Počet záznamov: 1
Regenerácia lesných fytocenóz po antropogénnych a prírodných disturbanciách
Názov Regenerácia lesných fytocenóz po antropogénnych a prírodných disturbanciách Aut.údaje Lucia Hederová; školiteľ Karol Ujházy Autor Hederová Lucia TUZLFF - Katedra fytológie Ďalší autori Ujházy Karol (Školiteľ (konzultant)) TUZLFF - Katedra fytológie Vyd.údaje Zvolen, 2017 Poznámky LF-11110-26214. - Doktorandská dizertačná práca, LF KF TU Zvolen. - Elektronický zdroj. Jazyk dok. slovenčina Krajina Slovenská republika Systematika (043.3) 581.524.31 630*176.1 630*32 630*182+581.55 Heslá dynamika vegetácie - vegetation dynamics * disturbancia - disturbance * druhová diverzita - species diversity * buk lesný - European beech - Fagus sylvatica L. * rúbaniská - clearcut areas * rastlinné spoločenstvá - plant communities Anotácia Disturbancia akéhokoľvek pôvodu a rozsahu vyvoláva zmeny v druhovej diverzite a zložení vegetácie. Cieľom práce bolo zistiť ako reaguje vegetácia lesného podrastu na zmenu environmentálnych podmienok po (i) antropogénej disturbancii, za ktorú považujeme výrub porastu a odstránenie dendromasy a (ii) prírodnej disturbancii, za ktorú považujeme prirodzený rozpad stromovej etáže v prírodnom lese. Paralelné výskumné plochy sme založili na andezitovom podloží Poľany v skupine lesných typov Abieto-Fagetum nst (950–1200 m n. m.) vo všetkých vekových triedach hospodárskeho lesa ako aj v prírodných nemanažovaných lesoch. Obnovili sme súčasne aj trvalé plochy v pralesovitých rezerváciách jedľovo-bukových lesov (NPR Badínsky prales, NPR Dobročský prales, NPR Padva a NPR Zadná Poľana) v štádiu rozpadu prírodného lesa. Potvrdili sme, že druhová bohatosť aj alfa-diverzita podrastu je významne vyššia v prírodnom lese ako v hospodárskych porastoch. Druhové zloženie a diverzita podrastu v hospodárskych lesoch sa navyše výrazne menia s vekom. Najväčší vplyv na diverzitu podrastu má hustota porastu stromov hrubších ako 7 cm. Zistili sme, že druhové zloženie rúbanísk (hospodárske porasty do 10 rokov po vyrúbaní) je významne odlišné od druhového zloženia v porastoch od 11 do 40 rokov. Druhová diverzita rúbanísk kulminuje v 6–7 roku po výrube, potom klesá. Bukové hospodárske porasty dosiahnu minimálne hodnoty druhovej diverzity zhruba 30 rokov po vyrúbaní, smrekové porasty 40 rokov po vyrúbaní. Rúbaniská majú významne vyššiu pokryvnosť jednoročných, dvojročných druhov, svetlomilných druhov a druhov ktoré sa v pôvodných jedľových bučinách Poľany nevyskytovali. Podobne aj v prírodných lesoch druhová diverzita vrcholí v 5–10 roku po prirodzenom rozpade. V priebehu 19-tich rokov po rozpade došlo vo všeobecnosti k poklesu druhovej diverzity, hoci tento trend väčšinou nebol významný. Zistili sme úbytok svetlomilných druhov a úbytok druhov s „cs“ a „csr“ stratégiou po rozpade. Potvrdili sme významnú koreláciu medzi otvorenosťou zápoja a frekvenciou druhov v podraste. Na základe porovnania vývoja hospodárskych a prírodných lesov môžeme konštatovať, že zmeny druhovej diverzity a druhového zloženia podrastu v hospodárskom lese prebiehajú po vyrúbaní porastu rýchlejšie a sú výraznejšie ako v prírodnom lese po rozpade. Prírodný les vykazuje v rámci malého vývojového cyklu vyššiu stabilitu v diverzite a druhovom zložení a súčasne je homogénnejší v priestore URL http://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=998D604438B59F55BB8354FC0D22&seo= Báza dát xkni - KNIHY Druh dok. DPG - práce dizertačné doktorandské (PhD., Dr.) Počet ex. 1, z toho voľných 0 
počítačový súbor
Signatúra Lokácia Dislokácia Umiestnenie v študovni Info EZK 96 SLDK UIS-CRZP nedost.
Počet záznamov: 1