V hornej časti predného dielu sa nachádzajú ozdobné zámiky. Dlhé naberané rukávy sú zakončené manžetami. Vnútro blúzy je podšité plátnom. V stredovej časti sú zvnútra prišité pásy látky, ktoré slúžili na stiahnutie pŕs. Zástera je naskladaná „do obalku“ – do pása. V spodnej časti a po okrajoch ju zdobia dva zámiky. Olemovaná je „fodriškou“ – volánom. Spodný odev, teda košieľka bez rukávov, siaha po kolená. Je zhotovená z kupovaného plátna. Dievča má obuté poltopánky na šnurovanie. Na hlave má „hantušok“ – šatku zo „štofu“, teda z jemnej vlnenej látky. V ruke drží vreckovku s obháčkovanými okrajmi.
Odev mohli nosiť dievky alebo mladé vydaté ženy, ktoré na hlave nosili „šepec“ – čepiec. Ten je ušitý z madeirovej látky. Zadná aj predná časť je ozdobená nariasenými taftovými a čipkovanými stuhami a korálikmi. Vzadu v spodnej časti sa nachádza volán, ktorý zakrýva krk. Čepiec sa uväzuje pod bradou.

Ženský sviatočný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: „kanža“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, „spodňik“ alebo „pendľik“ – spodná sukňa, „brusľek“ – živôtik, blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa a blúza sú zhotovené z rovnakej brokátovej látky. Sukňa je zospodu podšitá 5 cm širokou bavlnenou látkou – „bľachou“. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza sa zapína na gombíky. Tie sú skryté pod pásom látky, ktorý po okrajoch zdobia prámiky. Rovnaký prámik lemuje golier. V hornej časti predného dielu sa nachádzajú ozdobné zámiky. Dlhé naberané rukávy sú zakončené manžetami. Vnútro blúzy je podšité plátnom. V stredovej časti sú zvnútra prišité pásy látky, ktoré slúžili na stiahnutie pŕs. Zástera je naskladaná „do obalku“ – do pása. V spodnej časti a po okrajoch ju zdobia dva zámiky. Olemovaná je „fodriškou“ – volánom. Spodný odev, teda košieľka bez rukávov, siaha po kolená. Je zhotovená z kupovaného plátna. Dievča má obuté poltopánky na šnurovanie. Na hlave má „hantušok“ – šatku zo „štofu“, teda z jemnej vlnenej látky. V ruke drží vreckovku s obháčkovanými okrajmi.
Odev mohli nosiť dievky alebo mladé vydaté ženy, ktoré na hlave nosili „šepec“ – čepiec. Ten je ušitý z madeirovej látky. Zadná aj predná časť je ozdobená nariasenými taftovými a čipkovanými stuhami a korálikmi. Vzadu v spodnej časti sa nachádza volán, ktorý zakrýva krk. Čepiec sa uväzuje pod bradou.

Ženský sviatočný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: „kanža“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, „spodňik“ alebo „pendľik“ – spodná sukňa, „brusľek“ – živôtik, blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa a blúza sú zhotovené z rovnakej brokátovej látky. Sukňa je zospodu podšitá 5 cm širokou bavlnenou látkou – „bľachou“. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza sa zapína na gombíky. Tie sú skryté pod pásom látky, ktorý po okrajoch zdobia prámiky. Rovnaký prámik lemuje golier. V hornej časti predného dielu sa nachádzajú ozdobné zámiky. Dlhé naberané rukávy sú zakončené manžetami. Vnútro blúzy je podšité plátnom. V stredovej časti sú zvnútra prišité pásy látky, ktoré slúžili na stiahnutie pŕs. Zástera je naskladaná „do obalku“ – do pása. V spodnej časti a po okrajoch ju zdobia dva zámiky. Olemovaná je „fodriškou“ – volánom. Spodný odev, teda košieľka bez rukávov, siaha po kolená. Je zhotovená z kupovaného plátna. Dievča má obuté poltopánky na šnurovanie. Na hlave má „hantušok“ – šatku zo „štofu“, teda z jemnej vlnenej látky. V ruke drží vreckovku s obháčkovanými okrajmi.
Odev mohli nosiť dievky alebo mladé vydaté ženy, ktoré na hlave nosili „šepec“ – čepiec. Ten je ušitý z madeirovej látky. Zadná aj predná časť je ozdobená nariasenými taftovými a čipkovanými stuhami a korálikmi. Vzadu v spodnej časti sa nachádza volán, ktorý zakrýva krk. Čepiec sa uväzuje pod bradou.

Ženský sviatočný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: „kanža“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, „spodňik“ alebo „pendľik“ – spodná sukňa, „brusľek“ – živôtik, blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa a blúza sú zhotovené z rovnakej brokátovej látky. Sukňa je zospodu podšitá 5 cm širokou bavlnenou látkou – „bľachou“. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza sa zapína na gombíky. Tie sú skryté pod pásom látky, ktorý po okrajoch zdobia prámiky. Rovnaký prámik lemuje golier. V hornej časti predného dielu sa nachádzajú ozdobné zámiky. Dlhé naberané rukávy sú zakončené manžetami. Vnútro blúzy je podšité plátnom. V stredovej časti sú zvnútra prišité pásy látky, ktoré slúžili na stiahnutie pŕs. Zástera je naskladaná „do obalku“ – do pása. V spodnej časti a po okrajoch ju zdobia dva zámiky. Olemovaná je „fodriškou“ – volánom. Spodný odev, teda košieľka bez rukávov, siaha po kolená. Je zhotovená z kupovaného plátna. Dievča má obuté poltopánky na šnurovanie. Na hlave má „hantušok“ – šatku zo „štofu“, teda z jemnej vlnenej látky. V ruke drží vreckovku s obháčkovanými okrajmi.
Odev mohli nosiť dievky alebo mladé vydaté ženy, ktoré na hlave nosili „šepec“ – čepiec. Ten je ušitý z madeirovej látky. Zadná aj predná časť je ozdobená nariasenými taftovými a čipkovanými stuhami a korálikmi. Vzadu v spodnej časti sa nachádza volán, ktorý zakrýva krk. Čepiec sa uväzuje pod bradou.

Ženský sviatočný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: „kanža“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, „spodňik“ alebo „pendľik“ – spodná sukňa, „brusľek“ – živôtik, blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa a blúza sú zhotovené z rovnakej brokátovej látky. Sukňa je zospodu podšitá 5 cm širokou bavlnenou látkou – „bľachou“. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza sa zapína na gombíky. Tie sú skryté pod pásom látky, ktorý po okrajoch zdobia prámiky. Rovnaký prámik lemuje golier. V hornej časti predného dielu sa nachádzajú ozdobné zámiky. Dlhé naberané rukávy sú zakončené manžetami. Vnútro blúzy je podšité plátnom. V stredovej časti sú zvnútra prišité pásy látky, ktoré slúžili na stiahnutie pŕs. Zástera je naskladaná „do obalku“ – do pása. V spodnej časti a po okrajoch ju zdobia dva zámiky. Olemovaná je „fodriškou“ – volánom. Spodný odev, teda košieľka bez rukávov, siaha po kolená. Je zhotovená z kupovaného plátna. Dievča má obuté poltopánky na šnurovanie. Na hlave má „hantušok“ – šatku zo „štofu“, teda z jemnej vlnenej látky. V ruke drží vreckovku s obháčkovanými okrajmi.
Odev mohli nosiť dievky alebo mladé vydaté ženy, ktoré na hlave nosili „šepec“ – čepiec. Ten je ušitý z madeirovej látky. Zadná aj predná časť je ozdobená nariasenými taftovými a čipkovanými stuhami a korálikmi. Vzadu v spodnej časti sa nachádza volán, ktorý zakrýva krk. Čepiec sa uväzuje pod bradou.

Ženský sviatočný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: „kanža“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, „spodňik“ alebo „pendľik“ – spodná sukňa, „brusľek“ – živôtik, blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa a blúza sú zhotovené z rovnakej brokátovej látky. Sukňa je zospodu podšitá 5 cm širokou bavlnenou látkou – „bľachou“. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza sa zapína na gombíky. Tie sú skryté pod pásom látky, ktorý po okrajoch zdobia prámiky. Rovnaký prámik lemuje golier. V hornej časti predného dielu sa nachádzajú ozdobné zámiky. Dlhé naberané rukávy sú zakončené manžetami. Vnútro blúzy je podšité plátnom. V stredovej časti sú zvnútra prišité pásy látky, ktoré slúžili na stiahnutie pŕs. Zástera je naskladaná „do obalku“ – do pása. V spodnej časti a po okrajoch ju zdobia dva zámiky. Olemovaná je „fodriškou“ – volánom. Spodný odev, teda košieľka bez rukávov, siaha po kolená. Je zhotovená z kupovaného plátna. Dievča má obuté poltopánky na šnurovanie. Na hlave má „hantušok“ – šatku zo „štofu“, teda z jemnej vlnenej látky. V ruke drží vreckovku s obháčkovanými okrajmi.
Odev mohli nosiť dievky alebo mladé vydaté ženy, ktoré na hlave nosili „šepec“ – čepiec. Ten je ušitý z madeirovej látky. Zadná aj predná časť je ozdobená nariasenými taftovými a čipkovanými stuhami a korálikmi. Vzadu v spodnej časti sa nachádza volán, ktorý zakrýva krk. Čepiec sa uväzuje pod bradou.

Mužský pracovný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „kološňe“ – nohavice, „gaťe“ – spodné nohavice „kamizoľ“ – kožená vesta, košeľa, „šavolove“ – vlnené zápästky (rekonštrukcia) a baranica. Spodný odev je vyrobený z domáceho plátna. Nohavice, ušité z „postavu“ – bieleho súkna, sú ozdobené čiernou vlnenou priadzou. Kožúšok je zdobený rastlinnými a geometrickými ornamentami. Baranica je z vonkajšej strany zhotovená z čiernej ovčej kožušiny a z vnútornej strany je zo svetlej kožušiny. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „bagandže“ – čierne kožené topánky na šnurovanie.

Mužský pracovný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „kološňe“ – nohavice, „gaťe“ – spodné nohavice „kamizoľ“ – kožená vesta, košeľa, „šavolove“ – vlnené zápästky (rekonštrukcia) a baranica. Spodný odev je vyrobený z domáceho plátna. Nohavice, ušité z „postavu“ – bieleho súkna, sú ozdobené čiernou vlnenou priadzou. Kožúšok je zdobený rastlinnými a geometrickými ornamentami. Baranica je z vonkajšej strany zhotovená z čiernej ovčej kožušiny a z vnútornej strany je zo svetlej kožušiny. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „bagandže“ – čierne kožené topánky na šnurovanie.

Mužský pracovný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „kološňe“ – nohavice, „gaťe“ – spodné nohavice „kamizoľ“ – kožená vesta, košeľa, „šavolove“ – vlnené zápästky (rekonštrukcia) a baranica. Spodný odev je vyrobený z domáceho plátna. Nohavice, ušité z „postavu“ – bieleho súkna, sú ozdobené čiernou vlnenou priadzou. Kožúšok je zdobený rastlinnými a geometrickými ornamentami. Baranica je z vonkajšej strany zhotovená z čiernej ovčej kožušiny a z vnútornej strany je zo svetlej kožušiny. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „bagandže“ – čierne kožené topánky na šnurovanie.

Mužský pracovný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „kološňe“ – nohavice, „gaťe“ – spodné nohavice „kamizoľ“ – kožená vesta, košeľa, „šavolove“ – vlnené zápästky (rekonštrukcia) a baranica. Spodný odev je vyrobený z domáceho plátna. Nohavice, ušité z „postavu“ – bieleho súkna, sú ozdobené čiernou vlnenou priadzou. Kožúšok je zdobený rastlinnými a geometrickými ornamentami. Baranica je z vonkajšej strany zhotovená z čiernej ovčej kožušiny a z vnútornej strany je zo svetlej kožušiny. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „bagandže“ – čierne kožené topánky na šnurovanie.

Mužský pracovný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „kološňe“ – nohavice, „gaťe“ – spodné nohavice „kamizoľ“ – kožená vesta, košeľa, „šavolove“ – vlnené zápästky (rekonštrukcia) a baranica. Spodný odev je vyrobený z domáceho plátna. Nohavice, ušité z „postavu“ – bieleho súkna, sú ozdobené čiernou vlnenou priadzou. Kožúšok je zdobený rastlinnými a geometrickými ornamentami. Baranica je z vonkajšej strany zhotovená z čiernej ovčej kožušiny a z vnútornej strany je zo svetlej kožušiny. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „bagandže“ – čierne kožené topánky na šnurovanie.

Mužský pracovný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „kološňe“ – nohavice, „gaťe“ – spodné nohavice „kamizoľ“ – kožená vesta, košeľa, „šavolove“ – vlnené zápästky (rekonštrukcia) a baranica. Spodný odev je vyrobený z domáceho plátna. Nohavice, ušité z „postavu“ – bieleho súkna, sú ozdobené čiernou vlnenou priadzou. Kožúšok je zdobený rastlinnými a geometrickými ornamentami. Baranica je z vonkajšej strany zhotovená z čiernej ovčej kožušiny a z vnútornej strany je zo svetlej kožušiny. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „bagandže“ – čierne kožené topánky na šnurovanie.

