Na fotografiách je zaznamenaný sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho slobodné dievčatá alebo vydaté ženy v mladšom veku spolu s „kápkou“ – čepcom a šatkou. Odev tvorí: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate. Nazývala sa „stan“ a siaha po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná krivou ihlou sa pod hrdlom uväzuje šnúrkami tkanými na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne a podšitý domácim plátnom. V prednej časti je zdobený vyšívanou stuhou a gombíkmi. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju po celkom obvode zdobí štepovanie strojom, spodný okraj lemuje hadovka. Diely sukne sú v spodnej časti zošité ozdobným spojovacím stehom priadzami rôznych farieb. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 256 cm, dĺžka 93 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom, po okrajoch je lemovaná „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“. Dievča má na hlave uviazanú šatku s rozmermi 136 × 133 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Po okrajoch je lemovaná kupovanými strapcami z hodvábnej nite s dĺžkou 25 cm.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho ženy v strednom veku v čase adventu, pôstu alebo v období smútku za vzdialenejšou osobou. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate a doplnená vzorom vyšitým plným plochým stehom. Nazývala sa „stan“ a siahala po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná „krivou ihlou“ sa pod hrdlom uväzovala šnúrkou tkanou na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne z čierneho glotu a podšitý domácim plátnom. Zdobí ho výšivka „krivou ihlou“. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju zdobí výšivka „krivou ihlou“. Spodný okraj lemuje stuha a lemovka so štetinami, ktoré sa nazývali „kefka“. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 250 cm, dĺžka 90 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Okraje sú lemované „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Je zhotovená z čierneho glotu a jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“ a vyrezávané.
Žena má na hlave „kápku“ – čepiec spevnený „kotúčkou“ – drôtenou výstuhou. Predná vyšívaná zamatová časť čepca sa nazývala „predňička“. Uväzovanie čepca v zátylku prekrýva ozdobná vyšívaná „šnúrka“ – stuha, ktorá siaha niže pása. Čepiec prekrýva šatka vyšívaná „krivou ihlou“. Doplnkom odevu je náhrdelník z postriebrených korálikov navlečený na bavlnenej niti. Žena má na nohách obuté kožené čižmy.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho ženy v strednom veku v čase adventu, pôstu alebo v období smútku za vzdialenejšou osobou. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate a doplnená vzorom vyšitým plným plochým stehom. Nazývala sa „stan“ a siahala po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná „krivou ihlou“ sa pod hrdlom uväzovala šnúrkou tkanou na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne z čierneho glotu a podšitý domácim plátnom. Zdobí ho výšivka „krivou ihlou“. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju zdobí výšivka „krivou ihlou“. Spodný okraj lemuje stuha a lemovka so štetinami, ktoré sa nazývali „kefka“. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 250 cm, dĺžka 90 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Okraje sú lemované „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Je zhotovená z čierneho glotu a jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“ a vyrezávané.
Žena má na hlave „kápku“ – čepiec spevnený „kotúčkou“ – drôtenou výstuhou. Predná vyšívaná zamatová časť čepca sa nazývala „predňička“. Uväzovanie čepca v zátylku prekrýva ozdobná vyšívaná „šnúrka“ – stuha, ktorá siaha niže pása. Čepiec prekrýva šatka vyšívaná „krivou ihlou“. Doplnkom odevu je náhrdelník z postriebrených korálikov navlečený na bavlnenej niti. Žena má na nohách obuté kožené čižmy.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho ženy v strednom veku v čase adventu, pôstu alebo v období smútku za vzdialenejšou osobou. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate a doplnená vzorom vyšitým plným plochým stehom. Nazývala sa „stan“ a siahala po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná „krivou ihlou“ sa pod hrdlom uväzovala šnúrkou tkanou na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne z čierneho glotu a podšitý domácim plátnom. Zdobí ho výšivka „krivou ihlou“. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju zdobí výšivka „krivou ihlou“. Spodný okraj lemuje stuha a lemovka so štetinami, ktoré sa nazývali „kefka“. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 250 cm, dĺžka 90 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Okraje sú lemované „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Je zhotovená z čierneho glotu a jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“ a vyrezávané.
Žena má na hlave „kápku“ – čepiec spevnený „kotúčkou“ – drôtenou výstuhou. Predná vyšívaná zamatová časť čepca sa nazývala „predňička“. Uväzovanie čepca v zátylku prekrýva ozdobná vyšívaná „šnúrka“ – stuha, ktorá siaha niže pása. Čepiec prekrýva šatka vyšívaná „krivou ihlou“. Doplnkom odevu je náhrdelník z postriebrených korálikov navlečený na bavlnenej niti. Žena má na nohách obuté kožené čižmy.

Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Očovej datovaný do 1. štvrtiny 20. storočia. Nosili ho ženy v strednom veku v čase adventu, pôstu alebo v období smútku za vzdialenejšou osobou. Tvorí ho: „stánka“ – spodný odev, „opľecko“ – krátka košeľa, „prusľak“ – živôtik, „kitľa“ – sukňa, „šata“ – zástera, „spodňe“ – spodné sukne a „kosička“ – trojrohá šatka. Spodný odev je ušitý z domáceho plátna zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor je zhotovená z činovate a doplnená vzorom vyšitým plným plochým stehom. Nazývala sa „stan“ a siahala po pazuchy. „Virezávanuo opľecko“ – košeľa vyšívaná „krivou ihlou“ sa pod hrdlom uväzovala šnúrkou tkanou na krosienkach. Živôtik je ušitý ručne z čierneho glotu a podšitý domácim plátnom. Zdobí ho výšivka „krivou ihlou“. Sukňa je zhotovená z modrotlače. V spodnej časti ju zdobí výšivka „krivou ihlou“. Spodný okraj lemuje stuha a lemovka so štetinami, ktoré sa nazývali „kefka“. Zástera z čierneho glotu je ušitá z dvoch dielov látky a naskladaná do „obalku“ – do pásu. Jej šírka je 250 cm, dĺžka 90 cm. Zdobí ju vzor vyšitý „pravou ihlou“ hodvábnou niťou plným plochým stehom. Okraje sú lemované „krivou ihlou“ vyšívanými a vyrezávanými zubami. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné sukne z bieleho plátna. Pod živôtikom sa nosila trojrohá šatka prehodená okolo krku, prekrížená na hrudníku a uviazaná vzadu na páse. Je zhotovená z čierneho glotu a jej konce – „uši“ sú vyšité „krivou ihlou“ a vyrezávané.
Žena má na hlave „kápku“ – čepiec spevnený „kotúčkou“ – drôtenou výstuhou. Predná vyšívaná zamatová časť čepca sa nazývala „predňička“. Uväzovanie čepca v zátylku prekrýva ozdobná vyšívaná „šnúrka“ – stuha, ktorá siaha niže pása. Čepiec prekrýva šatka vyšívaná „krivou ihlou“. Doplnkom odevu je náhrdelník z postriebrených korálikov navlečený na bavlnenej niti. Žena má na nohách obuté kožené čižmy.