Drevená uzamykateľná truhlica je 82 cm vysoká, 120 cm široká a 64 cm hlboká. Stojí na štyroch nôžkach. Na bočných stranách sú umiestnené kovové držadlá na prenášanie. V spodnej časti sa nachádza zásuvka. Vrchnák je k telu pripevnený kovanými pántami.
Truhlica slúžila na ukladanie odevu a bytového textilu. Malý priečinok s vrchnákom na bočnej stene sa využíval na uskladnenie peňazí, drobných predmetov a písomností.

Drevená uzamykateľná truhlica je 82 cm vysoká, 120 cm široká a 64 cm hlboká. Stojí na štyroch nôžkach. Na bočných stranách sú umiestnené kovové držadlá na prenášanie. V spodnej časti sa nachádza zásuvka. Vrchnák je k telu pripevnený kovanými pántami.
Truhlica slúžila na ukladanie odevu a bytového textilu. Malý priečinok s vrchnákom na bočnej stene sa využíval na uskladnenie peňazí, drobných predmetov a písomností.

Drevená uzamykateľná truhlica je 82 cm vysoká, 120 cm široká a 64 cm hlboká. Stojí na štyroch nôžkach. Na bočných stranách sú umiestnené kovové držadlá na prenášanie. V spodnej časti sa nachádza zásuvka. Vrchnák je k telu pripevnený kovanými pántami.
Truhlica slúžila na ukladanie odevu a bytového textilu. Malý priečinok s vrchnákom na bočnej stene sa využíval na uskladnenie peňazí, drobných predmetov a písomností.

Drevená uzamykateľná truhlica je 82 cm vysoká, 120 cm široká a 64 cm hlboká. Stojí na štyroch nôžkach. Na bočných stranách sú umiestnené kovové držadlá na prenášanie. V spodnej časti sa nachádza zásuvka. Vrchnák je k telu pripevnený kovanými pántami.
Truhlica slúžila na ukladanie odevu a bytového textilu. Malý priečinok s vrchnákom na bočnej stene sa využíval na uskladnenie peňazí, drobných predmetov a písomností.

Drevená uzamykateľná truhlica je 82 cm vysoká, 120 cm široká a 64 cm hlboká. Stojí na štyroch nôžkach. Na bočných stranách sú umiestnené kovové držadlá na prenášanie. V spodnej časti sa nachádza zásuvka. Vrchnák je k telu pripevnený kovanými pántami.
Truhlica slúžila na ukladanie odevu a bytového textilu. Malý priečinok s vrchnákom na bočnej stene sa využíval na uskladnenie peňazí, drobných predmetov a písomností.

Drevená uzamykateľná truhlica je 82 cm vysoká, 120 cm široká a 64 cm hlboká. Stojí na štyroch nôžkach. Na bočných stranách sú umiestnené kovové držadlá na prenášanie. V spodnej časti sa nachádza zásuvka. Vrchnák je k telu pripevnený kovanými pántami.
Truhlica slúžila na ukladanie odevu a bytového textilu. Malý priečinok s vrchnákom na bočnej stene sa využíval na uskladnenie peňazí, drobných predmetov a písomností.

Drevená pracovná pomôcka sa využívala na strúhanie šindľov obojručným nožom. Stolec je 160 cm dlhý a 58 cm vysoký. Čeľusť na prichytenie šindľov sa ovládala nohou.

Drevená pracovná pomôcka sa využívala na strúhanie šindľov obojručným nožom. Stolec je 160 cm dlhý a 58 cm vysoký. Čeľusť na prichytenie šindľov sa ovládala nohou.

Lavica má výšku 80 cm a dĺžku 180 cm, sedacia časť je široká 35 cm. Výplň operadla tvorí rad latiek a paličiek. Laty sú vyrezávané. Medzi vzormi sa nachádza vročenie. Pravdepodobne ide o rok výroby. Lavica slúžila najmä na sedenie, v prípade početnej rodiny aj na spanie.

Lavica má výšku 80 cm a dĺžku 180 cm, sedacia časť je široká 35 cm. Výplň operadla tvorí rad latiek a paličiek. Laty sú vyrezávané. Medzi vzormi sa nachádza vročenie. Pravdepodobne ide o rok výroby. Lavica slúžila najmä na sedenie, v prípade početnej rodiny aj na spanie.

Lavica má výšku 80 cm a dĺžku 180 cm, sedacia časť je široká 35 cm. Výplň operadla tvorí rad latiek a paličiek. Laty sú vyrezávané. Medzi vzormi sa nachádza vročenie. Pravdepodobne ide o rok výroby. Lavica slúžila najmä na sedenie, v prípade početnej rodiny aj na spanie.

Lavica má výšku 80 cm a dĺžku 180 cm, sedacia časť je široká 35 cm. Výplň operadla tvorí rad latiek a paličiek. Laty sú vyrezávané. Medzi vzormi sa nachádza vročenie. Pravdepodobne ide o rok výroby. Lavica slúžila najmä na sedenie, v prípade početnej rodiny aj na spanie.

Drevená kolíska stojí na dvoch nohách spojených opornou doskou. Debnička určená na kolísanie dieťaťa je k nohám kolísky pripevnená kovanou reťazou. Výška samotnej kolísky je 34 cm, dĺžka 96 cm, šírka v najširšej časti je 57 cm. Výška stojanových nôh je 94 cm. Z bočnej strany sa na nohe kolísky nachádza diera, ktorá slúžila na jej zaistenie pomocou dreveného kolíka.

Drevená kolíska stojí na dvoch nohách spojených opornou doskou. Debnička určená na kolísanie dieťaťa je k nohám kolísky pripevnená kovanou reťazou. Výška samotnej kolísky je 34 cm, dĺžka 96 cm, šírka v najširšej časti je 57 cm. Výška stojanových nôh je 94 cm. Z bočnej strany sa na nohe kolísky nachádza diera, ktorá slúžila na jej zaistenie pomocou dreveného kolíka.

Drevený vyrezávaný postroj s rozmermi 130 cm × 59 cm slúžil na priahanie volov a kráv pri poľnohospodárskych a povozníckych prácach. Zvyčajne ho vyrábali priamo na mieru. Bohatší gazdovia si jarmá dávali zdobiť rôznymi vyrezávanými ornamentmi.

Na fotografii v drevenom ráme je zaznamenaná rodina z Dobrej Nivy. Všetci sú oblečení v sviatočnom odeve.
Ženský odev tvorí: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prucľak“ – živôtik, „kitľa“ – vrchná sukňa, „kinťeš“ – spodná sukňa, „šata“ – zástera.
Vrchná časť spodného odevu je zdobená vytkávaním, spodná časť je zhotovená z plátna. Košeľa je na manžetách zdobená výšivkou cez riasy. Rukávy sú ukončené „goľierikon“ – volánmi a mašľou. Živôtik je husto zdobený zúbkovito naskladanými a našitými stuhami a flitrami. Sukňa a zástera sú zhotovené z tmavej látky. V spodnej časti ich zdobí výšivka. Žena má na hlave „kápku“ – čepiec, v ruke drží vreckovku. Na krku má viacradové korále. Obuté má kožené poltopánky.
Mužský odev tvoria: čierne nohavice, košeľa a čižmy. Košeľu zdobí krížiková výšivka.
Chlapčenský odev tvorí: košeľa, nohavice siahajúce po kolená, podkolienky a vesta. Chlapec má obuté poltopánky.
Obraz slúžil ako dekoračný predmet.

Kovový držiak slúžil na odkladanie pokrievok a vešanie kuchynských pomôcok. Je dlhý 52 cm. V najširšej časti meria 20 cm, v najužšej 9 cm. Pripevňoval sa na stenu v priestore, kde sa varilo. Stojan a vidličky sú kované ručne. Dlhšia vidlička meria 30 cm, kratšia 21 cm.

Kovový držiak slúžil na odkladanie pokrievok a vešanie kuchynských pomôcok. Je dlhý 52 cm. V najširšej časti meria 20 cm, v najužšej 9 cm. Pripevňoval sa na stenu v priestore, kde sa varilo. Stojan a vidličky sú kované ručne. Dlhšia vidlička meria 30 cm, kratšia 21 cm.

Na fotografii je zaznamenaná Zuzana Dorotovičová (1900). Oblečený má polokroj –
prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Na fotografii z neho vidno len blúzu. Žena má na hlave „kápku“ – čepiec, „kotúčku“ – výstuž má urobenú z vlastných vlasov.
Fotografia bola zhotovená v 60. rokoch 20. storočia.

spomienkové rozprávanie Jána Rajčoka o stavaní a váľaní májov

Plechový, smaltovaný tanier je 3 cm vysoký, jeho priemer je 20 cm. Z vonkajšej strany je bielej farby, z vnútornej strany je zdobený potlačeným hroznovým dekorom. Okraj taniera je lemovaný červenou farbou.

Plechový, smaltovaný tanier je 4,5 cm vysoký, priemer otvoru je 24,5 cm. Tanier je z vnútornej strany bielej, z vonkajšej strany modrej farby. Na spodnej časti sa nachádza logo firmy Bartelmus z Plzne.

Plechová, smaltovaná tácka s dvoma ušami je 2 cm vysoká, jej priemer je 21 cm. Zdobená je rastlinným potlačeným dekorom. Na spodnej časti tácky sa nachádza znak prvej Československej republiky.

Plechová, smaltovaná tácka s dvoma ušami je 2 cm vysoká, jej priemer je 21 cm. Zdobená je rastlinným potlačeným dekorom. Na spodnej časti tácky sa nachádza znak prvej Československej republiky.

Plechový hrnček s jedným uškom je 7 cm vysoký, priemer horného otvoru je 6,5 cm, priemer spodnej časti je 4 cm. Hrnček je z vnútornej strany bielej, z vonkajšej strany svetlomodrej farby. Zdobený je rastlinným ručne maľovaným dekorom.

Plechový, smaltovaný pohár s jedným uškom je 9 cm vysoký, priemer horného otvoru je 8,5 cm, priemer spodnej časti je 6,5 cm. Hrnček je z vnútornej i z vonkajšej strany biely. Zdobený je rastlinným potlačeným dekorom a menom Rudolf. Na spodnej časti hrnčeka sa nachádza znak Uhorska.

Podlhovastá liatinová nádoba má výšku 7 cm, dĺžku 40 cm a šírku 23,5 cm. Z vnútornej strany je smaltovaná bielou, z vonkajšej strany čiernou farbou. Používala sa na pečenie, najmä mäsa.

Liatinový pekáč má priemer 28,5 cm, dĺžka rúčky je 13,5 cm. Používal na prípravu doliek.

Liatinový pekáč má priemer 28,5 cm, dĺžka rúčky je 13,5 cm. Používal na prípravu doliek.

Plechová smaltovaná súprava dvoch nádob má výšku 11 cm. Priemer otvoru hrnca je 12,5 cm. Z vnútornej strany je smaltovaná bielou, z vonkajšej strany svetlomodrou farbou. Na jeho spodnej časti sa nachádza znak prvej Československej republiky. Obedár sa používal na prepravu pokrmov. V Hronci ho nazývali „dvojačka“.

Plechová smaltovaná súprava dvoch nádob má výšku 11 cm. Priemer otvoru hrnca je 12,5 cm. Z vnútornej strany je smaltovaná bielou, z vonkajšej strany svetlomodrou farbou. Na jeho spodnej časti sa nachádza znak prvej Československej republiky. Obedár sa používal na prepravu pokrmov. V Hronci ho nazývali „dvojačka“.

Plechová smaltovaná súprava troch nádob svetlomodrej farby má výšku 21 cm. Priemer otvoru misky je 13,5 cm, jej výška jej 8 cm. Obedár sa používal na prepravu pokrmov.

Tenkostenná liatinová nádoba má výšku 10,5 cm, priemer otvoru je 29 cm. Používala sa na varenie.

Plechová kuchynská pomôcka je 43 cm dlhá, priemer miskovitej časti je 11,5 cm. Smaltovaná je modrou farbou, ktorá bola typická pre hrončiansky závod na konci 19. a začiatku 20. storočia. Používala sa na naberanie prevažne tekutých pokrmov alebo nápojov.

