Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Čerína je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňa“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy košele zdobia tri pásy vystrihovanej výšivky „krivou ihlou“ na tyle, ktoré sú na látku prišité. Živôtik z červeného glotu je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V zadnej časti s presahom do prednej oblasti pŕs ho zdobí výšivka „krivou ihlou“ na domácom plátne. Živôtik sa zapína na gombíky, ušká má zhotovené z vyšívanej stuhy. Sukňa je ušitá z jemnej bavlnenej látky. Jej pás je vyšitý geometrickými vzormi „krivou ihlou“. Spodná časť sukne je spevnená 12 cm širokým pásom látky. V hornej časti je ukončený trojuholníkovými zubami, ktoré sú ručne prišité. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky. Je naskladaná do „obalku“ – do pásu, ktorý je zhotovený z taftovej stuhy s našitými prámikmi. Šírka zástery je 270 cm, dĺžka je 78 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“, po okrajoch je lemovaná modrou hadovkou a 6 cm širokým madeirovým pásom. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo aj dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom oblečenú trojrohú kašmírovú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Okraje koncov šatky lemuje stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm.
Odev nosili slobodné dievčatá alebo mladšie vydaté ženy spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou.

Ženský sviatočný odev z Čerína je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňa“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy košele zdobia tri pásy vystrihovanej výšivky „krivou ihlou“ na tyle, ktoré sú na látku prišité. Živôtik z červeného glotu je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V zadnej časti s presahom do prednej oblasti pŕs ho zdobí výšivka „krivou ihlou“ na domácom plátne. Živôtik sa zapína na gombíky, ušká má zhotovené z vyšívanej stuhy. Sukňa je ušitá z jemnej bavlnenej látky. Jej pás je vyšitý geometrickými vzormi „krivou ihlou“. Spodná časť sukne je spevnená 12 cm širokým pásom látky. V hornej časti je ukončený trojuholníkovými zubami, ktoré sú ručne prišité. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky. Je naskladaná do „obalku“ – do pásu, ktorý je zhotovený z taftovej stuhy s našitými prámikmi. Šírka zástery je 270 cm, dĺžka je 78 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“, po okrajoch je lemovaná modrou hadovkou a 6 cm širokým madeirovým pásom. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo aj dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom oblečenú trojrohú kašmírovú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Okraje koncov šatky lemuje stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm.
Odev nosili slobodné dievčatá alebo mladšie vydaté ženy spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou.

Ženský sviatočný odev z Čerína je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňa“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy košele zdobia tri pásy vystrihovanej výšivky „krivou ihlou“ na tyle, ktoré sú na látku prišité. Živôtik z červeného glotu je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V zadnej časti s presahom do prednej oblasti pŕs ho zdobí výšivka „krivou ihlou“ na domácom plátne. Živôtik sa zapína na gombíky, ušká má zhotovené z vyšívanej stuhy. Sukňa je ušitá z jemnej bavlnenej látky. Jej pás je vyšitý geometrickými vzormi „krivou ihlou“. Spodná časť sukne je spevnená 12 cm širokým pásom látky. V hornej časti je ukončený trojuholníkovými zubami, ktoré sú ručne prišité. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky. Je naskladaná do „obalku“ – do pásu, ktorý je zhotovený z taftovej stuhy s našitými prámikmi. Šírka zástery je 270 cm, dĺžka je 78 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“, po okrajoch je lemovaná modrou hadovkou a 6 cm širokým madeirovým pásom. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo aj dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom oblečenú trojrohú kašmírovú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Okraje koncov šatky lemuje stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm.
Odev nosili slobodné dievčatá alebo mladšie vydaté ženy spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou.

Ženský sviatočný odev z Čerína je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňa“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy košele zdobia tri pásy vystrihovanej výšivky „krivou ihlou“ na tyle, ktoré sú na látku prišité. Živôtik z červeného glotu je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V zadnej časti s presahom do prednej oblasti pŕs ho zdobí výšivka „krivou ihlou“ na domácom plátne. Živôtik sa zapína na gombíky, ušká má zhotovené z vyšívanej stuhy. Sukňa je ušitá z jemnej bavlnenej látky. Jej pás je vyšitý geometrickými vzormi „krivou ihlou“. Spodná časť sukne je spevnená 12 cm širokým pásom látky. V hornej časti je ukončený trojuholníkovými zubami, ktoré sú ručne prišité. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky. Je naskladaná do „obalku“ – do pásu, ktorý je zhotovený z taftovej stuhy s našitými prámikmi. Šírka zástery je 270 cm, dĺžka je 78 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“, po okrajoch je lemovaná modrou hadovkou a 6 cm širokým madeirovým pásom. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo aj dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom oblečenú trojrohú kašmírovú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Okraje koncov šatky lemuje stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm.
Odev nosili slobodné dievčatá alebo mladšie vydaté ženy spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou.

Ženský sviatočný odev z Čerína je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňa“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy košele zdobia tri pásy vystrihovanej výšivky „krivou ihlou“ na tyle, ktoré sú na látku prišité. Živôtik z červeného glotu je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V zadnej časti s presahom do prednej oblasti pŕs ho zdobí výšivka „krivou ihlou“ na domácom plátne. Živôtik sa zapína na gombíky, ušká má zhotovené z vyšívanej stuhy. Sukňa je ušitá z jemnej bavlnenej látky. Jej pás je vyšitý geometrickými vzormi „krivou ihlou“. Spodná časť sukne je spevnená 12 cm širokým pásom látky. V hornej časti je ukončený trojuholníkovými zubami, ktoré sú ručne prišité. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky. Je naskladaná do „obalku“ – do pásu, ktorý je zhotovený z taftovej stuhy s našitými prámikmi. Šírka zástery je 270 cm, dĺžka je 78 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“, po okrajoch je lemovaná modrou hadovkou a 6 cm širokým madeirovým pásom. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo aj dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom oblečenú trojrohú kašmírovú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Okraje koncov šatky lemuje stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm.
Odev nosili slobodné dievčatá alebo mladšie vydaté ženy spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou.

Ženský sviatočný odev z Čerína je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňa“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy košele zdobia tri pásy vystrihovanej výšivky „krivou ihlou“ na tyle, ktoré sú na látku prišité. Živôtik z červeného glotu je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V zadnej časti s presahom do prednej oblasti pŕs ho zdobí výšivka „krivou ihlou“ na domácom plátne. Živôtik sa zapína na gombíky, ušká má zhotovené z vyšívanej stuhy. Sukňa je ušitá z jemnej bavlnenej látky. Jej pás je vyšitý geometrickými vzormi „krivou ihlou“. Spodná časť sukne je spevnená 12 cm širokým pásom látky. V hornej časti je ukončený trojuholníkovými zubami, ktoré sú ručne prišité. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky. Je naskladaná do „obalku“ – do pásu, ktorý je zhotovený z taftovej stuhy s našitými prámikmi. Šírka zástery je 270 cm, dĺžka je 78 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“, po okrajoch je lemovaná modrou hadovkou a 6 cm širokým madeirovým pásom. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo aj dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom oblečenú trojrohú kašmírovú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Okraje koncov šatky lemuje stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm.
Odev nosili slobodné dievčatá alebo mladšie vydaté ženy spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou.

