Na fotografiách je zaznamenaný ženský sviatočný odev z Detvy datovaný do 50. rokov 20. storočia. Nosili ho ženy v mladšom veku na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, dve spodné sukne, zástera, blúza a spodný odev. Sukňa je zhotovená zo zamatu. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Zamatová zástera je vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. Ide o „jednopolovú“ zásteru – ušitú z jedného dielu – 60 cm širokú, ktorá bola módna v polovici 20. storočia. Zamatová blúza sa vzadu zapína na malý gombík. Pod krkom a na rukávoch je vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je „ľimbačková kápka“ – čepiec vyšívaný korálikmi a zamatová šatka vyšívaná plným plochým stehom hodvábnou niťou. „Šnúrka“, ktorá sa uväzovala na zátylku čepca, je vyšitá „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Žena má obuté poltopánky.

Na fotografiách je zaznamenaný dievčenský sviatočný odev z Detvy datovaný do 40. rokov 20. storočia. Nosili ho dievčence na sviatočné príležitosti. Ide o polokroj – prechodnú formu medzi tradičným a mestským odevom. Tvorí ho: vrchná sukňa, tri spodné sukne, blúza a spodný odev. Vrchná sukňa zhotovená z potlačeného plyšu je zdobená našitou „krepindľou“ – prámikom. Pod vrchnú sukňu sa obliekali dve až tri spodné plátenné sukne. Blúza ušitá z jemnej látky je na prsiach, rukávoch a golieriku vyšívaná „krivou ihlou“ a vyrezávaná. Okrem toho ju pod krkom zdobia gombíky. Zapína sa vzadu na gombíky. Spodný odev tvorí plátenná košieľka bez rukávov, ktorá siaha po kolená. Doplnkom odevu je šatka vyšívaná „krivou ihlou“, ktorú dievky nosili na sviatočné príležitosti, napríklad do kostola. Dievča má obuté poltopánky s bielymi ponožkami.