Výsledky vyhľadávania | Podpolianske osvetové stredisko

Vymazať filter

Nájdených záznamov: 1267

Pridať záložky Ženský odev z Polomky 001-01

tradičný odev, ženský odev, polokroj

1. fotografia z roku 1970 dokumentujúca pohreb Františka Koštiaka z Polomky
2. Na fotografiách je zaznamenaný smútočný odev. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským typom odevu, ktorý v Polomke v čase výskumu nosilo 12 žien. Jednou z nich je Anna Pohančaníková.
Odev tvorí: blúzka, sveter, vrchná sukňa, „spodňica“ – spodná sukňa, „surc“ – zástera a „kapka“ – čepiec.
Sveter je pletený na stroji. Pod svetrom má žena oblečenú priliehavú plátennú blúzku, namiesto ktorej často nosí tenké tričko. Spodná sukňa zhotovená z plátna siaha niže kolien. Vrchná sukňa a zástera sú ušité z tesilu. Zástera je zdobená nadrobno naskladaným pásom tej istej látky. Žena má vlasy rozdelené na „puťec“ – na dve polovice. Obidve časti má skrútené a nad tylom vytvarované do „kiciek“ – ležatej osmičky. Čepiec trojuholníkového tvaru je vyšívaný tmavšími vzormi.
V 1. polovici 20. storočia nosili približne 50-ročné ženy čepiec s „oťatima zubami na sekerku“ (výšivka na pravej a ľavej strane paličkovanej čipky). Ešte staršie ženy nosili čepce s polovičnými zubami a najstaršie s tenkým čiernym pásikom, prípadne bez pásika. Približne od 60. rokov 20. storočia sa tieto pravidlá pri nosení čepcov prestali dodržiavať.
V chladnejšom období a do kostola nosia ženy na čepci čiernu šatku. Počas bežných dní si ju uväzujú vzadu na tyle, na sviatočné príležitosti a do kostola vpredu pod hrdlom. Doplnkom odevu je „zamaťik“ – ozdobná šnúrka uviazaná okolo krku, ktorú majiteľka odevu nosí aj v domácom prostredí. Odevnými doplnkami sú aj „snurki dolu riťou“ – ozdobné tkanice. „Śavolki“ – vlnené stuhy sa priväzovali na „zamaťik“ a siahali takmer po okraj sukne. Čepiec sa na tyle uväzuje bielou keprovou stuhou s vyšívaným ukončením, ktorá je rovnako dlhá ako „śavolki“. Žena má na nohách obuté „remenie“ – kožené čižmy.
Pridať záložky Mužský odev z Polomky 003-08

tradičný odev, mužský odev, 3.1. Mužský odev

Mužský sviatočný odev nosil a vlastnil otec súčasného majiteľa Jozef Pohančaník, narodený v roku 1920.
Odev tvoria: košeľa, „kolośňe“ – súkenné nohavice a „bruśľak“ – kožuch. Košeľa je zhotovená z bieleho plátna. Ušila ju manželka pôvodného majiteľa v 70. rokoch 20. storočia v čase, keď mal 50 rokov. Okolo rázporu je vyšitá krížikovou výšivkou. Starší muži nosili vzory tmavších farieb a výšivka bývala užšia ako pri mládeneckých košeliach. Rukávy sú nad zápästím stiahnuté zápästkami. Sú zhotovené z vlnenej priadze. Vývojovo staršie zápästky sa vyrábali z farebného „pamoku“ – bavlnených priadzí. Košeľa sa pod krkom uväzuje „śtapanima“ – štepovanými keprovými šnúrkami. Bohato zdobený kožuch bol vyrobený v 20. rokoch 20. storočia. Súkenné nohavice sú okolo rázporov ozdobené vlnou. Boli zhotovené v 70. rokoch 20. storočia. Muž má na hlave klobúk mestského typu, na nohách má obuté čierne kupované kožené topánky.
Súčasný majiteľ odevu ho dnes nosí na sviatočné príležitosti najmä do kostola, napríklad na deň Božieho narodenia, na birmovky alebo na Veľkonočnú nedeľu.
Pridať záložky Mužský odev z Polomky 003-07

