Na fotografii je zaznamenaná Zuzana Dorotovičová (1900). Oblečený má polokroj –
prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Na fotografii z neho vidno len blúzu. Žena má na hlave „kápku“ – čepiec, „kotúčku“ – výstuž má urobenú z vlastných vlasov.
Fotografia bola zhotovená v 60. rokoch 20. storočia.

spomienkové rozprávanie Jána Rajčoka o stavaní a váľaní májov

Plechový, smaltovaný tanier je 3 cm vysoký, jeho priemer je 20 cm. Z vonkajšej strany je bielej farby, z vnútornej strany je zdobený potlačeným hroznovým dekorom. Okraj taniera je lemovaný červenou farbou.

Plechový, smaltovaný tanier je 4,5 cm vysoký, priemer otvoru je 24,5 cm. Tanier je z vnútornej strany bielej, z vonkajšej strany modrej farby. Na spodnej časti sa nachádza logo firmy Bartelmus z Plzne.

Plechová, smaltovaná tácka s dvoma ušami je 2 cm vysoká, jej priemer je 21 cm. Zdobená je rastlinným potlačeným dekorom. Na spodnej časti tácky sa nachádza znak prvej Československej republiky.

Plechová, smaltovaná tácka s dvoma ušami je 2 cm vysoká, jej priemer je 21 cm. Zdobená je rastlinným potlačeným dekorom. Na spodnej časti tácky sa nachádza znak prvej Československej republiky.

Plechový hrnček s jedným uškom je 7 cm vysoký, priemer horného otvoru je 6,5 cm, priemer spodnej časti je 4 cm. Hrnček je z vnútornej strany bielej, z vonkajšej strany svetlomodrej farby. Zdobený je rastlinným ručne maľovaným dekorom.

Plechový, smaltovaný pohár s jedným uškom je 9 cm vysoký, priemer horného otvoru je 8,5 cm, priemer spodnej časti je 6,5 cm. Hrnček je z vnútornej i z vonkajšej strany biely. Zdobený je rastlinným potlačeným dekorom a menom Rudolf. Na spodnej časti hrnčeka sa nachádza znak Uhorska.

Podlhovastá liatinová nádoba má výšku 7 cm, dĺžku 40 cm a šírku 23,5 cm. Z vnútornej strany je smaltovaná bielou, z vonkajšej strany čiernou farbou. Používala sa na pečenie, najmä mäsa.

Liatinový pekáč má priemer 28,5 cm, dĺžka rúčky je 13,5 cm. Používal na prípravu doliek.

Liatinový pekáč má priemer 28,5 cm, dĺžka rúčky je 13,5 cm. Používal na prípravu doliek.

Plechová smaltovaná súprava dvoch nádob má výšku 11 cm. Priemer otvoru hrnca je 12,5 cm. Z vnútornej strany je smaltovaná bielou, z vonkajšej strany svetlomodrou farbou. Na jeho spodnej časti sa nachádza znak prvej Československej republiky. Obedár sa používal na prepravu pokrmov. V Hronci ho nazývali „dvojačka“.

Plechová smaltovaná súprava dvoch nádob má výšku 11 cm. Priemer otvoru hrnca je 12,5 cm. Z vnútornej strany je smaltovaná bielou, z vonkajšej strany svetlomodrou farbou. Na jeho spodnej časti sa nachádza znak prvej Československej republiky. Obedár sa používal na prepravu pokrmov. V Hronci ho nazývali „dvojačka“.

Plechová smaltovaná súprava troch nádob svetlomodrej farby má výšku 21 cm. Priemer otvoru misky je 13,5 cm, jej výška jej 8 cm. Obedár sa používal na prepravu pokrmov.

Tenkostenná liatinová nádoba má výšku 10,5 cm, priemer otvoru je 29 cm. Používala sa na varenie.

Plechová kuchynská pomôcka je 43 cm dlhá, priemer miskovitej časti je 11,5 cm. Smaltovaná je modrou farbou, ktorá bola typická pre hrončiansky závod na konci 19. a začiatku 20. storočia. Používala sa na naberanie prevažne tekutých pokrmov alebo nápojov.

Plechový hrnček s jedným uškom je 8,5 cm vysoký, priemer otvoru je 10 cm. Hrnček je z vnútornej strany smaltovaný bielou a z vonkajšej strany zelenou farbou. Zdobený je rastlinným ručne maľovaným vzorom. Na spodnej časti hrnčeka sa nachádza znak prvej Československej republiky.

Hrnce sú vyrobené z liatiny a smaltované z vnútornej strany bielou a z vonkajšej modrou farbou, ktorá bola typická pre hrončiansky závod na konci 19. a začiatku 20. storočia. Výška menšieho hrnca je 10,5 cm, priemer otvoru je 30 cm. Výška väčšieho hrnca je 13,5 cm, priemer otvoru je 34,5 cm. Nádoby slúžili na varenie.

Liatinová nádoba s uškom je 7 cm vysoká, 26 cm dlhá a 16 cm široká. Z vnútornej strany je smaltovaná bielou, z vonkajšej modrou farbou, ktorá bola typická pre hrončiansky závod na konci 19. a začiatku 20. storočia. Nádoba sa používala na pečenie koláča na sviatočné príležitosti.

Liatinová nádoba má výšku 20 cm, priemer otvoru je 9,5 cm. Z vnútornej strany je smaltovaná bielou farbou. Používala sa na rôzne tekutiny, najmä na vodu.

Plechová smaltovaná nádoba polguľovitého tvaru s uškom je 4 cm vysoká, priemer otvoru je 10,5 cm. Používala sa na pitie vody v prírode. Zvyčajne ju nosili zavesenú na opasku. V pastierskych oblastiach sa črpačka pôvodne vyrábala z dreva.

Plechový hrniec je 8 cm vysoký, priemer otvoru je 9 cm. Z vnútornej strany je smaltovaný bielou, z vonkajšej svetlomodrou farbou. Zachovala sa na ňom nálepka, ktorá sa v hrončianskej smaltovni naliepala na riad v 30. – 40. rokoch 20. storočia Nádoba má kovovú rúčku s drevom a vrchnák. Slúžila najmä na uskladnenie mlieka.

Plechový hrniec je 16 cm vysoký, priemer dna je 15 cm, priemer horného otvoru je 13 cm. Z vnútornej strany je smaltovaný bielou, z vonkajšej bordovou farbou. Nádoba má kónický tvar, jedno ucho a vrchnák pripevnený k telu s pántom a petlicou. Slúžila najmä na varenie kávy.

Plechový hrniec je 31 cm vysoký, priemer dna je 30 cm, priemer horného otvoru je 24 cm. Z vnútornej strany je smaltovaný bielou, z vonkajšej modrou farbou, ktorá bola typická pre hrončiansky závod na konci 19. a začiatku 20. storočia. Nádoba má kónický tvar, dve uši a vrchnák pripevnený k telu s pántom a petlicou. Na spodnej časti sa nachádza logo firmy Bartelmus. Kanva slúžila najmä na uskladnenie bravčovej masti.

Plechový hrniec je 31 cm vysoký, priemer dna je 30 cm, priemer horného otvoru je 24 cm. Z vnútornej strany je smaltovaný bielou, z vonkajšej modrou farbou, ktorá bola typická pre hrončiansky závod na konci 19. a začiatku 20. storočia. Nádoba má kónický tvar, dve uši a vrchnák pripevnený k telu s pántom a petlicou. Na spodnej časti sa nachádza logo firmy Bartelmus. Kanva slúžila najmä na uskladnenie bravčovej masti.

