Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev, ktorý sa v obci Polomka nosil počas adventu a pôstu do kostola, pri návšteve mesta, lekára alebo pri iných významnejších príležitostiach. Majiteľka a nositeľka odevu Anna Pohančaníková, narodená v roku 1940, ho nosievala do 90. rokov 20. storočia.
Odev tvorí: „kabat“ – priliehavý kabátik, trojrohá šatka, vrchná sukňa, „spodňica“ – spodná sukňa, „preberani obruśťok“ – zástera, „kapka“ – čepiec a šatka na hlavu. Kabátik je ušitý zo zamatu a podšitý „dekovinou“ – hrubšou látkou. Čierna šatka trojuholníkového tvaru s „francľami“ – so strapcami je uviazaná okolo hrdla, prekrížená na hrudníku a upevnená v páse. Spodná sukňa zhotovená z plátna siaha niže kolien. Vrchná sukňa ušitá z tesilu je nadrobno „pľesirovana“ – plisovaná strojom. Zástera zdobená vytkávaním a olemovaná pásom madeiry je taktiež naskladaná. Uväzuje sa vzadu na mašľu. Žena má vlasy rozdelené na „puťec“ – na dve polovice. Obidve časti má skrútené a nad tylom vytvarované do „kiciek“ – ležatej osmičky. Čepiec trojuholníkového tvaru je vyšívaný tmavšími vzormi.
V 1. polovici 20. storočia nosili približne 50-ročné ženy čepiec s „oťatima zubami na sekerku“ (výšivka na pravej a ľavej strane paličkovanej čipky). Ešte staršie ženy nosili čepce s polovičnými zubami a najstaršie s tenkým čiernym pásikom, prípadne bez pásika. Približne od 60. rokov 20. storočia sa tieto pravidlá pri nosení čepcov prestali dodržiavať.
Na čepci je uviazaná čierna šatka. Žena má na nohách obuté „zimusnie“ – zateplené kožené čižmy. Doplnkom odevu je „zamaťik“ – ozdobná šnúrka uviazaná okolo krku a „pantľicka“ – keprová stuha s medailónikmi svätých. Visela na hrudi a nosila sa len do kostola. Odevnými doplnkami sú aj „snurki dolu riťou“ – ozdobné tkanice. „Śavolki“ – vlnené stuhy sa priväzovali na „zamaťik“ a siahali takmer po okraj sukne. Čepiec sa na tyle uväzuje bielou keprovou stuhou s vyšívaným ukončením, ktorá je rovnako dlhá ako „śavolki“. Od 80. rokov 20. storočia sa táto stuha z praktických dôvodov začala nosiť pod kabátom.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev, ktorý sa v obci Polomka nosil počas adventu a pôstu do kostola, pri návšteve mesta, lekára alebo pri iných významnejších príležitostiach. Majiteľka a nositeľka odevu Anna Pohančaníková, narodená v roku 1940, ho nosievala do 90. rokov 20. storočia.
Odev tvorí: „kabat“ – priliehavý kabátik, trojrohá šatka, vrchná sukňa, „spodňica“ – spodná sukňa, „preberani obruśťok“ – zástera, „kapka“ – čepiec a šatka na hlavu. Kabátik je ušitý zo zamatu a podšitý „dekovinou“ – hrubšou látkou. Čierna šatka trojuholníkového tvaru s „francľami“ – so strapcami je uviazaná okolo hrdla, prekrížená na hrudníku a upevnená v páse. Spodná sukňa zhotovená z plátna siaha niže kolien. Vrchná sukňa ušitá z tesilu je nadrobno „pľesirovana“ – plisovaná strojom. Zástera zdobená vytkávaním a olemovaná pásom madeiry je taktiež naskladaná. Uväzuje sa vzadu na mašľu. Žena má vlasy rozdelené na „puťec“ – na dve polovice. Obidve časti má skrútené a nad tylom vytvarované do „kiciek“ – ležatej osmičky. Čepiec trojuholníkového tvaru je vyšívaný tmavšími vzormi.
V 1. polovici 20. storočia nosili približne 50-ročné ženy čepiec s „oťatima zubami na sekerku“ (výšivka na pravej a ľavej strane paličkovanej čipky). Ešte staršie ženy nosili čepce s polovičnými zubami a najstaršie s tenkým čiernym pásikom, prípadne bez pásika. Približne od 60. rokov 20. storočia sa tieto pravidlá pri nosení čepcov prestali dodržiavať.