tradičný odev, mužský odev, 3.1. Mužský odev

Mužský sviatočný odev nosil a vlastnil otec súčasného majiteľa Jozef Pohančaník, narodený v roku 1920.
Odev tvoria: košeľa, „kolośňe“ – súkenné nohavice a „bruśľak“ – kožuch. Košeľa je zhotovená z bieleho plátna. Ušila ju manželka pôvodného majiteľa v 70. rokoch 20. storočia v čase, keď mal 50 rokov. Okolo rázporu je vyšitá krížikovou výšivkou. Starší muži nosili vzory tmavších farieb a výšivka bývala užšia ako pri mládeneckých košeliach. Rukávy sú nad zápästím stiahnuté zápästkami. Sú zhotovené z vlnenej priadze. Vývojovo staršie zápästky sa vyrábali z farebného „pamoku“ – bavlnených priadzí. Košeľa sa pod krkom uväzuje „śtapanima“ – štepovanými keprovými šnúrkami. Bohato zdobený kožuch bol vyrobený v 20. rokoch 20. storočia. Súkenné nohavice sú okolo rázporov ozdobené vlnou. Boli zhotovené v 70. rokoch 20. storočia. Muž má na hlave klobúk mestského typu, na nohách má obuté čierne kupované kožené topánky.
Súčasný majiteľ odevu ho dnes nosí na sviatočné príležitosti najmä do kostola, napríklad na deň Božieho narodenia, na birmovky alebo na Veľkonočnú nedeľu.
Pridať záložky Mužský odev z Polomky 003-06

tradičný odev, mužský odev, 3.1. Mužský odev

Mužský sviatočný odev nosil a vlastnil otec súčasného majiteľa Jozef Pohančaník, narodený v roku 1920.
Odev tvoria: košeľa, „kolośňe“ – súkenné nohavice a „bruśľak“ – kožuch. Košeľa je zhotovená z bieleho plátna. Ušila ju manželka pôvodného majiteľa v 70. rokoch 20. storočia v čase, keď mal 50 rokov. Okolo rázporu je vyšitá krížikovou výšivkou. Starší muži nosili vzory tmavších farieb a výšivka bývala užšia ako pri mládeneckých košeliach. Rukávy sú nad zápästím stiahnuté zápästkami. Sú zhotovené z vlnenej priadze. Vývojovo staršie zápästky sa vyrábali z farebného „pamoku“ – bavlnených priadzí. Košeľa sa pod krkom uväzuje „śtapanima“ – štepovanými keprovými šnúrkami. Bohato zdobený kožuch bol vyrobený v 20. rokoch 20. storočia. Súkenné nohavice sú okolo rázporov ozdobené vlnou. Boli zhotovené v 70. rokoch 20. storočia. Muž má na hlave klobúk mestského typu, na nohách má obuté čierne kupované kožené topánky.
Súčasný majiteľ odevu ho dnes nosí na sviatočné príležitosti najmä do kostola, napríklad na deň Božieho narodenia, na birmovky alebo na Veľkonočnú nedeľu.
Pridať záložky Mužský odev z Polomky 003-05

tradičný odev, mužský odev, 3.1. Mužský odev

Mužský sviatočný odev nosil a vlastnil otec súčasného majiteľa Jozef Pohančaník, narodený v roku 1920.
Odev tvoria: košeľa, „kolośňe“ – súkenné nohavice a „bruśľak“ – kožuch. Košeľa je zhotovená z bieleho plátna. Ušila ju manželka pôvodného majiteľa v 70. rokoch 20. storočia v čase, keď mal 50 rokov. Okolo rázporu je vyšitá krížikovou výšivkou. Starší muži nosili vzory tmavších farieb a výšivka bývala užšia ako pri mládeneckých košeliach. Rukávy sú nad zápästím stiahnuté zápästkami. Sú zhotovené z vlnenej priadze. Vývojovo staršie zápästky sa vyrábali z farebného „pamoku“ – bavlnených priadzí. Košeľa sa pod krkom uväzuje „śtapanima“ – štepovanými keprovými šnúrkami. Bohato zdobený kožuch bol vyrobený v 20. rokoch 20. storočia. Súkenné nohavice sú okolo rázporov ozdobené vlnou. Boli zhotovené v 70. rokoch 20. storočia. Muž má na hlave klobúk mestského typu, na nohách má obuté čierne kupované kožené topánky.
Súčasný majiteľ odevu ho dnes nosí na sviatočné príležitosti najmä do kostola, napríklad na deň Božieho narodenia, na birmovky alebo na Veľkonočnú nedeľu.
Pridať záložky Mužský odev z Polomky 003-04

