Počet záznamov: 1
Posúdenie pôdoochranného zalesňovania vo vysokohorskom území v NP Veľká Fatra vo východnej oblasti Krížnej
Názov Posúdenie pôdoochranného zalesňovania vo vysokohorskom území v NP Veľká Fatra vo východnej oblasti Krížnej Aut.údaje Andrej Halász; vedúci práce Tomáš Lepeška Autor Halász Andrej Ďalší autori Lepeška Tomáš (Iní) TUZFEAE - Katedra aplikovanej ekológie Vyd.údaje Zvolen, 2013 Poznámky FEE-5819-11339. - Diplomová práca, TU Zvolen, FEE KAE. - Elektronický zdroj. Jazyk dok. slovenčina Krajina Slovenská republika Systematika 631.459 378.244.6(043) 630*384.1 502.21(1-751.2) 631.6.02 630*116.64:630*233:630*907.32 630*423.5 551.578.48 Heslá lavínové svahy - avalanche slopes * erózia pôdy - soil erosion * erózne procesy - erosion processes * národné parky - national parks * ochrana pôdy - soil conservation * pôdoochranné zalesňovanie - soil protection afforestation Anotácia V predloženej diplomovej práci sme sa venovali zmapovaniu, príčinám vzniku a vzájomným porovnávaním spustnutých pôd v troch časových horizontoch (1961, 2003 a 2009) nad hornou hranicou lesa na východnom svahu Krížnej v NP Veľká Fatra, vzhľadom na rôzne atribúty (sklonitosť, expozíciu a hypsometriu svahov, geologické podložie a pôdne druhy). Spustnuté pôdy resp. plochy, tvoria vrchol erózneho zdevastovania povrchu krajiny a ich vznik závisí od prírodných a antropogénnych faktorov, kt. sa vzájomne ovplyvňujú. Pohorie Veľká Fatra bolo v minulosti intenzívne využívané človekom, hlavne za účelom získavania drevnej hmoty pre baníctvo a nových území pre pastvu hospodárskych zvierat. Neracionálne hospodárenie sa prejavilo v zmene fyzikálnych a chemických vlastnostiach pôdy a spolu s drsnými klimatickými vplyvmi tak viedlo k vzniku spustnutých pôd. V skúmanom území prevláda plošná deštrukcia pôdno-zvetralinového plášťa o rozlohe v r. 1961 (5,578 ha), v r. 2003 (4,065 ha) a v r. 2009 (4,574 ha). Vo všetkých časových horizontoch dosahuje najväčšie zastúpenie vo výškach 1200-1400 m n. m., sklone 15-40° a je situovaná prevažne na východnej expozícii. Vzhľadom na geologickú a pôdnu skladbu, je najväčšia intenzita výskytu spustnutých pôd na deluviálnych sedimentoch a pôdnom type rendzín. V práci sme ďalej zhodnotili súčasný stav hornej hranice lesa a permanentnej drevinovej vegetácie v alpínskom stupni. Drevinovú skladbu tvoria najmä druhy: borovica horská (Pinus mugo Turra), smrek obyčajný (Picea abies (L.) H. Karst.), borovica limba (Pinus cemba L.), javor horský (Acer pseudoplatanus L.) a buk obyčajný (Fagus sylvatica L.). Návrh vhodných opatrení pre zabránenie deštrukcie vegetačného krytu a pôdno-zvetralinového plášťa spočíva najmä v jeho ochrane pred abiotickými činiteľmi, lesnou zverou a pasúcim sa dobytkom, ale aj v zmene jeho súčasnej štruktúry, kt. je charakteristická prehusteným zápojom kosodreviny vo vrcholových partiách lokality. Na základe porovnania vytvorených máp sa dá predpovedať, že vývoj deštrukcie povrchu spustnutých pôd v období medzi rokmi 1961-2003 ustal, ale vplyvom klimatických zmien počasia, kde sa striedajú extrémne suché dni s lejakmi, podporujúce eolickú a vodnú eróziu a prichádzajú zimy s nie veľkými mrazmi ale mimoriadnou snehovou nádielkou podporujúce kryogénne, gravitačno-erózne a nivačno-gravitačné procesy, očakávame postupné rozširovanie spustnutých pôd. URL http://opac.crzp.sk/openURL?crzpID=18249&crzpSigla=tuzvolen Báza dát xkni - KNIHY Druh dok. DDP - práce diplomové (Mgr.,Ing.) 
počítačový súbor
Počet záznamov: 1