Mužský pracovný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „kološňe“ – nohavice, „gaťe“ – spodné nohavice „kamizoľ“ – kožená vesta, košeľa, „šavolove“ – vlnené zápästky (rekonštrukcia) a baranica. Spodný odev je vyrobený z domáceho plátna. Nohavice, ušité z „postavu“ – bieleho súkna, sú ozdobené čiernou vlnenou priadzou. Kožúšok je zdobený rastlinnými a geometrickými ornamentami. Baranica je z vonkajšej strany zhotovená z čiernej ovčej kožušiny a z vnútornej strany je zo svetlej kožušiny. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „bagandže“ – čierne kožené topánky na šnurovanie.

Mužský pracovný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „kološňe“ – nohavice, „gaťe“ – spodné nohavice „kamizoľ“ – kožená vesta, košeľa, „šavolove“ – vlnené zápästky (rekonštrukcia) a baranica. Spodný odev je vyrobený z domáceho plátna. Nohavice, ušité z „postavu“ – bieleho súkna, sú ozdobené čiernou vlnenou priadzou. Kožúšok je zdobený rastlinnými a geometrickými ornamentami. Baranica je z vonkajšej strany zhotovená z čiernej ovčej kožušiny a z vnútornej strany je zo svetlej kožušiny. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „bagandže“ – čierne kožené topánky na šnurovanie.

Mužský pracovný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „kološňe“ – nohavice, „gaťe“ – spodné nohavice „kamizoľ“ – kožená vesta, košeľa, „šavolove“ – vlnené zápästky (rekonštrukcia) a baranica. Spodný odev je vyrobený z domáceho plátna. Nohavice, ušité z „postavu“ – bieleho súkna, sú ozdobené čiernou vlnenou priadzou. Kožúšok je zdobený rastlinnými a geometrickými ornamentami. Baranica je z vonkajšej strany zhotovená z čiernej ovčej kožušiny a z vnútornej strany je zo svetlej kožušiny. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „bagandže“ – čierne kožené topánky na šnurovanie.

Mužský pracovný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „kološňe“ – nohavice, „gaťe“ – spodné nohavice „kamizoľ“ – kožená vesta, košeľa, „šavolove“ – vlnené zápästky (rekonštrukcia) a baranica. Spodný odev je vyrobený z domáceho plátna. Nohavice, ušité z „postavu“ – bieleho súkna, sú ozdobené čiernou vlnenou priadzou. Kožúšok je zdobený rastlinnými a geometrickými ornamentami. Baranica je z vonkajšej strany zhotovená z čiernej ovčej kožušiny a z vnútornej strany je zo svetlej kožušiny. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „bagandže“ – čierne kožené topánky na šnurovanie.

Mužský pracovný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „kološňe“ – nohavice, „gaťe“ – spodné nohavice „kamizoľ“ – kožená vesta, košeľa, „šavolove“ – vlnené zápästky (rekonštrukcia) a baranica. Spodný odev je vyrobený z domáceho plátna. Nohavice, ušité z „postavu“ – bieleho súkna, sú ozdobené čiernou vlnenou priadzou. Kožúšok je zdobený rastlinnými a geometrickými ornamentami. Baranica je z vonkajšej strany zhotovená z čiernej ovčej kožušiny a z vnútornej strany je zo svetlej kožušiny. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „bagandže“ – čierne kožené topánky na šnurovanie.

Mužský pracovný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „kološňe“ – nohavice, „gaťe“ – spodné nohavice „kamizoľ“ – kožená vesta, košeľa, „šavolove“ – vlnené zápästky (rekonštrukcia) a baranica. Spodný odev je vyrobený z domáceho plátna. Nohavice, ušité z „postavu“ – bieleho súkna, sú ozdobené čiernou vlnenou priadzou. Kožúšok je zdobený rastlinnými a geometrickými ornamentami. Baranica je z vonkajšej strany zhotovená z čiernej ovčej kožušiny a z vnútornej strany je zo svetlej kožušiny. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „bagandže“ – čierne kožené topánky na šnurovanie.

Mužský pracovný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „kološňe“ – nohavice, „gaťe“ – spodné nohavice „kamizoľ“ – kožená vesta, košeľa, „šavolove“ – vlnené zápästky (rekonštrukcia) a baranica. Spodný odev je vyrobený z domáceho plátna. Nohavice, ušité z „postavu“ – bieleho súkna, sú ozdobené čiernou vlnenou priadzou. Kožúšok je zdobený rastlinnými a geometrickými ornamentami. Baranica je z vonkajšej strany zhotovená z čiernej ovčej kožušiny a z vnútornej strany je zo svetlej kožušiny. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „bagandže“ – čierne kožené topánky na šnurovanie.

Mužský pracovný odev z Muránskej Zdychavy je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „kološňe“ – nohavice, „gaťe“ – spodné nohavice „kamizoľ“ – kožená vesta, košeľa, „šavolove“ – vlnené zápästky (rekonštrukcia) a baranica. Spodný odev je vyrobený z domáceho plátna. Nohavice, ušité z „postavu“ – bieleho súkna, sú ozdobené čiernou vlnenou priadzou. Kožúšok je zdobený rastlinnými a geometrickými ornamentami. Baranica je z vonkajšej strany zhotovená z čiernej ovčej kožušiny a z vnútornej strany je zo svetlej kožušiny. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „bagandže“ – čierne kožené topánky na šnurovanie.

Mužský pracovný odev z Ratkovského Bystrého je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „gate“ – nohavice, „šurc“ – zástera, kožúšok, košeľa a „kalap“ – klobúk. Nohavice a zástera, zhotovené z domáceho konopného plátna, sú v spodnej časti rozstrapkané. Muž má obuté „ťižmi“ – čierne kožené čižmy.

Mužský pracovný odev z Ratkovského Bystrého je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „gate“ – nohavice, „šurc“ – zástera, kožúšok, košeľa a „kalap“ – klobúk. Nohavice a zástera, zhotovené z domáceho konopného plátna, sú v spodnej časti rozstrapkané. Muž má obuté „ťižmi“ – čierne kožené čižmy.

Mužský pracovný odev z Ratkovského Bystrého je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: „gate“ – nohavice, „šurc“ – zástera, kožúšok, košeľa a „kalap“ – klobúk. Nohavice a zástera, zhotovené z domáceho konopného plátna, sú v spodnej časti rozstrapkané. Muž má obuté „ťižmi“ – čierne kožené čižmy.

Mužský odev z Ratkovského Bystrého je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho rajtky – čierne súkenné nohavice, kožúšok, košeľa a „kalapšok“ – klobúk. Košeľa so stojatým golierom je ušitá z domáceho plátna. Má rovný strih s dlhými rukávmi ukončenými manžetami. Prednú časť košele zdobí náprsenka vyšitá geometrickými vzormi krížikovým stehom v kombinácii žltej a čiernej farby. Rovnaké vzory sa nachádzajú aj na golieri a manžetách. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „ťižmi“ – čierne kožené čižmy.

Mužský odev z Ratkovského Bystrého je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho rajtky – čierne súkenné nohavice, kožúšok, košeľa a „kalapšok“ – klobúk. Košeľa so stojatým golierom je ušitá z domáceho plátna. Má rovný strih s dlhými rukávmi ukončenými manžetami. Prednú časť košele zdobí náprsenka vyšitá geometrickými vzormi krížikovým stehom v kombinácii žltej a čiernej farby. Rovnaké vzory sa nachádzajú aj na golieri a manžetách. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „ťižmi“ – čierne kožené čižmy.

Mužský odev z Ratkovského Bystrého je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho rajtky – čierne súkenné nohavice, kožúšok, košeľa a „kalapšok“ – klobúk. Košeľa so stojatým golierom je ušitá z domáceho plátna. Má rovný strih s dlhými rukávmi ukončenými manžetami. Prednú časť košele zdobí náprsenka vyšitá geometrickými vzormi krížikovým stehom v kombinácii žltej a čiernej farby. Rovnaké vzory sa nachádzajú aj na golieri a manžetách. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „ťižmi“ – čierne kožené čižmy.

Mužský odev z Ratkovského Bystrého je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho rajtky – čierne súkenné nohavice, kožúšok, košeľa a „kalapšok“ – klobúk. Košeľa so stojatým golierom je ušitá z domáceho plátna. Má rovný strih s dlhými rukávmi ukončenými manžetami. Prednú časť košele zdobí náprsenka vyšitá geometrickými vzormi krížikovým stehom v kombinácii žltej a čiernej farby. Rovnaké vzory sa nachádzajú aj na golieri a manžetách. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „ťižmi“ – čierne kožené čižmy.

Mužský odev z Ratkovského Bystrého je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho rajtky – čierne súkenné nohavice, kožúšok, košeľa a „kalapšok“ – klobúk. Košeľa so stojatým golierom je ušitá z domáceho plátna. Má rovný strih s dlhými rukávmi ukončenými manžetami. Prednú časť košele zdobí náprsenka vyšitá geometrickými vzormi krížikovým stehom v kombinácii žltej a čiernej farby. Rovnaké vzory sa nachádzajú aj na golieri a manžetách. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „ťižmi“ – čierne kožené čižmy.

Mužský odev z Ratkovského Bystrého je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho rajtky – čierne súkenné nohavice, kožúšok, košeľa a „kalapšok“ – klobúk. Košeľa so stojatým golierom je ušitá z domáceho plátna. Má rovný strih s dlhými rukávmi ukončenými manžetami. Prednú časť košele zdobí náprsenka vyšitá geometrickými vzormi krížikovým stehom v kombinácii žltej a čiernej farby. Rovnaké vzory sa nachádzajú aj na golieri a manžetách. Doplnkom odevu je „remeň“ – opasok. Muž má obuté „ťižmi“ – čierne kožené čižmy.

Mužský odev z Ratkovského Bystrého je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: rajtky – čierne nohavice z vlnenej látky s keprovou väzbou, kožúšok, košeľa, „ťižmi“ – čižmy a „kalap“ – klobúk. Doplnkom sú „husomtragle“ – traky.

Mužský odev z Ratkovského Bystrého je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: rajtky – čierne nohavice z vlnenej látky s keprovou väzbou, kožúšok, košeľa, „ťižmi“ – čižmy a „kalap“ – klobúk. Doplnkom sú „husomtragle“ – traky.

Mužský odev z Ratkovského Bystrého je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: rajtky – čierne nohavice z vlnenej látky s keprovou väzbou, kožúšok, košeľa, „ťižmi“ – čižmy a „kalap“ – klobúk. Doplnkom sú „husomtragle“ – traky.

Mužský odev z Ratkovského Bystrého je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: rajtky – čierne nohavice z vlnenej látky s keprovou väzbou, kožúšok, košeľa, „ťižmi“ – čižmy a „kalap“ – klobúk. Doplnkom sú „husomtragle“ – traky.

Mužský odev z Ratkovského Bystrého je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Tvoria ho: rajtky – čierne nohavice z vlnenej látky s keprovou väzbou, kožúšok, košeľa, „ťižmi“ – čižmy a „kalap“ – klobúk. Doplnkom sú „husomtragle“ – traky.

Dievocký smútočný odev zo Sirku je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: „kanžä“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, dve spodné sukne, kabátik a spodný odev. Vrchná sukňa je zhotovená z čiernej vlnenej látky so vzorom. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Kabátik zhotovený z glotu sa zapína na gombíky. Má hlboké princesové švy, ktoré opticky tvarujú a zoštíhľujú postavu. Zástera z tenkej modrotlače je naskladaná do „obalku“ – do pása. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Dievča má obuté šnurovacie topánky. Na hlave má „hantušok“ – šatku zo „štofu“ – z jemnej vlnenej látky.

Dievocký smútočný odev zo Sirku je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: „kanžä“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, dve spodné sukne, kabátik a spodný odev. Vrchná sukňa je zhotovená z čiernej vlnenej látky so vzorom. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Kabátik zhotovený z glotu sa zapína na gombíky. Má hlboké princesové švy, ktoré opticky tvarujú a zoštíhľujú postavu. Zástera z tenkej modrotlače je naskladaná do „obalku“ – do pása. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Dievča má obuté šnurovacie topánky. Na hlave má „hantušok“ – šatku zo „štofu“ – z jemnej vlnenej látky.

Dievocký smútočný odev zo Sirku je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: „kanžä“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, dve spodné sukne, kabátik a spodný odev. Vrchná sukňa je zhotovená z čiernej vlnenej látky so vzorom. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Kabátik zhotovený z glotu sa zapína na gombíky. Má hlboké princesové švy, ktoré opticky tvarujú a zoštíhľujú postavu. Zástera z tenkej modrotlače je naskladaná do „obalku“ – do pása. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Dievča má obuté šnurovacie topánky. Na hlave má „hantušok“ – šatku zo „štofu“ – z jemnej vlnenej látky.

Dievčenský sviatočný odev z Nižnej Slanej je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: vrchná sukňa, zástera, dve spodné sukne, „vizitka“ – blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa a blúza sú zhotovené z rovnakej bavlnenej látky. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza so sedlovým strihom sa zapína na gombíky, ktoré sú skryté pod pásom látky. Zástera z jemnej bavlnenej látky je naskladaná do „obalku“ – do pása a v spodnej časti je ozdobená dvoma zámikmi a volánom. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Dievča má obuté biele ponožky a šnurovacie poltopánky.

Dievčenský sviatočný odev z Nižnej Slanej je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: vrchná sukňa, zástera, dve spodné sukne, „vizitka“ – blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa a blúza sú zhotovené z rovnakej bavlnenej látky. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza so sedlovým strihom sa zapína na gombíky, ktoré sú skryté pod pásom látky. Zástera z jemnej bavlnenej látky je naskladaná do „obalku“ – do pása a v spodnej časti je ozdobená dvoma zámikmi a volánom. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Dievča má obuté biele ponožky a šnurovacie poltopánky.