tradičný odev, mužský odev, 3.1. Mužský odev

Mužský sviatočný odev nosil a vlastnil otec súčasného majiteľa Jozef Pohančaník, narodený v roku 1920.
Odev tvoria: košeľa, „kolośňe“ – súkenné nohavice a „bruśľak“ – kožuch. Košeľa je zhotovená z bieleho plátna. Ušila ju manželka pôvodného majiteľa v 70. rokoch 20. storočia v čase, keď mal 50 rokov. Okolo rázporu je vyšitá krížikovou výšivkou. Starší muži nosili vzory tmavších farieb a výšivka bývala užšia ako pri mládeneckých košeliach. Rukávy sú nad zápästím stiahnuté zápästkami. Sú zhotovené z vlnenej priadze. Vývojovo staršie zápästky sa vyrábali z farebného „pamoku“ – bavlnených priadzí. Košeľa sa pod krkom uväzuje „śtapanima“ – štepovanými keprovými šnúrkami. Bohato zdobený kožuch bol vyrobený v 20. rokoch 20. storočia. Súkenné nohavice sú okolo rázporov ozdobené vlnou. Boli zhotovené v 70. rokoch 20. storočia. Muž má na hlave klobúk mestského typu, na nohách má obuté čierne kupované kožené topánky.
Súčasný majiteľ odevu ho dnes nosí na sviatočné príležitosti najmä do kostola, napríklad na deň Božieho narodenia, na birmovky alebo na Veľkonočnú nedeľu.
Pridať záložky Mužský odev z Polomky 003-03

tradičný odev, mužský odev, 3.1. Mužský odev

Mužský sviatočný odev nosil a vlastnil otec súčasného majiteľa Jozef Pohančaník, narodený v roku 1920.
Odev tvoria: košeľa, „kolośňe“ – súkenné nohavice a „bruśľak“ – kožuch. Košeľa je zhotovená z bieleho plátna. Ušila ju manželka pôvodného majiteľa v 70. rokoch 20. storočia v čase, keď mal 50 rokov. Okolo rázporu je vyšitá krížikovou výšivkou. Starší muži nosili vzory tmavších farieb a výšivka bývala užšia ako pri mládeneckých košeliach. Rukávy sú nad zápästím stiahnuté zápästkami. Sú zhotovené z vlnenej priadze. Vývojovo staršie zápästky sa vyrábali z farebného „pamoku“ – bavlnených priadzí. Košeľa sa pod krkom uväzuje „śtapanima“ – štepovanými keprovými šnúrkami. Bohato zdobený kožuch bol vyrobený v 20. rokoch 20. storočia. Súkenné nohavice sú okolo rázporov ozdobené vlnou. Boli zhotovené v 70. rokoch 20. storočia. Muž má na hlave klobúk mestského typu, na nohách má obuté čierne kupované kožené topánky.
Súčasný majiteľ odevu ho dnes nosí na sviatočné príležitosti najmä do kostola, napríklad na deň Božieho narodenia, na birmovky alebo na Veľkonočnú nedeľu.
Pridať záložky Mužský odev z Polomky 003-02

tradičný odev, mužský odev, 3.1. Mužský odev

Mužský sviatočný odev nosil a vlastnil otec súčasného majiteľa Jozef Pohančaník, narodený v roku 1920.
Odev tvoria: košeľa, „kolośňe“ – súkenné nohavice a „bruśľak“ – kožuch. Košeľa je zhotovená z bieleho plátna. Ušila ju manželka pôvodného majiteľa v 70. rokoch 20. storočia v čase, keď mal 50 rokov. Okolo rázporu je vyšitá krížikovou výšivkou. Starší muži nosili vzory tmavších farieb a výšivka bývala užšia ako pri mládeneckých košeliach. Rukávy sú nad zápästím stiahnuté zápästkami. Sú zhotovené z vlnenej priadze. Vývojovo staršie zápästky sa vyrábali z farebného „pamoku“ – bavlnených priadzí. Košeľa sa pod krkom uväzuje „śtapanima“ – štepovanými keprovými šnúrkami. Bohato zdobený kožuch bol vyrobený v 20. rokoch 20. storočia. Súkenné nohavice sú okolo rázporov ozdobené vlnou. Boli zhotovené v 70. rokoch 20. storočia. Muž má na hlave klobúk mestského typu, na nohách má obuté čierne kupované kožené topánky.
Súčasný majiteľ odevu ho dnes nosí na sviatočné príležitosti najmä do kostola, napríklad na deň Božieho narodenia, na birmovky alebo na Veľkonočnú nedeľu.
Pridať záložky Mužský odev z Polomky 003-01