Plechový hrnček s jedným uškom je 8,5 cm vysoký, priemer otvoru je 10 cm. Hrnček je z vnútornej strany smaltovaný bielou a z vonkajšej strany zelenou farbou. Zdobený je rastlinným ručne maľovaným vzorom. Na spodnej časti hrnčeka sa nachádza znak prvej Československej republiky.

Hrnce sú vyrobené z liatiny a smaltované z vnútornej strany bielou a z vonkajšej modrou farbou, ktorá bola typická pre hrončiansky závod na konci 19. a začiatku 20. storočia. Výška menšieho hrnca je 10,5 cm, priemer otvoru je 30 cm. Výška väčšieho hrnca je 13,5 cm, priemer otvoru je 34,5 cm. Nádoby slúžili na varenie.

Liatinová nádoba s uškom je 7 cm vysoká, 26 cm dlhá a 16 cm široká. Z vnútornej strany je smaltovaná bielou, z vonkajšej modrou farbou, ktorá bola typická pre hrončiansky závod na konci 19. a začiatku 20. storočia. Nádoba sa používala na pečenie koláča na sviatočné príležitosti.

Liatinová nádoba má výšku 20 cm, priemer otvoru je 9,5 cm. Z vnútornej strany je smaltovaná bielou farbou. Používala sa na rôzne tekutiny, najmä na vodu.

Plechová smaltovaná nádoba polguľovitého tvaru s uškom je 4 cm vysoká, priemer otvoru je 10,5 cm. Používala sa na pitie vody v prírode. Zvyčajne ju nosili zavesenú na opasku. V pastierskych oblastiach sa črpačka pôvodne vyrábala z dreva.

Plechový hrniec je 8 cm vysoký, priemer otvoru je 9 cm. Z vnútornej strany je smaltovaný bielou, z vonkajšej svetlomodrou farbou. Zachovala sa na ňom nálepka, ktorá sa v hrončianskej smaltovni naliepala na riad v 30. – 40. rokoch 20. storočia Nádoba má kovovú rúčku s drevom a vrchnák. Slúžila najmä na uskladnenie mlieka.

Plechový hrniec je 16 cm vysoký, priemer dna je 15 cm, priemer horného otvoru je 13 cm. Z vnútornej strany je smaltovaný bielou, z vonkajšej bordovou farbou. Nádoba má kónický tvar, jedno ucho a vrchnák pripevnený k telu s pántom a petlicou. Slúžila najmä na varenie kávy.

Plechový hrniec je 31 cm vysoký, priemer dna je 30 cm, priemer horného otvoru je 24 cm. Z vnútornej strany je smaltovaný bielou, z vonkajšej modrou farbou, ktorá bola typická pre hrončiansky závod na konci 19. a začiatku 20. storočia. Nádoba má kónický tvar, dve uši a vrchnák pripevnený k telu s pántom a petlicou. Na spodnej časti sa nachádza logo firmy Bartelmus. Kanva slúžila najmä na uskladnenie bravčovej masti.

Plechový hrniec je 31 cm vysoký, priemer dna je 30 cm, priemer horného otvoru je 24 cm. Z vnútornej strany je smaltovaný bielou, z vonkajšej modrou farbou, ktorá bola typická pre hrončiansky závod na konci 19. a začiatku 20. storočia. Nádoba má kónický tvar, dve uši a vrchnák pripevnený k telu s pántom a petlicou. Na spodnej časti sa nachádza logo firmy Bartelmus. Kanva slúžila najmä na uskladnenie bravčovej masti.

Spomienkové rozprávanie obyvateľov obce Litava o svadobných obyčajach v 50. – 70. rokoch 20. storočia.
1. pozývanie na svadbu
2. „prieves“ – vypýtanie finančnej odmeny za nevestu, ktorá sa vydávala do inej dediny
3. dievocké vence
4. sólo ženský spev bez hudobného sprievodu
5. vinš pri prinesení polievky na svadbe
6. spievanie „poza stoli“ – rozkazovanie pri ľudovej hudbe a prekáranie sa počas svadobnej hostiny
7. „boční“ hostia – nepozvaní hostia na svadobnej hostine

Spomienkové rozprávanie obyvateľov obce Litava o svadobných obyčajach v 50. – 70. rokoch 20. storočia.
1. pozývanie na svadbu
2. „prieves“ – vypýtanie finančnej odmeny za nevestu, ktorá sa vydávala do inej dediny
3. dievocké vence
4. sólo ženský spev bez hudobného sprievodu
5. vinš pri prinesení polievky na svadbe
6. spievanie „poza stoli“ – rozkazovanie pri ľudovej hudbe a prekáranie sa počas svadobnej hostiny
7. „boční“ hostia – nepozvaní hostia na svadobnej hostine

Spomienkové rozprávanie obyvateľov obce Litava o svadobných obyčajach v 50. – 70. rokoch 20. storočia.
1. pozývanie na svadbu
2. „prieves“ – vypýtanie finančnej odmeny za nevestu, ktorá sa vydávala do inej dediny
3. dievocké vence
4. sólo ženský spev bez hudobného sprievodu
5. vinš pri prinesení polievky na svadbe
6. spievanie „poza stoli“ – rozkazovanie pri ľudovej hudbe a prekáranie sa počas svadobnej hostiny
7. „boční“ hostia – nepozvaní hostia na svadobnej hostine

Spomienkové rozprávanie obyvateľov obce Litava o svadobných obyčajach v 50. – 70. rokoch 20. storočia.
1. pozývanie na svadbu
2. „prieves“ – vypýtanie finančnej odmeny za nevestu, ktorá sa vydávala do inej dediny
3. dievocké vence
4. sólo ženský spev bez hudobného sprievodu
5. vinš pri prinesení polievky na svadbe
6. spievanie „poza stoli“ – rozkazovanie pri ľudovej hudbe a prekáranie sa počas svadobnej hostiny
7. „boční“ hostia – nepozvaní hostia na svadobnej hostine

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Detvy datovaný do 50. rokov 20. storočia. Nosili ho ženy v strednom veku na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, dve spodné sukne, blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa zhotovená z plyšu je zdobená našitou „krepindľou“ – prámikom. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Plyšová blúza so sedlovým strihom a s nabratými rukávmi sa vzadu zapína na malý gombík. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je háčkovaná „kápka“ – čepiec vyšívaný korálikmi a „pľiška“ – plyšová šatka s hodvábnymi strapcami. „Šnúrka“, ktorá sa uväzovala na zátylku čepca, je vyšitá „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Žena má obuté semišové poltopánky.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Detvy datovaný do 50. rokov 20. storočia. Nosili ho ženy v mladšom veku na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, dve spodné sukne, zástera, blúza a spodný odev. Sukňa je zhotovená zo zamatu. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Zamatová zástera je vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. Ide o „jednopolovú“ zásteru – ušitú z jedného dielu – 60 cm širokú, ktorá bola módna v polovici 20. storočia. Zamatová blúza sa vzadu zapína na malý gombík. Pod krkom a na rukávoch je vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je „ľimbačková kápka“ – čepiec vyšívaný korálikmi a zamatová šatka vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. „Šnúrka“, ktorá sa uväzovala na zátylku čepca, je vyšitá „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Žena má obuté poltopánky.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Detvy datovaný do 50. rokov 20. storočia. Nosili ho ženy v mladšom veku na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, dve spodné sukne, zástera, blúza a spodný odev. Sukňa je zhotovená zo zamatu. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Zamatová zástera je vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. Ide o „jednopolovú“ zásteru – ušitú z jedného dielu – 60 cm širokú, ktorá bola módna v polovici 20. storočia. Zamatová blúza sa vzadu zapína na malý gombík. Pod krkom a na rukávoch je vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je „ľimbačková kápka“ – čepiec vyšívaný korálikmi a zamatová šatka vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. „Šnúrka“, ktorá sa uväzovala na zátylku čepca, je vyšitá „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Žena má obuté poltopánky.