Spomienkové rozprávanie obyvateľov obce Litava o svadobných obyčajach v 50. – 70. rokoch 20. storočia.
1. pozývanie na svadbu
2. „prieves“ – vypýtanie finančnej odmeny za nevestu, ktorá sa vydávala do inej dediny
3. dievocké vence
4. sólo ženský spev bez hudobného sprievodu
5. vinš pri prinesení polievky na svadbe
6. spievanie „poza stoli“ – rozkazovanie pri ľudovej hudbe a prekáranie sa počas svadobnej hostiny
7. „boční“ hostia – nepozvaní hostia na svadobnej hostine

Spomienkové rozprávanie obyvateľov obce Litava o svadobných obyčajach v 50. – 70. rokoch 20. storočia.
1. pozývanie na svadbu
2. „prieves“ – vypýtanie finančnej odmeny za nevestu, ktorá sa vydávala do inej dediny
3. dievocké vence
4. sólo ženský spev bez hudobného sprievodu
5. vinš pri prinesení polievky na svadbe
6. spievanie „poza stoli“ – rozkazovanie pri ľudovej hudbe a prekáranie sa počas svadobnej hostiny
7. „boční“ hostia – nepozvaní hostia na svadobnej hostine

Spomienkové rozprávanie obyvateľov obce Litava o svadobných obyčajach v 50. – 70. rokoch 20. storočia.
1. pozývanie na svadbu
2. „prieves“ – vypýtanie finančnej odmeny za nevestu, ktorá sa vydávala do inej dediny
3. dievocké vence
4. sólo ženský spev bez hudobného sprievodu
5. vinš pri prinesení polievky na svadbe
6. spievanie „poza stoli“ – rozkazovanie pri ľudovej hudbe a prekáranie sa počas svadobnej hostiny
7. „boční“ hostia – nepozvaní hostia na svadobnej hostine

Spomienkové rozprávanie obyvateľov obce Litava o svadobných obyčajach v 50. – 70. rokoch 20. storočia.
1. pozývanie na svadbu
2. „prieves“ – vypýtanie finančnej odmeny za nevestu, ktorá sa vydávala do inej dediny
3. dievocké vence
4. sólo ženský spev bez hudobného sprievodu
5. vinš pri prinesení polievky na svadbe
6. spievanie „poza stoli“ – rozkazovanie pri ľudovej hudbe a prekáranie sa počas svadobnej hostiny
7. „boční“ hostia – nepozvaní hostia na svadobnej hostine

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Detvy datovaný do 50. rokov 20. storočia. Nosili ho ženy v strednom veku na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, dve spodné sukne, blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa zhotovená z plyšu je zdobená našitou „krepindľou“ – prámikom. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Plyšová blúza so sedlovým strihom a s nabratými rukávmi sa vzadu zapína na malý gombík. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je háčkovaná „kápka“ – čepiec vyšívaný korálikmi a „pľiška“ – plyšová šatka s hodvábnymi strapcami. „Šnúrka“, ktorá sa uväzovala na zátylku čepca, je vyšitá „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Žena má obuté semišové poltopánky.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Detvy datovaný do 50. rokov 20. storočia. Nosili ho ženy v mladšom veku na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, dve spodné sukne, zástera, blúza a spodný odev. Sukňa je zhotovená zo zamatu. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Zamatová zástera je vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. Ide o „jednopolovú“ zásteru – ušitú z jedného dielu – 60 cm širokú, ktorá bola módna v polovici 20. storočia. Zamatová blúza sa vzadu zapína na malý gombík. Pod krkom a na rukávoch je vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je „ľimbačková kápka“ – čepiec vyšívaný korálikmi a zamatová šatka vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. „Šnúrka“, ktorá sa uväzovala na zátylku čepca, je vyšitá „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Žena má obuté poltopánky.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Detvy datovaný do 50. rokov 20. storočia. Nosili ho ženy v mladšom veku na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, dve spodné sukne, zástera, blúza a spodný odev. Sukňa je zhotovená zo zamatu. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Zamatová zástera je vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. Ide o „jednopolovú“ zásteru – ušitú z jedného dielu – 60 cm širokú, ktorá bola módna v polovici 20. storočia. Zamatová blúza sa vzadu zapína na malý gombík. Pod krkom a na rukávoch je vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je „ľimbačková kápka“ – čepiec vyšívaný korálikmi a zamatová šatka vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. „Šnúrka“, ktorá sa uväzovala na zátylku čepca, je vyšitá „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Žena má obuté poltopánky.

