Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Poník je datovaný do 2. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „penďela“ – spodný odev, „oplecko“ – krátka košeľa, „pruclak“ – živôtik, „kitla“ – sukňa, „šata“ – zástera, „kinťeš“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy „oplecka“ sú zhotovené z „trútora“ – tylu s väčšími dierkami a zdobí ich výšivka „krivou ihlou“. Živôtik zhotovený z vyšívaných stúh je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. Sukňa s vytkávaným pásom je zhotovená z „trútora“. V spodnej časti je sukňa podšitá 20 cm širokou jemnou bavlnenou látkou. Hornú časť tohto spoja zdobí ozdobné ukončenie z ručne obšitých trojuholníkových zúbkov. Celý spodný lem sukne je podšitý hadovkou. Zástera z brokátu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 140 cm, dĺžka je 82 cm. Zdobia ju našité prámiky, po okrajoch je lemovaná 4 cm širokou čipkou. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom uviazanú trojrohú bavlnenú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú zhotovené z „trútora“ a vyšité „krivou ihlou“. Lemuje ich tenká stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm. Dievča má na hlave uviazanú „trútorovú“ šatku s rozmermi 70 cm × 60 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“. Po okrajoch je lemovaná tylovou čipkou so šírkou 6 cm.

Ženský sviatočný odev z Čerína je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňa“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy košele zdobia tri pásy vystrihovanej výšivky „krivou ihlou“ na tyle, ktoré sú na látku prišité. Živôtik z červeného glotu je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V zadnej časti s presahom do prednej oblasti pŕs ho zdobí výšivka „krivou ihlou“ na domácom plátne. Živôtik sa zapína na gombíky, ušká má zhotovené z vyšívanej stuhy. Sukňa je ušitá z jemnej bavlnenej látky. Jej pás je vyšitý geometrickými vzormi „krivou ihlou“. Spodná časť sukne je spevnená 12 cm širokým pásom látky. V hornej časti je ukončený trojuholníkovými zubami, ktoré sú ručne prišité. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky. Je naskladaná do „obalku“ – do pásu, ktorý je zhotovený z taftovej stuhy s našitými prámikmi. Šírka zástery je 270 cm, dĺžka je 78 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“, po okrajoch je lemovaná modrou hadovkou a 6 cm širokým madeirovým pásom. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo aj dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom oblečenú trojrohú kašmírovú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Okraje koncov šatky lemuje stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm.
Odev nosili slobodné dievčatá alebo mladšie vydaté ženy spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou.

Ženský sviatočný odev z Čerína je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňa“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy košele zdobia tri pásy vystrihovanej výšivky „krivou ihlou“ na tyle, ktoré sú na látku prišité. Živôtik z červeného glotu je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V zadnej časti s presahom do prednej oblasti pŕs ho zdobí výšivka „krivou ihlou“ na domácom plátne. Živôtik sa zapína na gombíky, ušká má zhotovené z vyšívanej stuhy. Sukňa je ušitá z jemnej bavlnenej látky. Jej pás je vyšitý geometrickými vzormi „krivou ihlou“. Spodná časť sukne je spevnená 12 cm širokým pásom látky. V hornej časti je ukončený trojuholníkovými zubami, ktoré sú ručne prišité. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky. Je naskladaná do „obalku“ – do pásu, ktorý je zhotovený z taftovej stuhy s našitými prámikmi. Šírka zástery je 270 cm, dĺžka je 78 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“, po okrajoch je lemovaná modrou hadovkou a 6 cm širokým madeirovým pásom. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo aj dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom oblečenú trojrohú kašmírovú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Okraje koncov šatky lemuje stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm.
Odev nosili slobodné dievčatá alebo mladšie vydaté ženy spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou.

Ženský sviatočný odev z Čerína je datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňa“ – spodná sukňa a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate – tkaniny zdobenej preberaním, siaha po pazuchy. Rukávy košele zdobia tri pásy vystrihovanej výšivky „krivou ihlou“ na tyle, ktoré sú na látku prišité. Živôtik z červeného glotu je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V zadnej časti s presahom do prednej oblasti pŕs ho zdobí výšivka „krivou ihlou“ na domácom plátne. Živôtik sa zapína na gombíky, ušká má zhotovené z vyšívanej stuhy. Sukňa je ušitá z jemnej bavlnenej látky. Jej pás je vyšitý geometrickými vzormi „krivou ihlou“. Spodná časť sukne je spevnená 12 cm širokým pásom látky. V hornej časti je ukončený trojuholníkovými zubami, ktoré sú ručne prišité. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky. Je naskladaná do „obalku“ – do pásu, ktorý je zhotovený z taftovej stuhy s našitými prámikmi. Šírka zástery je 270 cm, dĺžka je 78 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „krivou ihlou“, po okrajoch je lemovaná modrou hadovkou a 6 cm širokým madeirovým pásom. Pod vrchnú sukňu sa obliekala jedna alebo aj dve spodné sukne z bieleho plátna. Dievča má pod živôtikom oblečenú trojrohú kašmírovú šatku prehodenú okolo krku, prekríženú na hrudníku a uviazanú vzadu na páse. Okraje koncov šatky lemuje stuha a tylová čipka so šírkou 6 cm.
Odev nosili slobodné dievčatá alebo mladšie vydaté ženy spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou.