Počet záznamov: 1
Fenologické prejavy drevín v južnej časti Kremnických vrchov ako potenciálny bioindikátor zmien prostredia
Názov Fenologické prejavy drevín v južnej časti Kremnických vrchov ako potenciálny bioindikátor zmien prostredia Aut.údaje Jozef Zverko; vedúci práce Jaroslav Škvarenina Autor Zverko Jozef (305) TUZFEAE - Katedra aplikovanej ekológie Ďalší autori Škvarenina Jaroslav (Iní) TUZLFPP - Katedra prírodného prostredia Vyd.údaje Zvolen, 2013 Poznámky FEE-11094-12829. - Doktorandská dizertačná práca, FEE TU Zvolen.. - Elektronický zdroj. Jazyk dok. slovenčina Krajina Slovenská republika Systematika (043.3) 574.24 551.5 581.54+591.54 551.506.8 Heslá fenologické fázy - phenological phases * bioindikátory - bioindicators * meteorologické charakteristiky - meteorological characteristics * fenológia - phenology * zmeny prostredia - environment changes Anotácia Témou práce bolo vyhodnotiť fenologické prejavy rastlín v južnej časti Kremnických vrchov ako potenciálny bioindikátor zmien prostredia. Výskum prebiehal v rokoch 2007-2012 na dvoch výskumných plochách Boky a Bukovina v južnej časti Kremnických vrchov na strednom Slovensku. Pozorovanými drevinami boli dub cerový (Quercus cerris L.), dub zimný (Quercus petraea Liebl.), drieň obyčajný (Cornus mas L.), lieska obyčajná (Corylus avellana L.), hrab obyčajný (Carpinus betulus L.), buk lesný ( Fagus sylvatica L.), čerešňa vtáčia (Cerasus avium L.), javor poľný (Acer campestre L.), trnka obyčajná (Prunus spinosa L.), hloh obyčajný (Crataegus monogyna L.). Sledovali sme fenologické fázy vegetatívne (pučanie listových púčikov, rozpuk listových púčikov, zalistenie, žltnutie listov, opad listov) a generatívne (butonizácia, kvitnutie, odkvet, zrelosť plodov). Hodnotili sme dĺžku obdobia vývinu listu, kvetu, plodu, ako aj dĺžku senescencie listov a dĺžku vegetačného obdobia. Zároveň s fenologickým pozorovaním drevín prebiehali aj meteorologické merania na meteorologických staniciach na daných výskumných plochách. Medzi faktormi vplývajúcimi na nástup fenologických fáz, bol na základe korelácií vyhodnotený hlavne vplyv priemernej mesačnej teploty vzduchu pred nástupom danej fenofázy, ako aj úhrn globálnej slnečnej radiácie, teploty pôdy a teplotné sumy (TS; suma teplôt za obdobie s priemernou teplotou vzduchu nad stanovenú hranicu). Nárasty priemernej teploty vzduchu v mesiacoch január až február o 1 °C posúvali nástupy jarných vegetatívnych, ako aj generatívnych fenofáz o 1-4 dni do skorších termínov. U jarných fenofáz sa jednalo väčšinou o negatívnu závislosť. Na základe najnižších variačných koeficientov, za najvhodnejšie hranice teplotných súm, ktoré ovplyvňovali nástup fenologických fáz, sme vyhodnotili TS nad 0 °C, TS nad 2 °C, v niektorých prípadoch TS nad 5 °C. Na nástup jesenných fenofáz mali vplyv priemerné mesačné teploty vzduchu v neskorom letnom období a úhrny globálnej radiácie. V závislosti od dreviny, boli u jesenných fenofázach zaznamenané negatívne aj pozitívne korelácie s meteorologickými faktormi. Dreviny svojou citlivosťou na vonkajšie faktory potvrdili úzku prepojenosť s prostredím a opodstatnenosť ako bioindikátora zmien prostredia. URL http://opac.crzp.sk/openURL?crzpID=20612&crzpSigla=tuzvolen Báza dát xkni - KNIHY Druh dok. DPG - práce dizertačné doktorandské (PhD., Dr.) 
počítačový súbor
Počet záznamov: 1