spev dvoch žien bez hudobného sprievodu

sólo ženský spev bez hudobného sprievodu

sólo ženský spev bez hudobného sprievodu

sólo ženský spev bez hudobného sprievodu

sólo ženský spev bez hudobného sprievodu

spomienkové rozprávanie Boženy Kuvikovej a Kataríny Kováčovej o trojkráľovej obchôdzke v Sihle

Na fotografiách je zaznamenaná mužská košeľa z Polomky, ktorú si obliekal ženích na svadbu. Košeľa zhotovená z bieleho plátna je okolo rázporu „durkovana“ – zdobená predkresľovanou výšivkou. Nazývali ju aj košeľa „so sirokim siťim“ – so širokou výšivkou. Od 2. štvrtiny 20. storočia sa totiž výšivka okolo rázporu košele plošne zväčšovala a bola čoraz hustejšia. Špecifikom sobášnej košele bol vyšívaný „goľier“. Pod krkom sa uväzuje „śtapanima“ – štepovanými keprovými šnúrkami.
Košeľa sa používala do polovice 20. storočia. V súčasnosti sa nachádza v súkromnej zbierke Marty Pisárovej.

Na fotografiách je zaznamenaná mužská košeľa z Polomky, ktorú si obliekal ženích na svadbu. Košeľa zhotovená z bieleho plátna je okolo rázporu „durkovana“ – zdobená predkresľovanou výšivkou. Nazývali ju aj košeľa „so sirokim siťim“ – so širokou výšivkou. Od 2. štvrtiny 20. storočia sa totiž výšivka okolo rázporu košele plošne zväčšovala a bola čoraz hustejšia. Špecifikom sobášnej košele bol vyšívaný „goľier“. Pod krkom sa uväzuje „śtapanima“ – štepovanými keprovými šnúrkami.
Košeľa sa používala do polovice 20. storočia. V súčasnosti sa nachádza v súkromnej zbierke Marty Pisárovej.

Na fotografiách je zaznamenaný sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate. Nazývala sa „stan“ a siaha po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná krivou ihlou sa pod hrdlom uväzuje šnúrkami tkanými na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V prednej časti je zdobený vyšívanou stuhou a gombíkmi. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju po celkom obvode zdobí štepovanie strojom, spodný okraj lemuje hadovka. Diely sukne sú v spodnej časti zošité ozdobným spojovacím stehom priadzami rôznych farieb. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 256 cm, dĺžka 93 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom, po okrajoch je lemovaná „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“. Dievča má na hlave uviazanú šatku s rozmermi 136 × 133 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Po okrajoch je lemovaná kupovanými strapcami z hodvábnej nite s dĺžkou 25 cm.

Na fotografiách je zaznamenaný sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate. Nazývala sa „stan“ a siaha po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná krivou ihlou sa pod hrdlom uväzuje šnúrkami tkanými na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V prednej časti je zdobený vyšívanou stuhou a gombíkmi. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju po celkom obvode zdobí štepovanie strojom, spodný okraj lemuje hadovka. Diely sukne sú v spodnej časti zošité ozdobným spojovacím stehom priadzami rôznych farieb. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 256 cm, dĺžka 93 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom, po okrajoch je lemovaná „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“. Dievča má na hlave uviazanú šatku s rozmermi 136 × 133 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Po okrajoch je lemovaná kupovanými strapcami z hodvábnej nite s dĺžkou 25 cm.

Na fotografiách je zaznamenaný sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate. Nazývala sa „stan“ a siaha po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná krivou ihlou sa pod hrdlom uväzuje šnúrkami tkanými na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V prednej časti je zdobený vyšívanou stuhou a gombíkmi. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju po celkom obvode zdobí štepovanie strojom, spodný okraj lemuje hadovka. Diely sukne sú v spodnej časti zošité ozdobným spojovacím stehom priadzami rôznych farieb. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 256 cm, dĺžka 93 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom, po okrajoch je lemovaná „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“. Dievča má na hlave uviazanú šatku s rozmermi 136 × 133 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Po okrajoch je lemovaná kupovanými strapcami z hodvábnej nite s dĺžkou 25 cm.