Na fotografiách je zaznamenaný dievčenský sviatočný odev z Očovej datovaný do 30. rokov 20. storočia. Nosili ho dievky alebo ženy v mladšom veku na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, tri spodné sukne, blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa je zhotovená z potlačeného zamatu. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Saténová blúza vyšívaná „krivou ihlou“ sa zapína vpredu na gombíky. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Dievča má obuté šnurovacie poltopánky. Učesaná je „na lokňu“, to znamená, že z predných vlasov má vyčesanú vlnu. Vlasy má vzadu zopnuté plastovou sponou do jedného vrkoča. Tento účes bol v Detve, Očovej a okolí módny v 30. – 40. rokoch 20. storočia.

Na fotografiách je zaznamenaný dievčenský sviatočný odev z Detvy datovaný do 40. rokov 20. storočia. Nosili ho dievčence na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, tri spodné sukne, blúza a spodný odev. Vrchná sukňa zhotovená z potlačeného plyšu je zdobená našitou „krepindľou“ – prámikom. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza ušitá z jemnej látky je na prsiach, rukávoch a golieriku vyšívaná „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Okrem toho ju pod krkom zdobia gombíky. Zapína sa vzadu na gombíky. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je šatka vyšívaná „krivou ihlou“, ktorú dievky nosili na sviatočné príležitosti, napríklad do kostola. Dievča má obuté poltopánky s bielymi ponožkami.

Na fotografiách je zaznamenaný dievčenský sviatočný odev z Detvy datovaný do 40. rokov 20. storočia. Nosili ho dievčence na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, tri spodné sukne, blúza a spodný odev. Vrchná sukňa zhotovená z potlačeného plyšu je zdobená našitou „krepindľou“ – prámikom. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza ušitá z jemnej látky je na prsiach, rukávoch a golieriku vyšívaná „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Okrem toho ju pod krkom zdobia gombíky. Zapína sa vzadu na gombíky. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je šatka vyšívaná „krivou ihlou“, ktorú dievky nosili na sviatočné príležitosti, napríklad do kostola. Dievča má obuté poltopánky s bielymi ponožkami.

Na fotografiách je zdokumentovaný svadobný veniec a pierko umiestnené v drevenej presklenej skrinke. Veniec a pierko tvoria textilné a voskové kvety a listy, ozdoby z fúkaného skla a „trasielka“ – tenké drôty stáčané do pružiniek, ktoré sú ukončené flitrami a voskovanými slzičkami.

Na fotografiách je zdokumentovaný svadobný veniec a pierko umiestnené v drevenej presklenej skrinke. Veniec a pierko tvoria textilné a voskové kvety a listy, ozdoby z fúkaného skla a „trasielka“ – tenké drôty stáčané do pružiniek, ktoré sú ukončené flitrami a voskovanými slzičkami.

Detský prútený kočík s drevenými kolieskami je vysoký 56 cm, jeho šírka je 23 cm a dĺžka 52 cm. Drevená rukoväť je ku korbe kočiara prichytená kovovými tyčkami. Podvozok je vyrobený z dreva, kolieska sú pripevnené kovovými úchytkami. Predmet slúžil ako hračka.

Drevený kufor je 61 cm dlhý, jeho výška je 29 cm a šírka 30 cm. Na prednej strane kufra je bielou farbou napísané meno bývalého majiteľa. Používal ho na prepravu a úschovu osobných vecí v čase, keď narukoval na povinnú vojenskú službu, neskôr ako úložný priestor na rôzne predmety.

Drevený kufor je 61 cm dlhý, jeho výška je 29 cm a šírka 30 cm. Na prednej strane kufra je bielou farbou napísané meno bývalého majiteľa. Používal ho na prepravu a úschovu osobných vecí v čase, keď narukoval na povinnú vojenskú službu, neskôr ako úložný priestor na rôzne predmety.