Na čepci je uviazaná čierna šatka. Žena má na nohách obuté „zimusnie“ – zateplené kožené čižmy. Doplnkom odevu je „zamaťik“ – ozdobná šnúrka uviazaná okolo krku a „pantľicka“ – keprová stuha s medailónikmi svätých. Visela na hrudi a nosila sa len do kostola. Odevnými doplnkami sú aj „snurki dolu riťou“ – ozdobné tkanice. „Śavolki“ – vlnené stuhy sa priväzovali na „zamaťik“ a siahali takmer po okraj sukne. Čepiec sa na tyle uväzuje bielou keprovou stuhou s vyšívaným ukončením, ktorá je rovnako dlhá ako „śavolki“. Od 80. rokov 20. storočia sa táto stuha z praktických dôvodov začala nosiť pod kabátom.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev, ktorý sa v obci Polomka nosil počas adventu a pôstu do kostola, pri návšteve mesta, lekára alebo pri iných významnejších príležitostiach. Majiteľka a nositeľka odevu Anna Pohančaníková, narodená v roku 1940, ho nosievala do 90. rokov 20. storočia.
Odev tvorí: „kabat“ – priliehavý kabátik, trojrohá šatka, vrchná sukňa, „spodňica“ – spodná sukňa, „preberani obruśťok“ – zástera, „kapka“ – čepiec a šatka na hlavu. Kabátik je ušitý zo zamatu a podšitý „dekovinou“ – hrubšou látkou. Čierna šatka trojuholníkového tvaru s „francľami“ – so strapcami je uviazaná okolo hrdla, prekrížená na hrudníku a upevnená v páse. Spodná sukňa zhotovená z plátna siaha niže kolien. Vrchná sukňa ušitá z tesilu je nadrobno „pľesirovana“ – plisovaná strojom. Zástera zdobená vytkávaním a olemovaná pásom madeiry je taktiež naskladaná. Uväzuje sa vzadu na mašľu. Žena má vlasy rozdelené na „puťec“ – na dve polovice. Obidve časti má skrútené a nad tylom vytvarované do „kiciek“ – ležatej osmičky. Čepiec trojuholníkového tvaru je vyšívaný tmavšími vzormi.
V 1. polovici 20. storočia nosili približne 50-ročné ženy čepiec s „oťatima zubami na sekerku“ (výšivka na pravej a ľavej strane paličkovanej čipky). Ešte staršie ženy nosili čepce s polovičnými zubami a najstaršie s tenkým čiernym pásikom, prípadne bez pásika. Približne od 60. rokov 20. storočia sa tieto pravidlá pri nosení čepcov prestali dodržiavať.
Na čepci je uviazaná čierna šatka. Žena má na nohách obuté „zimusnie“ – zateplené kožené čižmy. Doplnkom odevu je „zamaťik“ – ozdobná šnúrka uviazaná okolo krku a „pantľicka“ – keprová stuha s medailónikmi svätých. Visela na hrudi a nosila sa len do kostola. Odevnými doplnkami sú aj „snurki dolu riťou“ – ozdobné tkanice. „Śavolki“ – vlnené stuhy sa priväzovali na „zamaťik“ a siahali takmer po okraj sukne. Čepiec sa na tyle uväzuje bielou keprovou stuhou s vyšívaným ukončením, ktorá je rovnako dlhá ako „śavolki“. Od 80. rokov 20. storočia sa táto stuha z praktických dôvodov začala nosiť pod kabátom.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev, ktorý sa v obci Polomka nosil počas adventu a pôstu do kostola, pri návšteve mesta, lekára alebo pri iných významnejších príležitostiach. Majiteľka a nositeľka odevu Anna Pohančaníková, narodená v roku 1940, ho nosievala do 90. rokov 20. storočia.