Na fotografiách je zaznamenaný sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate. Nazývala sa „stan“ a siaha po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná krivou ihlou sa pod hrdlom uväzuje šnúrkami tkanými na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V prednej časti je zdobený vyšívanou stuhou a gombíkmi. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju po celkom obvode zdobí štepovanie strojom, spodný okraj lemuje hadovka. Diely sukne sú v spodnej časti zošité ozdobným spojovacím stehom priadzami rôznych farieb. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 256 cm, dĺžka 93 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom, po okrajoch je lemovaná „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“. Dievča má na hlave uviazanú šatku s rozmermi 136 × 133 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Po okrajoch je lemovaná kupovanými strapcami z hodvábnej nite s dĺžkou 25 cm.

Na fotografiách je zaznamenaný sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate. Nazývala sa „stan“ a siaha po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná krivou ihlou sa pod hrdlom uväzuje šnúrkami tkanými na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V prednej časti je zdobený vyšívanou stuhou a gombíkmi. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju po celkom obvode zdobí štepovanie strojom, spodný okraj lemuje hadovka. Diely sukne sú v spodnej časti zošité ozdobným spojovacím stehom priadzami rôznych farieb. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 256 cm, dĺžka 93 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom, po okrajoch je lemovaná „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“. Dievča má na hlave uviazanú šatku s rozmermi 136 × 133 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Po okrajoch je lemovaná kupovanými strapcami z hodvábnej nite s dĺžkou 25 cm.

Na fotografiách je zaznamenaný sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate. Nazývala sa „stan“ a siaha po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná krivou ihlou sa pod hrdlom uväzuje šnúrkami tkanými na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V prednej časti je zdobený vyšívanou stuhou a gombíkmi. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju po celkom obvode zdobí štepovanie strojom, spodný okraj lemuje hadovka. Diely sukne sú v spodnej časti zošité ozdobným spojovacím stehom priadzami rôznych farieb. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 256 cm, dĺžka 93 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom, po okrajoch je lemovaná „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“. Dievča má na hlave uviazanú šatku s rozmermi 136 × 133 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Po okrajoch je lemovaná kupovanými strapcami z hodvábnej nite s dĺžkou 25 cm.

Na fotografiách je zaznamenaný sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate. Nazývala sa „stan“ a siaha po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná krivou ihlou sa pod hrdlom uväzuje šnúrkami tkanými na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V prednej časti je zdobený vyšívanou stuhou a gombíkmi. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju po celkom obvode zdobí štepovanie strojom, spodný okraj lemuje hadovka. Diely sukne sú v spodnej časti zošité ozdobným spojovacím stehom priadzami rôznych farieb. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 256 cm, dĺžka 93 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom, po okrajoch je lemovaná „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“. Dievča má na hlave uviazanú šatku s rozmermi 136 × 133 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Po okrajoch je lemovaná kupovanými strapcami z hodvábnej nite s dĺžkou 25 cm.

Na fotografiách je zaznamenaný sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate. Nazývala sa „stan“ a siaha po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná krivou ihlou sa pod hrdlom uväzuje šnúrkami tkanými na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V prednej časti je zdobený vyšívanou stuhou a gombíkmi. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju po celkom obvode zdobí štepovanie strojom, spodný okraj lemuje hadovka. Diely sukne sú v spodnej časti zošité ozdobným spojovacím stehom priadzami rôznych farieb. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 256 cm, dĺžka 93 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom, po okrajoch je lemovaná „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“. Dievča má na hlave uviazanú šatku s rozmermi 136 × 133 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Po okrajoch je lemovaná kupovanými strapcami z hodvábnej nite s dĺžkou 25 cm.

Na fotografiách je zaznamenaný sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate. Nazývala sa „stan“ a siaha po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná krivou ihlou sa pod hrdlom uväzuje šnúrkami tkanými na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V prednej časti je zdobený vyšívanou stuhou a gombíkmi. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju po celkom obvode zdobí štepovanie strojom, spodný okraj lemuje hadovka. Diely sukne sú v spodnej časti zošité ozdobným spojovacím stehom priadzami rôznych farieb. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 256 cm, dĺžka 93 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom, po okrajoch je lemovaná „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“. Dievča má na hlave uviazanú šatku s rozmermi 136 × 133 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Po okrajoch je lemovaná kupovanými strapcami z hodvábnej nite s dĺžkou 25 cm.

Na fotografiách je zaznamenaný sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate. Nazývala sa „stan“ a siaha po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná krivou ihlou sa pod hrdlom uväzuje šnúrkami tkanými na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V prednej časti je zdobený vyšívanou stuhou a gombíkmi. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju po celkom obvode zdobí štepovanie strojom, spodný okraj lemuje hadovka. Diely sukne sú v spodnej časti zošité ozdobným spojovacím stehom priadzami rôznych farieb. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 256 cm, dĺžka 93 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom, po okrajoch je lemovaná „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“. Dievča má na hlave uviazanú šatku s rozmermi 136 × 133 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Po okrajoch je lemovaná kupovanými strapcami z hodvábnej nite s dĺžkou 25 cm.

Na fotografiách je zaznamenaný sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate. Nazývala sa „stan“ a siaha po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná krivou ihlou sa pod hrdlom uväzuje šnúrkami tkanými na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V prednej časti je zdobený vyšívanou stuhou a gombíkmi. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju po celkom obvode zdobí štepovanie strojom, spodný okraj lemuje hadovka. Diely sukne sú v spodnej časti zošité ozdobným spojovacím stehom priadzami rôznych farieb. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 256 cm, dĺžka 93 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom, po okrajoch je lemovaná „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“. Dievča má na hlave uviazanú šatku s rozmermi 136 × 133 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Po okrajoch je lemovaná kupovanými strapcami z hodvábnej nite s dĺžkou 25 cm.

Na fotografiách je zaznamenaný sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate. Nazývala sa „stan“ a siaha po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná krivou ihlou sa pod hrdlom uväzuje šnúrkami tkanými na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V prednej časti je zdobený vyšívanou stuhou a gombíkmi. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju po celkom obvode zdobí štepovanie strojom, spodný okraj lemuje hadovka. Diely sukne sú v spodnej časti zošité ozdobným spojovacím stehom priadzami rôznych farieb. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 256 cm, dĺžka 93 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom, po okrajoch je lemovaná „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“. Dievča má na hlave uviazanú šatku s rozmermi 136 × 133 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Po okrajoch je lemovaná kupovanými strapcami z hodvábnej nite s dĺžkou 25 cm.

Na fotografiách je zaznamenaný sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate. Nazývala sa „stan“ a siaha po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná krivou ihlou sa pod hrdlom uväzuje šnúrkami tkanými na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V prednej časti je zdobený vyšívanou stuhou a gombíkmi. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju po celkom obvode zdobí štepovanie strojom, spodný okraj lemuje hadovka. Diely sukne sú v spodnej časti zošité ozdobným spojovacím stehom priadzami rôznych farieb. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 256 cm, dĺžka 93 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom, po okrajoch je lemovaná „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“. Dievča má na hlave uviazanú šatku s rozmermi 136 × 133 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Po okrajoch je lemovaná kupovanými strapcami z hodvábnej nite s dĺžkou 25 cm.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho ženy v strednom veku v čase adventu, pôstu alebo v období smútku za vzdialenejšou osobou. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate a doplnená vzorom vyšitým plným plochým stehom. Nazývala sa „stan“ a siahala po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná „krivou ihlou“ sa pod hrdlom uväzovala šnúrkou tkanou na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne z čierneho glotu a podšitý domácim plátnom. Zdobí ho výšivka „krivou ihlou“. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju zdobí výšivka „krivou ihlou“. Spodný okraj lemuje stuha a lemovka so štetinami, ktoré sa nazývali „kefka“. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 250 cm, dĺžka 90 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Okraje sú lemované „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Je zhotovená z čierneho glotu a jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“ a vyrezávané.
Žena má na hlave „kápku“ – čepiec spevnený „kotúčkou“ – drôtenou výstuhou. Predná vyšívaná zamatová časť čepca sa nazývala „predňička“. Uväzovanie čepca v zátylku prekrýva ozdobná vyšívaná „šnúrka“ – stuha, ktorá siaha niže pása. Čepiec prekrýva šatka vyšívaná „krivou ihlou“. Doplnkom odevu je náhrdelník z postriebrených korálikov navlečený na bavlnenej niti. Žena má na nohách obuté kožené čižmy.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho ženy v strednom veku v čase adventu, pôstu alebo v období smútku za vzdialenejšou osobou. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate a doplnená vzorom vyšitým plným plochým stehom. Nazývala sa „stan“ a siahala po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná „krivou ihlou“ sa pod hrdlom uväzovala šnúrkou tkanou na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne z čierneho glotu a podšitý domácim plátnom. Zdobí ho výšivka „krivou ihlou“. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju zdobí výšivka „krivou ihlou“. Spodný okraj lemuje stuha a lemovka so štetinami, ktoré sa nazývali „kefka“. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 250 cm, dĺžka 90 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Okraje sú lemované „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Je zhotovená z čierneho glotu a jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“ a vyrezávané.
Žena má na hlave „kápku“ – čepiec spevnený „kotúčkou“ – drôtenou výstuhou. Predná vyšívaná zamatová časť čepca sa nazývala „predňička“. Uväzovanie čepca v zátylku prekrýva ozdobná vyšívaná „šnúrka“ – stuha, ktorá siaha niže pása. Čepiec prekrýva šatka vyšívaná „krivou ihlou“. Doplnkom odevu je náhrdelník z postriebrených korálikov navlečený na bavlnenej niti. Žena má na nohách obuté kožené čižmy.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho ženy v strednom veku v čase adventu, pôstu alebo v období smútku za vzdialenejšou osobou. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate a doplnená vzorom vyšitým plným plochým stehom. Nazývala sa „stan“ a siahala po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná „krivou ihlou“ sa pod hrdlom uväzovala šnúrkou tkanou na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne z čierneho glotu a podšitý domácim plátnom. Zdobí ho výšivka „krivou ihlou“. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju zdobí výšivka „krivou ihlou“. Spodný okraj lemuje stuha a lemovka so štetinami, ktoré sa nazývali „kefka“. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 250 cm, dĺžka 90 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Okraje sú lemované „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Je zhotovená z čierneho glotu a jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“ a vyrezávané.
Žena má na hlave „kápku“ – čepiec spevnený „kotúčkou“ – drôtenou výstuhou. Predná vyšívaná zamatová časť čepca sa nazývala „predňička“. Uväzovanie čepca v zátylku prekrýva ozdobná vyšívaná „šnúrka“ – stuha, ktorá siaha niže pása. Čepiec prekrýva šatka vyšívaná „krivou ihlou“. Doplnkom odevu je náhrdelník z postriebrených korálikov navlečený na bavlnenej niti. Žena má na nohách obuté kožené čižmy.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho ženy v strednom veku v čase adventu, pôstu alebo v období smútku za vzdialenejšou osobou. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate a doplnená vzorom vyšitým plným plochým stehom. Nazývala sa „stan“ a siahala po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná „krivou ihlou“ sa pod hrdlom uväzovala šnúrkou tkanou na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne z čierneho glotu a podšitý domácim plátnom. Zdobí ho výšivka „krivou ihlou“. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju zdobí výšivka „krivou ihlou“. Spodný okraj lemuje stuha a lemovka so štetinami, ktoré sa nazývali „kefka“. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 250 cm, dĺžka 90 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Okraje sú lemované „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Je zhotovená z čierneho glotu a jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“ a vyrezávané.
Žena má na hlave „kápku“ – čepiec spevnený „kotúčkou“ – drôtenou výstuhou. Predná vyšívaná zamatová časť čepca sa nazývala „predňička“. Uväzovanie čepca v zátylku prekrýva ozdobná vyšívaná „šnúrka“ – stuha, ktorá siaha niže pása. Čepiec prekrýva šatka vyšívaná „krivou ihlou“. Doplnkom odevu je náhrdelník z postriebrených korálikov navlečený na bavlnenej niti. Žena má na nohách obuté kožené čižmy.