Počet záznamov: 1
Diverzita a ekológia makromycét v smrekových monokultúrach na bývalých nelesných pôdach
Názov Diverzita a ekológia makromycét v smrekových monokultúrach na bývalých nelesných pôdach Aut.údaje Eva Luptáková; školiteľ Ivan Mihál Autor Luptáková Eva TUZFE - Fakulta ekológie a environmentalistiky Ďalší autori Mihál Ivan (Školiteľ (konzultant)) SAVEKLES - Ústav ekológie lesa Vyd.údaje Zvolen, 2020 Poznámky FEE-104086-14528. - Doktorandská dizertačná práca, FEE TU Zvolen. - Elektronický zdroj. Jazyk dok. slovenčina Krajina Slovenská republika Systematika (043.3) 582.28:581.55 574.472 591.5:574.3 634*174.7 Heslá smrekové monokultúry - spruce monocultures * makromycéty - macrofungi * diverzita - diversity * abundancia - abundance * autekológia - autecology Anotácia Smrek je považovaný za ekologicky a ekonomicky najvýznamnejší druh ihličnatých stromov v Európe. Areál jeho prirodzeného výskytu je v strednej Európe cez Alpy, Karpaty a Balkán, v severnej Európe od západného pobrežia Nórska, až po hlavné územie Ruska. V strednej Európe bol smrek (Picea abies Karst.) umelo vysadený v 50. rokoch 20. storočia. Pestovanie tohto druhu dreviny mimo jeho prirodzeného areálu výskytu prinieslo negatívne aj pozitívne vplyvy. Smrek je drevina, ktorá často býva ohrozovaná pôsobením abiotických a biotických škodlivých činiteľov. Smrekové lesné porasty na Slovensku vytvárajú špecifické prostredie pre výskyt veľkého množstva druhov húb, ktoré rastú buď iba v takejto biocenóze alebo rastú aj v biocenózach, kde je smrek viac alebo menej zastúpený. Cieľom dizertačnej práce bolo zhodnotiť ekológiu a diverzitu makromycét v smrekových monokultúrach, ktoré boli vysadené na bývalých poľnohospodárskych pôdach: (i) zistiť druhové spektrum fruktifikujúcich makromycét na skúmaných plochách rôzneho veku, (ii) zaznamenať dynamiku vybraných ekologických a mykocenologických faktorov (napr. abundancia a relatívna abundancia, dominancia a sukcesia druhov, produkcia biomasy plodníc, ekotrofizmus, mykorízny potenciál, Shannon index druhovej diverziy a iné), (iii) skúmať problematiku autekológie vybraných rodov makromycét (napr. rody Armillaria spp., Heterobasidion spp., Laccaria spp., Mycena alcalina agg.). Celkovo sme zaznamenali výskyt 37 ektomykoríznych druhov, najmenej v najmladších 24-ročných porastoch (19 druhov), najviac v najstarších 54-ročných (25) v roku 2016. Najvyššia variabilita hodnôt pre druhové bohatstvo bola v 31-ročnom poraste a najnižšia v 51-ročnom. Pre hodnoty abundancie bola variabilita hodnôt v najmladšom 24-ročnom poraste najvyššia, a najnižšia v prípade najstarších 54-ročných porastov. Závislosť abundancie a druhového bohatstva bola významná len v porovnaní strednovekého (34-rokov) a najstaršieho porastu (54-rokov). Počas rokov 2016-2018 početnosť ektomykoríznych makromycét narástla na 51 druhov. V jedľovo-bukových porastoch na lokalite Kováčová podľa jednotlivých ekotrofných skupín sme zistili: 55 drevoobývajúcich, 32 ektomykoríznych a 27 terestrických saprotrofov. Pri porovnaní prirodzených zmiešaných lesných porastov (lokalita Kozí chrbát) a smrekových monokultúr (lokalita Priehalina) na Poľane bolo zistených 122 druhov makromycét (Kozí chrbát), naproti tomu v smrekových monokultúrach iba 92 druhov (Priehalina). Z toho vyplýva, že v prirodzenom zmiešanom lese nájdeme väčšie druhové 7 spektrum húb. V smrekových monokultúrach na lokalite Vrchdobroč sme identifikovali 59 drevoobývajúcich makromycét (najviac v 54-ročných porastoch: 38 a najmenej v 24-ročných porastoch: 27 druhov). Výsledky nášho výskumu potvrdili výrazné vplyvy podľa jednotlivých ekotrofných skupín húb. Na hodnoty abundancie, druhového bohatsva a produkcie biomasy plodníc drevoobývajúcich makromycét má najväčší vplyv vek lesného porastu. V prípade jedľo-bukových porastov má najväčší vplyv aj sezóna a interakcia veku a sezóny. Druhové bohatstvo, abundancia a produkcia biomasy plodníc ektomykoríznych húb sú ovplyvnené sezónou. Túto skupinu húb ovplyvňuje aj teplota, zrážky a obsah uhlíka v pôde. Terestrické saprotrofné huby (abundancia, druhové bohatstvo a produkcia biomasy plodníc) v jedľovobukových porastoch boli ovplyvnené sezónou, avšak pre smrekové monokultúry sa táto závislosť nepreukázala. Najvyššiu produkciu biomasy plodníc majú ektomykorízne huby v najmladších porastoch. Optimálna priemerná nočná teplota pre najvyššie hodnoty abundacie, druhovej diverzity a produkcie biomasy plodníc ektomykoríznych a terestrickych druhov je 8,2 - 10 ºC. Preukázalo sa, že produkcia biomasy plodníc závisí viac od teploty ako od zrážkovej aktivity. V smrekových monokultúrach lokality Vrchdobroč najväčšie poškodenie stromov spôsobuje hmyz a lesná zver. Tak isto na tejto lokalite sme potvrdili výskyt nebezpečných patogénov rodu Heterobasidion spp. (Heterobasidion annosum, H. abietinum, H. parviporum), tak isto aj rodu Armillaria spp. (Armillaria ostoyae, A. cepistipes). Najvyššie hodnoty mykorízneho percenta sú prezentované v najmladších porastoch a najnižšie v starších porastoch. Dynamika týchto hodnôt hovorí o tom, čím je porast starší tým je hodnota mykorízneho percenta nižšia. V jedľovo-bukových porastoch je najviac indikačných drevoobývajúcich makromycét (DOM) v najmladšom poraste. Naopak je to v prípade DOM, rastúcich v smrekovej monokultúre lokality Vrchdobroč, kde sa preukázalo, že v najstarších porastoch sa nachádza vyšší počet indikačných druhov. V prípade ektomykoríznych druhov v smrekovej monokultúre je zistený počet indikačných druhov v závislosti od veku lesného porastu pomerne vyrovnaný URL https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=AD651A15AE426CC4B91F8FDA4773 Báza dát xkni - KNIHY Druh dok. DPG - práce dizertačné doktorandské (PhD., Dr.) Počet ex. 1, z toho voľných 0 
počítačový súbor
Signatúra Lokácia Dislokácia Umiestnenie v študovni Info EZK 177 SLDK UIS-CRZP nedost.
Počet záznamov: 1