Počet záznamov: 1
Analýza štruktúry lesných porastov s rekreačnou funkciou a optimalizácia pestovnej fytotechniky v oblasti Školských lesov Cemjata v Prešove
Názov Analýza štruktúry lesných porastov s rekreačnou funkciou a optimalizácia pestovnej fytotechniky v oblasti Školských lesov Cemjata v Prešove Aut.údaje Miroslav Fuchs; vedúci práce Karol Gubka Autor Fuchs Miroslav (305) Ďalší autori Gubka Karol (Iní) TUZLFPL - Katedra pestovania lesa Vyd.údaje Zvolen, 2013 Poznámky LF-11115-9331. - Doktorandská dizertačná práca, LF TU Zvolen.. - Elektronický zdroj. Jazyk dok. slovenčina Krajina Slovenská republika Systematika (043.3) 630*228 630*907.2 633 Heslá štruktúra porastov - stand structure * rekreačné využitie lesov - recreation utilization of forests * lesné porasty - forest stands * rekreačná funkcia lesa - recreational role of the forest * fytotechnika - phytotechnics Anotácia Predkladaná práca analyzuje súčasnú štruktúru porastov s rekreačnou funkciou v oblasti Školských lesov Cemjata v Prešove. Reálnu štruktúru porastov pozmenenú cez vyznačený, ale nerealizovaný zásah hodnotí vo vzťahu k ich kalkulovaným zmenám. Výskumný objekt sa nachádza na území Školských lesov Cemjata. Predmetom výskumu sú lesné ekosystémy, ktorými prechádza chodník Ortoviská -- Kvašná voda. Na účely výskumu bolo založených 6 trvalých výskumných plôch, 5 na lesnej pôde a 1 na nelesnej pôde. Veľkosť plôch a ich rozmery predstavujú reprezentatívnu vzorku. V lesnom vegetačnom stupni dubovo -- bukovom má buk prevahu nad dubom. Usudzujeme, že by z rekreačného hľadiska bolo len takéto zmiešanie nie veľmi prijateľné. Bohatá zmes listnatých drevín so zastúpením esteticky pôsobivých ihličnatých, ale aj listnatých drevín vyskytujúcich sa v objekte výskumu sú prvým a najdôležitejším predpokladom pre plnenie ich funkčného účinku. Pri výškovej štruktúre porastov pozorujeme miernu nivelizáciu. Hrúbková štruktúra je stredne diferencovaná. Početnosť na jednotlivých TVP varíruje v rozpätí od 660 ks.ha-1 do 4060 ks.ha-1 a v porovnaní s modelovým počtom uvedeným v rastových tabuľkách je vyššia. Zistený stav počtu jedincov sa podieľa hlavne na nízkej statickej stabilite jednotlivých stromov, čo potvrdzujú aj priemerné hodnoty štíhlostného koeficientu (93 -- 133) a korunovosti (26,7 % - 85,5 %). Z uvedených hodnôt ukazovateľov môžeme porasty charakterizovať ako labilné, resp. málo stabilné. S modelovými údajmi sme porovnávali a hodnotili aj produkčné pomery skúmaných lesných porastov. Ich kruhové základne a porastové zásoby boli podobné s tabuľkovými hodnotami. Odrazom doterajšej výchovy porastov sú kvalitatívne znaky korún a kmeňa. Nie len výchova, ale aj zápoj porastu spolu s rastovými vlastnosťami jednotlivých drevín v určitých ekologických podmienkach sa v maximálnej miere prejavujú na kvalite koruny a kmeňa. Stromy skúmaných porastov mali priemerne až dostatočne dlhú korunu s kmeňom stredne kvalitným až kvalitným. Pre skúmané porasty je charakteristický súvislý až uvoľnený zápoj. Estetická hodnota vyjadrená stupňami 2 a 3 bola porastom v dielci 19 a 21A pridelená počas ekologického prieskumu v roku 2000. Vyznačením zásahu sledujeme zvýraznenie estetickej hodnoty drevín buka, brezy, smreka, javora a smrekovca. Účelovým pozitívnym a negatívnym výberom chceme eliminovať pôsobenie antiestetických prvkov či zložiek porastov. Rekreačnú účinnosť a estetickú pôsobivosť porastov chceme posilniť aj cez edukačné prvky. URL http://opac.crzp.sk/openURL?crzpID=17046&crzpSigla=tuzvolen Báza dát xkni - KNIHY Druh dok. DPG - práce dizertačné doktorandské (PhD., Dr.) 
počítačový súbor
Počet záznamov: 1