Ženský sviatočný odev z Čerína je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňa“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy košele zdobia tri pásy vystrihovanej výšivky „krivou ihlou“ na tyle, ktoré sú na látku prišité. Živôtik z červeného glotu je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V zadnej časti s presahom do prednej oblasti pŕs ho zdobí výšivka „krivou ihlou“ na domácom plátne. Živôtik sa zapína na gombíky, ušká má zhotovené z vyšívanej stuhy. Sukňa je ušitá z jemnej bavlnenej látky. Jej pás je vyšitý geometrickými vzormi „krivou ihlou“. Spodná časť sukne je spevnená 12 cm širokým pásom látky. V hornej časti je ukončený trojuholníkovými zubami, ktoré sú ručne prišité. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky. Je naskladaná do „obalku“ – do pásu, ktorý je zhotovený z taftovej stuhy s našitými prámikmi. Šírka zástery je 270 cm, dĺžka je 78 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“, po okrajoch je lemovaná modrou hadovkou a 6 cm širokým madeirovým pásom. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo aj dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom oblečenú trojrohú kašmírovú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Okraje koncov šatky lemuje stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm.
Odev nosili slobodné dievčatá alebo mladšie vydaté ženy spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou.

Ženský sviatočný odev z Čerína je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňa“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy košele zdobia tri pásy vystrihovanej výšivky „krivou ihlou“ na tyle, ktoré sú na látku prišité. Živôtik z červeného glotu je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V zadnej časti s presahom do prednej oblasti pŕs ho zdobí výšivka „krivou ihlou“ na domácom plátne. Živôtik sa zapína na gombíky, ušká má zhotovené z vyšívanej stuhy. Sukňa je ušitá z jemnej bavlnenej látky. Jej pás je vyšitý geometrickými vzormi „krivou ihlou“. Spodná časť sukne je spevnená 12 cm širokým pásom látky. V hornej časti je ukončený trojuholníkovými zubami, ktoré sú ručne prišité. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky. Je naskladaná do „obalku“ – do pásu, ktorý je zhotovený z taftovej stuhy s našitými prámikmi. Šírka zástery je 270 cm, dĺžka je 78 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“, po okrajoch je lemovaná modrou hadovkou a 6 cm širokým madeirovým pásom. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo aj dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom oblečenú trojrohú kašmírovú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Okraje koncov šatky lemuje stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm.
Odev nosili slobodné dievčatá alebo mladšie vydaté ženy spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou.

Ženský sviatočný odev z Čerína je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňa“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy košele zdobia tri pásy vystrihovanej výšivky „krivou ihlou“ na tyle, ktoré sú na látku prišité. Živôtik z červeného glotu je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V zadnej časti s presahom do prednej oblasti pŕs ho zdobí výšivka „krivou ihlou“ na domácom plátne. Živôtik sa zapína na gombíky, ušká má zhotovené z vyšívanej stuhy. Sukňa je ušitá z jemnej bavlnenej látky. Jej pás je vyšitý geometrickými vzormi „krivou ihlou“. Spodná časť sukne je spevnená 12 cm širokým pásom látky. V hornej časti je ukončený trojuholníkovými zubami, ktoré sú ručne prišité. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky. Je naskladaná do „obalku“ – do pásu, ktorý je zhotovený z taftovej stuhy s našitými prámikmi. Šírka zástery je 270 cm, dĺžka je 78 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“, po okrajoch je lemovaná modrou hadovkou a 6 cm širokým madeirovým pásom. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo aj dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom oblečenú trojrohú kašmírovú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Okraje koncov šatky lemuje stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm.
Odev nosili slobodné dievčatá alebo mladšie vydaté ženy spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou.

Ženská šatka na hlavu s rozmermi 136 cm × 130 cm je zhotovená z čierneho glotu. Zdobí ju výšivka „krivou ihlou“. Vzory sú rastlinného charakteru. Šatka je po okrajoch lemovaná kupovanými strapcami s dĺžkou 10 cm.

Ženská šatka na hlavu s rozmermi 136 cm × 130 cm je zhotovená z čierneho glotu. Zdobí ju výšivka „krivou ihlou“. Vzory sú rastlinného charakteru. Šatka je po okrajoch lemovaná kupovanými strapcami s dĺžkou 10 cm.

Ženská šatka na hlavu s rozmermi 136 cm × 130 cm je zhotovená z čierneho glotu. Zdobí ju výšivka „krivou ihlou“. Vzory sú rastlinného charakteru. Šatka je po okrajoch lemovaná kupovanými strapcami s dĺžkou 10 cm.

Ženská šatka na hlavu s rozmermi 136 cm × 130 cm je zhotovená z čierneho glotu. Zdobí ju výšivka „krivou ihlou“. Vzory sú rastlinného charakteru. Šatka je po okrajoch lemovaná kupovanými strapcami s dĺžkou 10 cm.

Lavica z masívneho dreva má výšku 91 cm a dĺžku 175 cm, sedacia časť je široká 51 cm. Chrbtová opierka má geometrické zdobenie. V strednej časti opierky sa nachádza kosoštvorec a po stranách prekrížené latky v tvare písmena X. Na jednej strane prekríženie chýba. Vrchná línia opierky je zdobená rustikálnym zakrivením. Lavica je poškodená. Slúžila najmä na sedenie, v prípade početnej rodiny aj na spanie. Nazývala sa „kanap“.

Lavica z masívneho dreva má výšku 91 cm a dĺžku 175 cm, sedacia časť je široká 51 cm. Chrbtová opierka má geometrické zdobenie. V strednej časti opierky sa nachádza kosoštvorec a po stranách prekrížené latky v tvare písmena X. Na jednej strane prekríženie chýba. Vrchná línia opierky je zdobená rustikálnym zakrivením. Lavica je poškodená. Slúžila najmä na sedenie, v prípade početnej rodiny aj na spanie. Nazývala sa „kanap“.

Lavica z masívneho dreva má výšku 91 cm a dĺžku 175 cm, sedacia časť je široká 51 cm. Chrbtová opierka má geometrické zdobenie. V strednej časti opierky sa nachádza kosoštvorec a po stranách prekrížené latky v tvare písmena X. Na jednej strane prekríženie chýba. Vrchná línia opierky je zdobená rustikálnym zakrivením. Lavica je poškodená. Slúžila najmä na sedenie, v prípade početnej rodiny aj na spanie. Nazývala sa „kanap“.

Posteľná bielizeň je ušitá z damasku – vzorkovanej tkaniny s atlasovým leskom. Obliečka na perinu má rozmer 140 × 160 cm. Obliečky na vankúše majú rozmer 94 × 66 cm. Okraje vankúšov sú vyšívané rastlinnými vzormi „krivou ihlou“ a vyrezávané. Na oboch stranách rozparkov obliečok sú prišité látkové očká, ktoré plnia funkciu gombíkových dierok. Zapínanie funguje tak, že tenká šnúrka sa postupne prevlieka cez jednotlivé očká, čím sa obe strany tkaniny pevne spoja a stiahnu k sebe.

Posteľná bielizeň je ušitá z damasku – vzorkovanej tkaniny s atlasovým leskom. Obliečka na perinu má rozmer 140 × 160 cm. Obliečky na vankúše majú rozmer 94 × 66 cm. Okraje vankúšov sú vyšívané rastlinnými vzormi „krivou ihlou“ a vyrezávané. Na oboch stranách rozparkov obliečok sú prišité látkové očká, ktoré plnia funkciu gombíkových dierok. Zapínanie funguje tak, že tenká šnúrka sa postupne prevlieka cez jednotlivé očká, čím sa obe strany tkaniny pevne spoja a stiahnu k sebe.

Posteľná bielizeň je ušitá z damasku – vzorkovanej tkaniny s atlasovým leskom. Obliečka na perinu má rozmer 140 × 160 cm. Obliečky na vankúše majú rozmer 94 × 66 cm. Okraje vankúšov sú vyšívané rastlinnými vzormi „krivou ihlou“ a vyrezávané. Na oboch stranách rozparkov obliečok sú prišité látkové očká, ktoré plnia funkciu gombíkových dierok. Zapínanie funguje tak, že tenká šnúrka sa postupne prevlieka cez jednotlivé očká, čím sa obe strany tkaniny pevne spoja a stiahnu k sebe.