tradičný odev, mužský odev, 3.1. Mužský odev

Mužský sviatočný odev nosil a vlastnil otec súčasného majiteľa Jozef Pohančaník, narodený v roku 1920.
Odev tvoria: košeľa, „kolośňe“ – súkenné nohavice a „bruśľak“ – kožuch. Košeľa je zhotovená z bieleho plátna. Ušila ju manželka pôvodného majiteľa v 70. rokoch 20. storočia v čase, keď mal 50 rokov. Okolo rázporu je vyšitá krížikovou výšivkou. Starší muži nosili vzory tmavších farieb a výšivka bývala užšia ako pri mládeneckých košeliach. Rukávy sú nad zápästím stiahnuté zápästkami. Sú zhotovené z vlnenej priadze. Vývojovo staršie zápästky sa vyrábali z farebného „pamoku“ – bavlnených priadzí. Košeľa sa pod krkom uväzuje „śtapanima“ – štepovanými keprovými šnúrkami. Bohato zdobený kožuch bol vyrobený v 20. rokoch 20. storočia. Súkenné nohavice sú okolo rázporov ozdobené vlnou. Boli zhotovené v 70. rokoch 20. storočia. Muž má na hlave klobúk mestského typu, na nohách má obuté čierne kupované kožené topánky.
Súčasný majiteľ odevu ho dnes nosí na sviatočné príležitosti najmä do kostola, napríklad na deň Božieho narodenia, na birmovky alebo na Veľkonočnú nedeľu.
Pridať záložky Mužský odev z Polomky 002-14

tradičný odev, mužský odev, regrút, 3.1. Mužský odev

1. Na fotografii sú zaznamenaní regrúti z Polomky v deň odvodu na povinnú vojenskú službu v roku 1970.
2. Na fotografii je zaznamenaný Milan Vernársky, narodený v roku 1952, so svojimi rodičmi. Fotografia bola zhotovená v roku 1970 v deň jeho odvodu na povinnú vojenskú službu.
3. – 13. Mužský odev si obliekali regrúti na odvod a na „otprovadzanku“ – rozlúčku s regrútmi, a to do 90. rokov 20. storočia, niektorí až do roku 2005, kým nezrušili základnú vojenskú službu. Kto takýto odev nevlastnil, na túto príležitosť si ho požičiaval.
Mužský regrútsky odev tvorí: „cervena“ košeľa, „kolośňe“ – nohavice a „bruśľak“ – kožuch.
Košeľa zhotovená z bieleho plátna je okolo rázporu „durkovana“ – zdobená predkresľovanou výšivkou. Nazývala sa aj košeľa „so sirokim siťim“ – so širokou výšivkou. Od 2. štvrtiny 20. storočia sa totiž výšivka okolo rázporu košele plošne zväčšovala a bola čoraz hustejšia. Rukávy sú nad zápästím stiahnuté zápästkami. Zhotovené sú z vlnenej priadze. Vývojovo staršie zápästky sa vyrábali z farebného „pamoku“ – bavlnených priadzí. Košeľa sa pod krkom uväzuje „śtapanima“ – štepovanými keprovými šnúrkami. Kožuch je bohato zdobený. Ide o repliku, ktorá bola vyrobená podľa predlohy z 1. polovice 20. storočia. Nohavice zhotovené v 70. rokoch 20. storočia sú ušité z kupovaného súkna. Okolo rázporov sú zdobené vlnou. Vývojovo staršie nohavice bývali zhotovené z „postavu“ – doma vyrobeného súkna. Doplnkom odevu je mašľa z trikolórovej „pantľiki“ – stuhy pripevnená na kožuchu.
Regrútsky klobúk mestského typu je taktiež vyzdobený trikolórovou stuhou. Zdobila ho Viera Vernárska, narodená v roku 1955, pre svojho brata v roku 1975. Chlapec, ktorý nebol odvedený, nesmel nosiť takto zdobený klobúk. Vývojovo staršie klobúky bývali tmavozelenej farby. Regrúti nosili na nohách kupované topánky, zvyčajne čiernej farby.
14. spomienkové rozprávanie Anny Hrablayovej o vyprevádzaní regrútov na povinnú vojenskú službu