Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Detvy datovaný do 50. rokov 20. storočia. Nosili ho ženy v strednom veku na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, dve spodné sukne, blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa zhotovená z plyšu je zdobená našitou „krepindľou“ – prámikom. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Plyšová blúza so sedlovým strihom a s nabratými rukávmi sa vzadu zapína na malý gombík. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je háčkovaná „kápka“ – čepiec vyšívaný korálikmi a „pľiška“ – plyšová šatka s hodvábnymi strapcami. „Šnúrka“, ktorá sa uväzovala na zátylku čepca, je vyšitá „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Žena má obuté semišové poltopánky.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Detvy datovaný do 50. rokov 20. storočia. Nosili ho ženy v mladšom veku na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, dve spodné sukne, zástera, blúza a spodný odev. Sukňa je zhotovená zo zamatu. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Zamatová zástera je vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. Ide o „jednopolovú“ zásteru – ušitú z jedného dielu – 60 cm širokú, ktorá bola módna v polovici 20. storočia. Zamatová blúza sa vzadu zapína na malý gombík. Pod krkom a na rukávoch je vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je „ľimbačková kápka“ – čepiec vyšívaný korálikmi a zamatová šatka vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. „Šnúrka“, ktorá sa uväzovala na zátylku čepca, je vyšitá „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Žena má obuté poltopánky.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Detvy datovaný do 50. rokov 20. storočia. Nosili ho ženy v mladšom veku na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, dve spodné sukne, zástera, blúza a spodný odev. Sukňa je zhotovená zo zamatu. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Zamatová zástera je vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. Ide o „jednopolovú“ zásteru – ušitú z jedného dielu – 60 cm širokú, ktorá bola módna v polovici 20. storočia. Zamatová blúza sa vzadu zapína na malý gombík. Pod krkom a na rukávoch je vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je „ľimbačková kápka“ – čepiec vyšívaný korálikmi a zamatová šatka vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. „Šnúrka“, ktorá sa uväzovala na zátylku čepca, je vyšitá „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Žena má obuté poltopánky.

Na fotografiách je zaznamenaný dievčenský sviatočný odev z Očovej datovaný do 30. rokov 20. storočia. Nosili ho dievky alebo ženy v mladšom veku na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, tri spodné sukne, blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa je zhotovená z potlačeného zamatu. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Saténová blúza vyšívaná „krivou ihlou“ sa zapína vpredu na gombíky. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Dievča má obuté šnurovacie poltopánky. Učesaná je „na lokňu“, to znamená, že z predných vlasov má vyčesanú vlnu. Vlasy má vzadu zopnuté plastovou sponou do jedného vrkoča. Tento účes bol v Detve, Očovej a okolí módny v 30. – 40. rokoch 20. storočia.

Na fotografiách je zaznamenaný dievčenský sviatočný odev z Detvy datovaný do 40. rokov 20. storočia. Nosili ho dievčence na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, tri spodné sukne, blúza a spodný odev. Vrchná sukňa zhotovená z potlačeného plyšu je zdobená našitou „krepindľou“ – prámikom. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza ušitá z jemnej látky je na prsiach, rukávoch a golieriku vyšívaná „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Okrem toho ju pod krkom zdobia gombíky. Zapína sa vzadu na gombíky. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je šatka vyšívaná „krivou ihlou“, ktorú dievky nosili na sviatočné príležitosti, napríklad do kostola. Dievča má obuté poltopánky s bielymi ponožkami.

Na fotografiách je zaznamenaný dievčenský sviatočný odev z Detvy datovaný do 40. rokov 20. storočia. Nosili ho dievčence na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, tri spodné sukne, blúza a spodný odev. Vrchná sukňa zhotovená z potlačeného plyšu je zdobená našitou „krepindľou“ – prámikom. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza ušitá z jemnej látky je na prsiach, rukávoch a golieriku vyšívaná „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Okrem toho ju pod krkom zdobia gombíky. Zapína sa vzadu na gombíky. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je šatka vyšívaná „krivou ihlou“, ktorú dievky nosili na sviatočné príležitosti, napríklad do kostola. Dievča má obuté poltopánky s bielymi ponožkami.

Na fotografiách je zdokumentovaný svadobný veniec a pierko umiestnené v drevenej presklenej skrinke. Veniec a pierko tvoria textilné a voskové kvety a listy, ozdoby z fúkaného skla a „trasielka“ – tenké drôty stáčané do pružiniek, ktoré sú ukončené flitrami a voskovanými slzičkami.

Na fotografiách je zdokumentovaný svadobný veniec a pierko umiestnené v drevenej presklenej skrinke. Veniec a pierko tvoria textilné a voskové kvety a listy, ozdoby z fúkaného skla a „trasielka“ – tenké drôty stáčané do pružiniek, ktoré sú ukončené flitrami a voskovanými slzičkami.

Drevená práčka kužeľovitého tvaru s priemerom 43 cm je 44 cm vysoká a 30 cm široká, priemer otvoru na vkladanie bielizne má rozmery 18 cm × 11 cm. Drevené časti sú spojené kovovými obručami. Kovová ručná kľuka s drevenou rukoväťou slúžila na poháňanie vnútorného mechanizmu.

Detský prútený kočík s drevenými kolieskami je vysoký 56 cm, jeho šírka je 23 cm a dĺžka 52 cm. Drevená rukoväť je ku korbe kočiara prichytená kovovými tyčkami. Podvozok je vyrobený z dreva, kolieska sú pripevnené kovovými úchytkami. Predmet slúžil ako hračka.