Posteľná bielizeň je ušitá z damasku – vzorkovanej tkaniny s atlasovým leskom. Obliečka na perinu má rozmer 140 × 160 cm. Obliečky na vankúše majú rozmer 94 × 66 cm. Okraje vankúšov sú vyšívané rastlinnými vzormi „krivou ihlou“ a vyrezávané. Na oboch stranách rozparkov obliečok sú prišité látkové očká, ktoré plnia funkciu gombíkových dierok. Zapínanie funguje tak, že tenká šnúrka sa postupne prevlieka cez jednotlivé očká, čím sa obe strany tkaniny pevne spoja a stiahnu k sebe.

Posteľná bielizeň je ušitá z damasku – vzorkovanej tkaniny s atlasovým leskom. Obliečka na perinu má rozmer 140 × 160 cm. Obliečky na vankúše majú rozmer 94 × 66 cm. Okraje vankúšov sú vyšívané rastlinnými vzormi „krivou ihlou“ a vyrezávané. Na oboch stranách rozparkov obliečok sú prišité látkové očká, ktoré plnia funkciu gombíkových dierok. Zapínanie funguje tak, že tenká šnúrka sa postupne prevlieka cez jednotlivé očká, čím sa obe strany tkaniny pevne spoja a stiahnu k sebe.

Obliečka na vankúš s rozmermi 63 × 84 cm je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním. Vytkávané rastlinné ornamenty sú doplnené výšivkou „krivou ihlou“.

Obliečka na vankúš s rozmermi 63 × 84 cm je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním. Vytkávané rastlinné ornamenty sú doplnené výšivkou „krivou ihlou“.

Obliečka na vankúš s rozmermi 63 × 84 cm je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním. Vytkávané rastlinné ornamenty sú doplnené výšivkou „krivou ihlou“.

Posteľná bielizeň ušitá z damasku je datovaná do 30. – 40. rokov 20. storočia. Obliečka na perinu má rozmer 164 × 142 cm. Obliečky na vankúše majú rozmer 92 × 66 cm. Ich okraje sú vyšívané rastlinnými vzormi plným plochým stehom. Rozparky obliečok sa zapínajú na gombíky. Vankúše ušité z ružovej sypkoviny sú naplnené husacím perím a vážia v priemere 2,5 kg. Perina je ušitá z krémovej sypkoviny, váži 4,2 kg. Periny sú uložené na posteli z Dobrej Nivy datovanej do 30. – 40. rokov 20. storočia. V súčasnosti je umiestnená v tzv. Dome u Lukáčov v Dobrej Nive – v múzeu miestnej tradičnej kultúry.

Posteľná bielizeň ušitá z damasku je datovaná do 30. – 40. rokov 20. storočia. Obliečka na perinu má rozmer 164 × 142 cm. Obliečky na vankúše majú rozmer 92 × 66 cm. Ich okraje sú vyšívané rastlinnými vzormi plným plochým stehom. Rozparky obliečok sa zapínajú na gombíky. Vankúše ušité z ružovej sypkoviny sú naplnené husacím perím a vážia v priemere 2,5 kg. Perina je ušitá z krémovej sypkoviny, váži 4,2 kg. Periny sú uložené na posteli z Dobrej Nivy datovanej do 30. – 40. rokov 20. storočia. V súčasnosti je umiestnená v tzv. Dome u Lukáčov v Dobrej Nive – v múzeu miestnej tradičnej kultúry.