Odev tvorí: „kabat“ – priliehavý kabátik, trojrohá šatka, vrchná sukňa, „spodňica“ – spodná sukňa, „preberani obruśťok“ – zástera, „kapka“ – čepiec a šatka na hlavu. Kabátik je ušitý zo zamatu a podšitý „dekovinou“ – hrubšou látkou. Čierna šatka trojuholníkového tvaru s „francľami“ – so strapcami je uviazaná okolo hrdla, prekrížená na hrudníku a upevnená v páse. Spodná sukňa zhotovená z plátna siaha niže kolien. Vrchná sukňa ušitá z tesilu je nadrobno „pľesirovana“ – plisovaná strojom. Zástera zdobená vytkávaním a olemovaná pásom madeiry je taktiež naskladaná. Uväzuje sa vzadu na mašľu. Žena má vlasy rozdelené na „puťec“ – na dve polovice. Obidve časti má skrútené a nad tylom vytvarované do „kiciek“ – ležatej osmičky. Čepiec trojuholníkového tvaru je vyšívaný tmavšími vzormi.
V 1. polovici 20. storočia nosili približne 50-ročné ženy čepiec s „oťatima zubami na sekerku“ (výšivka na pravej a ľavej strane paličkovanej čipky). Ešte staršie ženy nosili čepce s polovičnými zubami a najstaršie s tenkým čiernym pásikom, prípadne bez pásika. Približne od 60. rokov 20. storočia sa tieto pravidlá pri nosení čepcov prestali dodržiavať.
Na čepci je uviazaná čierna šatka. Žena má na nohách obuté „zimusnie“ – zateplené kožené čižmy. Doplnkom odevu je „zamaťik“ – ozdobná šnúrka uviazaná okolo krku a „pantľicka“ – keprová stuha s medailónikmi svätých. Visela na hrudi a nosila sa len do kostola. Odevnými doplnkami sú aj „snurki dolu riťou“ – ozdobné tkanice. „Śavolki“ – vlnené stuhy sa priväzovali na „zamaťik“ a siahali takmer po okraj sukne. Čepiec sa na tyle uväzuje bielou keprovou stuhou s vyšívaným ukončením, ktorá je rovnako dlhá ako „śavolki“. Od 80. rokov 20. storočia sa táto stuha z praktických dôvodov začala nosiť pod kabátom.

1. fotografia z roku 1970 dokumentujúca pohreb Františka Koštiaka z Polomky
2. Na fotografiách je zaznamenaný smútočný odev. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským typom odevu, ktorý v Polomke v čase výskumu nosilo 12 žien. Jednou z nich je Anna Pohančaníková.
Odev tvorí: blúzka, sveter, vrchná sukňa, „spodňica“ – spodná sukňa, „surc“ – zástera a „kapka“ – čepiec.
Sveter je pletený na stroji. Pod svetrom má žena oblečenú priliehavú plátennú blúzku, namiesto ktorej často nosí tenké tričko. Spodná sukňa zhotovená z plátna siaha niže kolien. Vrchná sukňa a zástera sú ušité z tesilu. Zástera je zdobená nadrobno naskladaným pásom tej istej látky. Žena má vlasy rozdelené na „puťec“ – na dve polovice. Obidve časti má skrútené a nad tylom vytvarované do „kiciek“ – ležatej osmičky. Čepiec trojuholníkového tvaru je vyšívaný tmavšími vzormi.
V 1. polovici 20. storočia nosili približne 50-ročné ženy čepiec s „oťatima zubami na sekerku“ (výšivka na pravej a ľavej strane paličkovanej čipky). Ešte staršie ženy nosili čepce s polovičnými zubami a najstaršie s tenkým čiernym pásikom, prípadne bez pásika. Približne od 60. rokov 20. storočia sa tieto pravidlá pri nosení čepcov prestali dodržiavať.
V chladnejšom období a do kostola nosia ženy na čepci čiernu šatku. Počas bežných dní si ju uväzujú vzadu na tyle, na sviatočné príležitosti a do kostola vpredu pod hrdlom. Doplnkom odevu je „zamaťik“ – ozdobná šnúrka uviazaná okolo krku, ktorú majiteľka odevu nosí aj v domácom prostredí. Odevnými doplnkami sú aj „snurki dolu riťou“ – ozdobné tkanice. „Śavolki“ – vlnené stuhy sa priväzovali na „zamaťik“ a siahali takmer po okraj sukne. Čepiec sa na tyle uväzuje bielou keprovou stuhou s vyšívaným ukončením, ktorá je rovnako dlhá ako „śavolki“. Žena má na nohách obuté „remenie“ – kožené čižmy.