Detský prútený kočík s drevenými kolieskami je vysoký 56 cm, jeho šírka je 23 cm a dĺžka 52 cm. Drevená rukoväť je ku korbe kočiara prichytená kovovými tyčkami. Podvozok je vyrobený z dreva, kolieska sú pripevnené kovovými úchytkami. Predmet slúžil ako hračka.

Drevený kufor je 61 cm dlhý, jeho výška je 29 cm a šírka 30 cm. Na prednej strane kufra je bielou farbou napísané meno bývalého majiteľa. Používal ho na prepravu a úschovu osobných vecí v čase, keď narukoval na povinnú vojenskú službu, neskôr ako úložný priestor na rôzne predmety.

Rovnoramenná závesná páková váha slúžila na váženie predmetov pomocou závaží. Dĺžka ramena je 33 cm. Na koncoch ramien sú zavesené misky, jedna na umiestnenie vážených predmetov a druhá na závažia. Ich priemer je 26 cm. Uprostred páky je jazýček, ktorý umožňuje zistiť, kedy sú obe misky v rovnováhe.

Rovnoramenná závesná páková váha slúžila na váženie predmetov pomocou závaží. Dĺžka ramena je 33 cm. Na koncoch ramien sú zavesené misky, jedna na umiestnenie vážených predmetov a druhá na závažia. Ich priemer je 26 cm. Uprostred páky je jazýček, ktorý umožňuje zistiť, kedy sú obe misky v rovnováhe.

Drevený pracovný nástroj na pradenie je 177 cm vysoký. Skladá sa z okrúhleho podstavca s priemerom 29 cm, ktorý stojí na štyroch nôžkach. Uprostred podstavca je upevnená dlhá, rastlinnými a geometrickými vzormi vyrezávaná tyč. Na jej konci sa nachádza tkanica, ktorou sa priväzovala kúdeľ – vyčesané vlákna ľanu alebo konopí.

Drevený pracovný nástroj na pradenie je 177 cm vysoký. Skladá sa z okrúhleho podstavca s priemerom 29 cm, ktorý stojí na štyroch nôžkach. Uprostred podstavca je upevnená dlhá, rastlinnými a geometrickými vzormi vyrezávaná tyč. Na jej konci sa nachádza tkanica, ktorou sa priväzovala kúdeľ – vyčesané vlákna ľanu alebo konopí.

Drevená nádoba je 28 cm vysoká, priemer otvoru je 12 cm. Kovový tĺčik s dĺžkou 48 cm je na konci rozšírený do priemeru 5 cm. Drevená časť mažiara je vyrobená z jedného kusa dreva, ozdobená frézovanými ryhami a spevnená kovovými obručami. Slúžila na roztĺkanie potravín: soli, maku, cukru, orechov a podobne.

Drevená nádoba je 28 cm vysoká, priemer otvoru je 12 cm. Kovový tĺčik s dĺžkou 48 cm je na konci rozšírený do priemeru 5 cm. Drevená časť mažiara je vyrobená z jedného kusa dreva, ozdobená frézovanými ryhami a spevnená kovovými obručami. Slúžila na roztĺkanie potravín: soli, maku, cukru, orechov a podobne.

Drevená nádoba je 38 cm vysoká, priemer otvoru je 18 cm. Kovový tĺčik s dĺžkou 62 cm je na konci rozšírený do priemeru 6 cm. Drevená časť mažiara je vyrobená z jedného kusa dreva, ozdobená frézovanými ryhami a spevnená kovovými obručami. Slúžila na roztĺkanie potravín: soli, maku, cukru, orechov a podobne.

Drevená forma na maslo je 16,5 cm dlhá, 10 cm široká a 3 cm vysoká. Okraje sú z vnútornej strany ryhované. Dno je zdobené ručne vyrezávaným rastlinným ornamentom. Vonkajšie aj vnútorné steny majú kónický tvar. Na vonkajších pozdĺžnych stenách sa nachádzajú žliabky.

Drevená nádoba kužeľovitého tvaru je 52 cm vysoká, priemer otvoru je 19 cm, priemer dna je 24 cm. Piest je dlhý 114 cm. Drevené časti sú spojené kovovými obručami. Dbanka slúžila na mútenie masla.

Drevená nádoba kužeľovitého tvaru je 52 cm vysoká, priemer otvoru je 19 cm, priemer dna je 24 cm. Piest je dlhý 114 cm. Drevené časti sú spojené kovovými obručami. Dbanka slúžila na mútenie masla.

Chrbtový kôš je vyrobený z lubov, kostra je zhotovená z liesky. Výška koša je 53 cm, šírka v zadnej časti 60 cm. Na chrbát sa pripevňoval pomocou textilných trakov so šírkou 11 cm. Sú zhotovené z tkaniny zdobenej vytkávaním a podšité bielym plátnom. Kôš sa používal napríklad na transport potravín určených na trhový predaj, prenášali sa v ňom deti a podobne.

Chrbtový kôš je vyrobený z lubov, kostra je zhotovená z liesky. Výška koša je 53 cm, šírka v zadnej časti 60 cm. Na chrbát sa pripevňoval pomocou textilných trakov so šírkou 11 cm. Sú zhotovené z tkaniny zdobenej vytkávaním a podšité bielym plátnom. Kôš sa používal napríklad na transport potravín určených na trhový predaj, prenášali sa v ňom deti a podobne.

1. fotografia Emílie Kováčikovej „Plankovie“
2. spomienkové rozprávanie Emílie Kováčikovej „Plankovie“ o obyčajach na Smrtnú nedeľu v Nemeckej, miestna časť Dubová
3. spomienkové rozprávanie Emílie Horkavej o obyčajach na Smrtnú nedeľu v Nemeckej