Posteľná bielizeň ušitá z damasku je datovaná do 30. – 40. rokov 20. storočia. Obliečka na perinu má rozmer 164 × 142 cm. Obliečky na vankúše majú rozmer 92 × 66 cm. Ich okraje sú vyšívané rastlinnými vzormi plným plochým stehom. Rozparky obliečok sa zapínajú na gombíky. Vankúše ušité z ružovej sypkoviny sú naplnené husacím perím a vážia v priemere 2,5 kg. Perina je ušitá z krémovej sypkoviny, váži 4,2 kg. Periny sú uložené na posteli z Dobrej Nivy datovanej do 30. – 40. rokov 20. storočia. V súčasnosti je umiestnená v tzv. Dome u Lukáčov v Dobrej Nive – v múzeu miestnej tradičnej kultúry.

Posteľná bielizeň ušitá z damasku je datovaná do 30. – 40. rokov 20. storočia. Obliečka na perinu má rozmer 164 × 142 cm. Obliečky na vankúše majú rozmer 92 × 66 cm. Ich okraje sú vyšívané rastlinnými vzormi plným plochým stehom. Rozparky obliečok sa zapínajú na gombíky. Vankúše ušité z ružovej sypkoviny sú naplnené husacím perím a vážia v priemere 2,5 kg. Perina je ušitá z krémovej sypkoviny, váži 4,2 kg. Periny sú uložené na posteli z Dobrej Nivy datovanej do 30. – 40. rokov 20. storočia. V súčasnosti je umiestnená v tzv. Dome u Lukáčov v Dobrej Nive – v múzeu miestnej tradičnej kultúry.

Posteľ je vyrobená z masívneho svetlejšieho dreva s viditeľnou prirodzenou textúrou a patinou. Dĺžka postele je 182 cm, šírka je 90 cm.
Posteľ má vyvýšené čelá spojené rovnými bočnicami. Stojí na štyroch hranatých, mierne profilovaných nohách. Hlavové čelo vysoké 134 cm je v spodnej časti zložené zo zvislých drevených dosiek. Jeho vrchná časť je tvarovaná do oblúka. V strede sa nachádza vyrezávaný ozdobný medailón – kruhová kazeta, v ktorej je vyrezaný rastlinný vzor. Nohové čelo je vysoké 104 cm a jeho vrchná časť je taktiež tvarovaná do oblúka.
Pôvodnou majiteľkou a užívateľkou postele bola Pavlína Vajsová zo Stožka, narodená v roku 1930. Súčasným majiteľom je jej syn Milan Vajs.

Posteľ je vyrobená z masívneho svetlejšieho dreva s viditeľnou prirodzenou textúrou a patinou. Dĺžka postele je 182 cm, šírka je 90 cm.
Posteľ má vyvýšené čelá spojené rovnými bočnicami. Stojí na štyroch hranatých, mierne profilovaných nohách. Hlavové čelo vysoké 134 cm je v spodnej časti zložené zo zvislých drevených dosiek. Jeho vrchná časť je tvarovaná do oblúka. V strede sa nachádza vyrezávaný ozdobný medailón – kruhová kazeta, v ktorej je vyrezaný rastlinný vzor. Nohové čelo je vysoké 104 cm a jeho vrchná časť je taktiež tvarovaná do oblúka.
Pôvodnou majiteľkou a užívateľkou postele bola Pavlína Vajsová zo Stožka, narodená v roku 1930. Súčasným majiteľom je jej syn Milan Vajs.

Posteľná bielizeň je ušitá z brokátu. Obliečka na perinu má rozmery 140 × 160 cm. Obliečky na vankúše majú rozmery 93 × 68 cm. Okraje vankúšov sú vyšívané rastlinnými vzormi plným plochým stehom. Na oboch stranách rozparkov sú prišité látkové očká, ktoré plnia funkciu gombíkových dierok. Zapínanie funguje tak, že tenká šnúrka sa postupne prevlieka cez jednotlivé očká, čím sa obe strany tkaniny pevne spoja a stiahnu k sebe.
Ornamenty sú vyšívané hodvábnymi niťami, ktoré nie sú stálofarebné. To znamená, že pri praní by sa bielizeň znehodnotila. Z toho vyplýva, že posteľná bielizeň mala len estetickú funkciu. Používala sa pri prevážaní výbavy do domu ženícha a neskôr len ako dekorácia.

Posteľná bielizeň je ušitá z brokátu. Obliečka na perinu má rozmery 140 × 160 cm. Obliečky na vankúše majú rozmery 93 × 68 cm. Okraje vankúšov sú vyšívané rastlinnými vzormi plným plochým stehom. Na oboch stranách rozparkov sú prišité látkové očká, ktoré plnia funkciu gombíkových dierok. Zapínanie funguje tak, že tenká šnúrka sa postupne prevlieka cez jednotlivé očká, čím sa obe strany tkaniny pevne spoja a stiahnu k sebe.
Ornamenty sú vyšívané hodvábnymi niťami, ktoré nie sú stálofarebné. To znamená, že pri praní by sa bielizeň znehodnotila. Z toho vyplýva, že posteľná bielizeň mala len estetickú funkciu. Používala sa pri prevážaní výbavy do domu ženícha a neskôr len ako dekorácia.

Posteľná bielizeň je ušitá z brokátu. Obliečka na perinu má rozmery 140 × 160 cm. Obliečky na vankúše majú rozmery 93 × 68 cm. Okraje vankúšov sú vyšívané rastlinnými vzormi plným plochým stehom. Na oboch stranách rozparkov sú prišité látkové očká, ktoré plnia funkciu gombíkových dierok. Zapínanie funguje tak, že tenká šnúrka sa postupne prevlieka cez jednotlivé očká, čím sa obe strany tkaniny pevne spoja a stiahnu k sebe.
Ornamenty sú vyšívané hodvábnymi niťami, ktoré nie sú stálofarebné. To znamená, že pri praní by sa bielizeň znehodnotila. Z toho vyplýva, že posteľná bielizeň mala len estetickú funkciu. Používala sa pri prevážaní výbavy do domu ženícha a neskôr len ako dekorácia.

Posteľná bielizeň je ušitá z brokátu. Obliečka na perinu má rozmery 140 × 160 cm. Obliečky na vankúše majú rozmery 93 × 68 cm. Okraje vankúšov sú vyšívané rastlinnými vzormi plným plochým stehom. Na oboch stranách rozparkov sú prišité látkové očká, ktoré plnia funkciu gombíkových dierok. Zapínanie funguje tak, že tenká šnúrka sa postupne prevlieka cez jednotlivé očká, čím sa obe strany tkaniny pevne spoja a stiahnu k sebe.
Ornamenty sú vyšívané hodvábnymi niťami, ktoré nie sú stálofarebné. To znamená, že pri praní by sa bielizeň znehodnotila. Z toho vyplýva, že posteľná bielizeň mala len estetickú funkciu. Používala sa pri prevážaní výbavy do domu ženícha a neskôr len ako dekorácia.

Posteľná bielizeň je ušitá z brokátu. Obliečka na perinu má rozmery 140 × 160 cm. Obliečky na vankúše majú rozmery 93 × 68 cm. Okraje vankúšov sú vyšívané rastlinnými vzormi plným plochým stehom. Na oboch stranách rozparkov sú prišité látkové očká, ktoré plnia funkciu gombíkových dierok. Zapínanie funguje tak, že tenká šnúrka sa postupne prevlieka cez jednotlivé očká, čím sa obe strany tkaniny pevne spoja a stiahnu k sebe.
Ornamenty sú vyšívané hodvábnymi niťami, ktoré nie sú stálofarebné. To znamená, že pri praní by sa bielizeň znehodnotila. Z toho vyplýva, že posteľná bielizeň mala len estetickú funkciu. Používala sa pri prevážaní výbavy do domu ženícha a neskôr len ako dekorácia.