Dievčenský sviatočný odev z Nižnej Slanej je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: vrchná sukňa, zástera, dve spodné sukne, „vizitka“ – blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa a blúza sú zhotovené z rovnakej bavlnenej látky. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza so sedlovým strihom sa zapína na gombíky, ktoré sú skryté pod pásom látky. Zástera z jemnej bavlnenej látky je naskladaná do „obalku“ – do pása a v spodnej časti je ozdobená dvoma zámikmi a volánom. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Dievča má obuté biele ponožky a šnurovacie poltopánky.

Dievčenský sviatočný odev z Nižnej Slanej je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: vrchná sukňa, zástera, dve spodné sukne, „vizitka“ – blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa a blúza sú zhotovené z rovnakej bavlnenej látky. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza so sedlovým strihom sa zapína na gombíky, ktoré sú skryté pod pásom látky. Zástera z jemnej bavlnenej látky je naskladaná do „obalku“ – do pása a v spodnej časti je ozdobená dvoma zámikmi a volánom. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Dievča má obuté biele ponožky a šnurovacie poltopánky.

Na fotografii je zaznamenaný dievčenský sviatočný odev z Muránskej Zdychavy datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Tvorí ho: „kanžä“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, „spodňik“ alebo „pendľik“ – spodná sukňa, „brusľek“ – živôtik, „opľecko“ – košeľa s dlhým rukávom a spodný odev.
Vrchná sukňa a živôtik sú zhotovené z bavlneného saténu. Sukňa je zospodu podšitá 5 cm širokou bavlnenou látkou – „bľachou“. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Košeľa je vyrobená z kupovaného plátna. Dlhé rukávy sú ukončenými manžetami. Zástera z jemnej bavlnenej látky je naskladaná do obalku a zdobí ju výšivka plným plochým stehom. Olemovaná je „fodriškou“ – volánom. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Živôtik ukončený naskladaným volánom sa zapína na gombíky. Po oboch stranách zapínania sa nachádza prámik a dva zámiky. Dievča má obuté poltopánky s bielymi ponožkami, v ruke drží „hantušok“ – vreckovku s obháčkovanými okrajmi. Doplnkom odevu sú viacradové korále.

Na fotografii je zaznamenaný dievčenský sviatočný odev z Muránskej Zdychavy datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Tvorí ho: „kanžä“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, „spodňik“ alebo „pendľik“ – spodná sukňa, „brusľek“ – živôtik, „opľecko“ – košeľa s dlhým rukávom a spodný odev.
Vrchná sukňa a živôtik sú zhotovené z bavlneného saténu. Sukňa je zospodu podšitá 5 cm širokou bavlnenou látkou – „bľachou“. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Košeľa je vyrobená z kupovaného plátna. Dlhé rukávy sú ukončenými manžetami. Zástera z jemnej bavlnenej látky je naskladaná do obalku a zdobí ju výšivka plným plochým stehom. Olemovaná je „fodriškou“ – volánom. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Živôtik ukončený naskladaným volánom sa zapína na gombíky. Po oboch stranách zapínania sa nachádza prámik a dva zámiky. Dievča má obuté poltopánky s bielymi ponožkami, v ruke drží „hantušok“ – vreckovku s obháčkovanými okrajmi. Doplnkom odevu sú viacradové korále.

Na fotografii je zaznamenaný dievčenský sviatočný odev z Muránskej Zdychavy datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Tvorí ho: „kanžä“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, „spodňik“ alebo „pendľik“ – spodná sukňa, „brusľek“ – živôtik, „opľecko“ – košeľa s dlhým rukávom a spodný odev.
Vrchná sukňa a živôtik sú zhotovené z bavlneného saténu. Sukňa je zospodu podšitá 5 cm širokou bavlnenou látkou – „bľachou“. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Košeľa je vyrobená z kupovaného plátna. Dlhé rukávy sú ukončenými manžetami. Zástera z jemnej bavlnenej látky je naskladaná do obalku a zdobí ju výšivka plným plochým stehom. Olemovaná je „fodriškou“ – volánom. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Živôtik ukončený naskladaným volánom sa zapína na gombíky. Po oboch stranách zapínania sa nachádza prámik a dva zámiky. Dievča má obuté poltopánky s bielymi ponožkami, v ruke drží „hantušok“ – vreckovku s obháčkovanými okrajmi. Doplnkom odevu sú viacradové korále.

Ženský smútočný odev zo Sirku je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: „kanžä“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, dve spodné sukne, kabátik a spodný odev.
Vrchná sukňa je zhotovená z čierneho damasku. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Kabátik z tenkého hnedého súkna je podšitý látkami rôzneho druhu. Má hlboké princesové švy, ktoré opticky tvarujú a zoštíhľujú postavu. Zapína sa na filigránové gombíky, pod ktorými je našitý pás čierneho zamatu. Po oboch stranách zapínania sa nachádzajú dva zámiky. Dlhé naberané rukávy sú ukončené manžetami. Zástera zhotovená z čierneho glotu je naskladaná do „obalku“ – do pása. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Žena má obuté kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má uviazaný „šepec“ – čepiec, ktorý je ušitý z lesklého čierneho materiálu. Zadná aj predná časť je ozdobená nariasenými čipkovanými stuhami a korálikmi. Vzadu v spodnej časti sa nachádza volán, ktorý zakrýva krk. Čepiec sa uväzuje pod bradou.

Ženský smútočný odev zo Sirku je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: „kanžä“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, dve spodné sukne, kabátik a spodný odev.
Vrchná sukňa je zhotovená z čierneho damasku. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Kabátik z tenkého hnedého súkna je podšitý látkami rôzneho druhu. Má hlboké princesové švy, ktoré opticky tvarujú a zoštíhľujú postavu. Zapína sa na filigránové gombíky, pod ktorými je našitý pás čierneho zamatu. Po oboch stranách zapínania sa nachádzajú dva zámiky. Dlhé naberané rukávy sú ukončené manžetami. Zástera zhotovená z čierneho glotu je naskladaná do „obalku“ – do pása. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Žena má obuté kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má uviazaný „šepec“ – čepiec, ktorý je ušitý z lesklého čierneho materiálu. Zadná aj predná časť je ozdobená nariasenými čipkovanými stuhami a korálikmi. Vzadu v spodnej časti sa nachádza volán, ktorý zakrýva krk. Čepiec sa uväzuje pod bradou.

Ženský smútočný odev zo Sirku je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: „kanžä“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, dve spodné sukne, kabátik a spodný odev.
Vrchná sukňa je zhotovená z čierneho damasku. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Kabátik z tenkého hnedého súkna je podšitý látkami rôzneho druhu. Má hlboké princesové švy, ktoré opticky tvarujú a zoštíhľujú postavu. Zapína sa na filigránové gombíky, pod ktorými je našitý pás čierneho zamatu. Po oboch stranách zapínania sa nachádzajú dva zámiky. Dlhé naberané rukávy sú ukončené manžetami. Zástera zhotovená z čierneho glotu je naskladaná do „obalku“ – do pása. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Žena má obuté kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má uviazaný „šepec“ – čepiec, ktorý je ušitý z lesklého čierneho materiálu. Zadná aj predná časť je ozdobená nariasenými čipkovanými stuhami a korálikmi. Vzadu v spodnej časti sa nachádza volán, ktorý zakrýva krk. Čepiec sa uväzuje pod bradou.

Ženský smútočný odev zo Sirku je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: „kanžä“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, dve spodné sukne, kabátik a spodný odev.
Vrchná sukňa je zhotovená z čierneho damasku. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Kabátik z tenkého hnedého súkna je podšitý látkami rôzneho druhu. Má hlboké princesové švy, ktoré opticky tvarujú a zoštíhľujú postavu. Zapína sa na filigránové gombíky, pod ktorými je našitý pás čierneho zamatu. Po oboch stranách zapínania sa nachádzajú dva zámiky. Dlhé naberané rukávy sú ukončené manžetami. Zástera zhotovená z čierneho glotu je naskladaná do „obalku“ – do pása. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Žena má obuté kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má uviazaný „šepec“ – čepiec, ktorý je ušitý z lesklého čierneho materiálu. Zadná aj predná časť je ozdobená nariasenými čipkovanými stuhami a korálikmi. Vzadu v spodnej časti sa nachádza volán, ktorý zakrýva krk. Čepiec sa uväzuje pod bradou.

Ženský smútočný odev zo Sirku je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom.
Tvorí ho: „kanžä“ – vrchná sukňa, „šurc“ – zástera, dve spodné sukne, „vizitka“ – kabátik a spodný odev.
Vrchná sukňa je zhotovená zo zamatu. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Kabátik je zhotovený z glotu. V páse je prestrihnutý a stiahnutý všitým opaskom. Od pása nadol je ukončený volánom. Predný a zadný diel sú po oboch stranách ozdobené zvislými záhybmi. Kabátik sa zapína na gombíky. Zástera (rekonštrukcia) je naskladaná do „obalku“ – do pása. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Žena má obuté šnurovacie topánky. Na hlave má uviazaný „šepec“ – čepiec, ktorý sa uväzuje pod bradou.