Počet záznamov: 1
Zmena zrážkovo-odtokového režimu povrchových vôd v oblasti tatranského fluvioglaciálu v dôsledku vetrovej kalamity
Názov Zmena zrážkovo-odtokového režimu povrchových vôd v oblasti tatranského fluvioglaciálu v dôsledku vetrovej kalamity Aut.údaje Helena Hlavatá; vedúci práce Jozef Minďáš Autor Hlavatá Helena (305) Ďalší autori Minďaš Jozef (Iní) Vyd.údaje Zvolen, 2012 Poznámky LF-11113-6739. - Doktorandská dizertačná práca, LF TU Zvolen.. - Elektronický zdroj. Jazyk dok. slovenčina Krajina Slovenská republika Systematika (043.3) 504.4 551.577/.579 Heslá vetrové kalamity - wind disaster * odtokový režim - runoff regime * lesnatosť povodia - forest coverage of catchment * atmosférické zrážky - precipitation * vodná bilancia - water balance Anotácia Hlavnou témou predloženej dizertačnej práce je analýza zrážkovo - odtokového režimu povrchových vôd zo sledovaním zmien po vetrovej kalamite v novembri 2004 v Tatrách. Metodické postupy používané v tejto práci vychádzajú zo zaužívaných metodik, ktoré sa bežne používajú pri spracovaní zrážok a odtoku ako aj ich vzájomného pôsobenia. Stredobodom záujmu je oblasť horného povodia rieky Poprad, ktorá bola spomínanou kalamitou zasiahnutá. Základom sú údaje zo siete klimatických a zrážkomerných staníc ako aj hydrologických staníc v tomto povodí. Pri podrobných analýzach sa nepreukázali žiadne zmeny v zrážkovo - odtokových procesoch, ktoré by boli v dôsledku kalamity. Zo zistených poznatkov je zrejme, že na veľkosť odtoku má v prvom rade vplyv kalamita samotná. Z hľadiska rozsahu kalamity odlesnenie zasiahlo povodia naprieč a nie pozdĺž tokov, a z hľadiska lokalizácie sa vyskytla v oblasti, kde sa nerozhoduje o odtoku. O odtoku sa rozhoduje je vyšších nadmorských výškach, kde spadne najviac zrážok a kde sa kalamita nevyskytla. Na veľkosť odtoku má vplyv aj geologické podložie a pôdne pomery územia. Pôdy v skúmanej oblasti majú vysoký podiel skeletu a sú dobré priepustné. Po kalamite, kedy sa očakával zvýšený prísun vody, sa táto voda ľahko infiltrovala do podložia, ktoré tvoria glacifluviálne a glacigénne sedimenty s veľkou akumulačnou schopnosťou. Úvahy o vplyve odlesnenia na odtok a povodne treba odvíjať od retenčnej kapacity zalesnených území a konfrontovať ich so zrážkami, ktoré sa v nich môžu vyskytnúť. Vplyv lesa z hľadiska evapotranspirácie a odtoku v dlhšom časovom úseku je väčší, ako vplyv inej krajinnej zložky. Z porovnávacích meraní je zrejme, že les má počas dažďa väčší vplyv na zmenšovanie odtoku ako iná vegetácia (kríky, poľnohospodárska plodina). Odlesnenie nemusí automatický znamenať zvýšený výskyt povodní, čo sa potvrdilo aj v Tatrách po kalamite zo dňa 19.11.2004. URL http://opac.crzp.sk/openURL?crzpID=17892&crzpSigla=tuzvolen Báza dát xkni - KNIHY Druh dok. DPG - práce dizertačné doktorandské (PhD., Dr.) 
kniha
Počet záznamov: 1