Rovnoramenná závesná páková váha slúžila na váženie predmetov pomocou závaží. Dĺžka ramena je 33 cm. Na koncoch ramien sú zavesené misky, jedna na umiestnenie vážených predmetov a druhá na závažia. Ich priemer je 26 cm. Uprostred páky je jazýček, ktorý umožňuje zistiť, kedy sú obe misky v rovnováhe.

Drevený pracovný nástroj na pradenie je 177 cm vysoký. Skladá sa z okrúhleho podstavca s priemerom 29 cm, ktorý stojí na štyroch nôžkach. Uprostred podstavca je upevnená dlhá, rastlinnými a geometrickými vzormi vyrezávaná tyč. Na jej konci sa nachádza tkanica, ktorou sa priväzovala kúdeľ – vyčesané vlákna ľanu alebo konopí.

Drevený pracovný nástroj na pradenie je 177 cm vysoký. Skladá sa z okrúhleho podstavca s priemerom 29 cm, ktorý stojí na štyroch nôžkach. Uprostred podstavca je upevnená dlhá, rastlinnými a geometrickými vzormi vyrezávaná tyč. Na jej konci sa nachádza tkanica, ktorou sa priväzovala kúdeľ – vyčesané vlákna ľanu alebo konopí.

Drevený pracovný nástroj na pradenie je 177 cm vysoký. Skladá sa z okrúhleho podstavca s priemerom 29 cm, ktorý stojí na štyroch nôžkach. Uprostred podstavca je upevnená dlhá, rastlinnými a geometrickými vzormi vyrezávaná tyč. Na jej konci sa nachádza tkanica, ktorou sa priväzovala kúdeľ – vyčesané vlákna ľanu alebo konopí.

Drevená nádoba je 28 cm vysoká, priemer otvoru je 12 cm. Kovový tĺčik s dĺžkou 48 cm je na konci rozšírený do priemeru 5 cm. Drevená časť mažiara je vyrobená z jedného kusa dreva, ozdobená frézovanými ryhami a spevnená kovovými obručami. Slúžila na roztĺkanie potravín: soli, maku, cukru, orechov a podobne.

Drevená nádoba je 38 cm vysoká, priemer otvoru je 18 cm. Kovový tĺčik s dĺžkou 62 cm je na konci rozšírený do priemeru 6 cm. Drevená časť mažiara je vyrobená z jedného kusa dreva, ozdobená frézovanými ryhami a spevnená kovovými obručami. Slúžila na roztĺkanie potravín: soli, maku, cukru, orechov a podobne.

Drevená nádoba je 38 cm vysoká, priemer otvoru je 18 cm. Kovový tĺčik s dĺžkou 62 cm je na konci rozšírený do priemeru 6 cm. Drevená časť mažiara je vyrobená z jedného kusa dreva, ozdobená frézovanými ryhami a spevnená kovovými obručami. Slúžila na roztĺkanie potravín: soli, maku, cukru, orechov a podobne.

Drevená forma na maslo je 16,5 cm dlhá, 10 cm široká a 3 cm vysoká. Okraje sú z vnútornej strany ryhované. Dno je zdobené ručne vyrezávaným rastlinným ornamentom. Vonkajšie aj vnútorné steny majú kónický tvar. Na vonkajších pozdĺžnych stenách sa nachádzajú žliabky.

Drevená nádoba kužeľovitého tvaru je 52 cm vysoká, priemer otvoru je 19 cm, priemer dna je 24 cm. Piest je dlhý 114 cm. Drevené časti sú spojené kovovými obručami. Dbanka slúžila na mútenie masla.

Drevená nádoba kužeľovitého tvaru je 52 cm vysoká, priemer otvoru je 19 cm, priemer dna je 24 cm. Piest je dlhý 114 cm. Drevené časti sú spojené kovovými obručami. Dbanka slúžila na mútenie masla.