Ženský sviatočný odev z Čerína je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňa“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy košele zdobia tri pásy vystrihovanej výšivky „krivou ihlou“ na tyle, ktoré sú na látku prišité. Živôtik z červeného glotu je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V zadnej časti s presahom do prednej oblasti pŕs ho zdobí výšivka „krivou ihlou“ na domácom plátne. Živôtik sa zapína na gombíky, ušká má zhotovené z vyšívanej stuhy. Sukňa je ušitá z jemnej bavlnenej látky. Jej pás je vyšitý geometrickými vzormi „krivou ihlou“. Spodná časť sukne je spevnená 12 cm širokým pásom látky. V hornej časti je ukončený trojuholníkovými zubami, ktoré sú ručne prišité. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky. Je naskladaná do „obalku“ – do pásu, ktorý je zhotovený z taftovej stuhy s našitými prámikmi. Šírka zástery je 270 cm, dĺžka je 78 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“, po okrajoch je lemovaná modrou hadovkou a 6 cm širokým madeirovým pásom. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo aj dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom oblečenú trojrohú kašmírovú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Okraje koncov šatky lemuje stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm.
Odev nosili slobodné dievčatá alebo mladšie vydaté ženy spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou.