Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Detvy datovaný do 50. rokov 20. storočia. Nosili ho ženy v strednom veku na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, dve spodné sukne, blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa zhotovená z plyšu je zdobená našitou „krepindľou“ – prámikom. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Plyšová blúza so sedlovým strihom a s nabratými rukávmi sa vzadu zapína na malý gombík. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je háčkovaná „kápka“ – čepiec vyšívaný korálikmi a „pľiška“ – plyšová šatka s hodvábnymi strapcami. „Šnúrka“, ktorá sa uväzovala na zátylku čepca, je vyšitá „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Žena má obuté semišové poltopánky.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Detvy datovaný do 50. rokov 20. storočia. Nosili ho ženy v mladšom veku na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, dve spodné sukne, zástera, blúza a spodný odev. Sukňa je zhotovená zo zamatu. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Zamatová zástera je vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. Ide o „jednopolovú“ zásteru – ušitú z jedného dielu – 60 cm širokú, ktorá bola módna v polovici 20. storočia. Zamatová blúza sa vzadu zapína na malý gombík. Pod krkom a na rukávoch je vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je „ľimbačková kápka“ – čepiec vyšívaný korálikmi a zamatová šatka vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. „Šnúrka“, ktorá sa uväzovala na zátylku čepca, je vyšitá „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Žena má obuté poltopánky.

Na fotografiách je zaznamenaný dievčenský sviatočný odev z Očovej datovaný do 30. rokov 20. storočia. Nosili ho dievky alebo ženy v mladšom veku na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, tri spodné sukne, blúza a spodný odev.
Vrchná sukňa je zhotovená z potlačeného zamatu. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Saténová blúza vyšívaná „krivou ihlou“ sa zapína vpredu na gombíky. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Dievča má obuté šnurovacie poltopánky. Učesané je „na lokňu“, to znamená, že z predných vlasov má vyčesanú vlnu. Vlasy má vzadu zopnuté plastovou sponou do jedného vrkoča. Tento účes bol v Detve, Očovej a okolí módny v 30. – 40. rokoch 20. storočia.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev, ktorý sa v obci Polomka nosil počas adventu a pôstu do kostola, pri návšteve mesta, lekára alebo pri iných významnejších príležitostiach. Majiteľka a nositeľka odevu Anna Pohančaníková, narodená v roku 1940, ho nosievala do 90. rokov 20. storočia.
Odev tvorí: „kabat“ – priliehavý kabátik, trojrohá šatka, vrchná sukňa, „spodňica“ – spodná sukňa, „preberani obruśťok“ – zástera, „kapka“ – čepiec a šatka na hlavu. Kabátik je ušitý zo zamatu a podšitý „dekovinou“ – hrubšou látkou. Čierna šatka trojuholníkového tvaru s „francľami“ – so strapcami je prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a upevnená v páse. Spodná sukňa zhotovená z plátna siaha niže kolien. Vrchná sukňa ušitá z tesilu je nadrobno „pľesirovana“ – plisovaná strojom. Zástera zdobená vytkávaním a olemovaná pásom madeiry je taktiež naskladaná. Uväzuje sa vzadu na mašľu. Žena má vlasy rozdelené na „puťec“ – na dve polovice. Obidve časti má skrútené a nad tylom vytvarované do „kiciek“ – ležatej osmičky. Čepiec trojuholníkového tvaru je vyšívaný tmavšími vzormi.
V 1. polovici 20. storočia nosili približne 50-ročné ženy čepiec s „oťatima zubami na sekerku“ (výšivka na pravej a ľavej strane paličkovanej čipky). Ešte staršie ženy nosili čepce s polovičnými zubami a najstaršie s tenkým čiernym pásikom, prípadne bez pásika. Približne od 60. rokov 20. storočia sa tieto pravidlá pri nosení čepcov prestali dodržiavať.
Na čepci je uviazaná čierna šatka. Žena má na nohách obuté „zimusnie“ – zateplené kožené čižmy. Doplnkom odevu je „zamaťik“ – ozdobná šnúrka uviazaná okolo krku a „pantľicka“ – keprová stuha s medailónikmi svätých. Visela na hrudi a nosila sa len do kostola. Odevnými doplnkami sú aj „snurki dolu riťou“ – ozdobné tkanice. „Śavolki“ – vlnené stuhy sa priväzovali na „zamaťik“ a siahali takmer po okraj sukne. Čepiec sa na tyle uväzuje bielou keprovou stuhou s vyšívaným ukončením, ktorá je rovnako dlhá ako „śavolki“. Od 80. rokov 20. storočia sa táto stuha z praktických dôvodov začala nosiť pod kabátom.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev, ktorý sa v obci Polomka nosil počas adventu a pôstu do kostola, pri návšteve mesta, lekára alebo pri iných významnejších príležitostiach. Majiteľka a nositeľka odevu Anna Pohančaníková, narodená v roku 1940, ho nosievala do 90. rokov 20. storočia.
Odev tvorí: „kabat“ – priliehavý kabátik, trojrohá šatka, vrchná sukňa, „spodňica“ – spodná sukňa, „preberani obruśťok“ – zástera, „kapka“ – čepiec a šatka na hlavu. Kabátik je ušitý zo zamatu a podšitý „dekovinou“ – hrubšou látkou. Čierna šatka trojuholníkového tvaru s „francľami“ – so strapcami je prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a upevnená v páse. Spodná sukňa zhotovená z plátna siaha niže kolien. Vrchná sukňa ušitá z tesilu je nadrobno „pľesirovana“ – plisovaná strojom. Zástera zdobená vytkávaním a olemovaná pásom madeiry je taktiež naskladaná. Uväzuje sa vzadu na mašľu. Žena má vlasy rozdelené na „puťec“ – na dve polovice. Obidve časti má skrútené a nad tylom vytvarované do „kiciek“ – ležatej osmičky. Čepiec trojuholníkového tvaru je vyšívaný tmavšími vzormi.
V 1. polovici 20. storočia nosili približne 50-ročné ženy čepiec s „oťatima zubami na sekerku“ (výšivka na pravej a ľavej strane paličkovanej čipky). Ešte staršie ženy nosili čepce s polovičnými zubami a najstaršie s tenkým čiernym pásikom, prípadne bez pásika. Približne od 60. rokov 20. storočia sa tieto pravidlá pri nosení čepcov prestali dodržiavať.
Na čepci je uviazaná čierna šatka. Žena má na nohách obuté „zimusnie“ – zateplené kožené čižmy. Doplnkom odevu je „zamaťik“ – ozdobná šnúrka uviazaná okolo krku a „pantľicka“ – keprová stuha s medailónikmi svätých. Visela na hrudi a nosila sa len do kostola. Odevnými doplnkami sú aj „snurki dolu riťou“ – ozdobné tkanice. „Śavolki“ – vlnené stuhy sa priväzovali na „zamaťik“ a siahali takmer po okraj sukne. Čepiec sa na tyle uväzuje bielou keprovou stuhou s vyšívaným ukončením, ktorá je rovnako dlhá ako „śavolki“. Od 80. rokov 20. storočia sa táto stuha z praktických dôvodov začala nosiť pod kabátom.