Počet záznamov: 1
Zdroje variability fyziologických znakov európskych ihličnatých drevín v odozve na meniace sa podmienky prostredia
Názov Zdroje variability fyziologických znakov európskych ihličnatých drevín v odozve na meniace sa podmienky prostredia Aut.údaje Peter Petrík; školiteľ Daniel Kurjak Autor Petrík Peter TUZLFIOLK - Katedra integrovanej ochrany lesa a krajiny Ďalší autori Kurjak Daniel (Školiteľ (konzultant)) TUZLFIOLK - Katedra integrovanej ochrany lesa a krajiny Vyd.údaje Zvolen, 2021 Poznámky LF-11110-25639. - Doktorandská dizertačná práca, LF KIOLK TU Zvolen. - Elektronický zdroj. Jazyk dok. angličtina Krajina Slovenská republika Systematika (043.3) 630*174.7+630*176.1 551.58 581.132 630*561.2 630*174.7 Heslá smrek obyčajný - Norway spruce - Picea abies L. Karst. * termostabilita - thermal stability * lesné dreviny - forest tree species * klimatické zmeny - climatic changes * fotosyntéza - photosynthesis * fotosyntetická výkonnosť - photosynthetic performance * respirácia - respiration * hrúbkový rast - growth in thickness Anotácia Globálna zmena klímy bude významne ovplyvňovať environmentálne podmienky európskych lesných ekosystémov. Fyziologická reakcia jednotlivých druhov drevín na tieto zmeny bude určovať stabilitu, zloženie, ale aj produktivitu ekosystémov. Práca sa zameriava na fotosyntetickú a produkčnú výkonnosť európskych ihličnatých druhov drevín, ktoré by v blízkej budúcnosti mohli byť dôležitým faktorom ovplyvňujúcim vývoj produkcie dreva. Práca pozostáva z troch štúdií. Jednotlivé štúdie sa venujú vplyvu: nadmorskej výšky, biotického stresu, mierneho stresu zo sucha, lokálnej adaptácie, aklimácie a zimného otepľovania na fotosyntetickú výkonnosť a termostabilitu drevín na rôznych úrovniach ontogenézy, ako aj na rôznych časových a priestorových úrovniach. Boli použité najmä metódy merania výmeny plynov, stanovenia obsahu asimilačných pigmentov a fluorescencie chlorofylu a, ktoré boli doplnené o merania hrúbkového rastu. Analýzy vykonané v prvej štúdii poukazujú na to, že porasty smreka obyčajného (Picea abies), ktoré sú lokalizované v nadmorskej výške v spodnom rozpätí optima a boli poškodené lykožrútom smrekovým (Ips typographus) vykazovali výrazne nižšiu fotosyntetickú výkonnosť, termostabilitu ako aj hrúbkový prírastok v porovnaní s porastami z vyšších nadmorských výšok. Ďalej sme zistili, že najnižšie položené porasty smreka mali v ihliciach signifikantne nižšiu koncentráciu minerálnych látok v porovnaní s vyššie položenými plochami, ktoré rástli na rovnakom type pôdy. Druhá práca sa zaoberala štúdiom fotosyntetickej výkonnosti proveniencií jedle bielej (Abies alba), ktoré boli vystavené miernemu suchu. Proveniencie pochádzajúce z horských polôh mali významne vyššiu fotosyntetickú výkonnosť v porovnaní s populáciami pochádzajúcimi z nižšie položených lokalít. Všetky populácie však boli schopné udržať si svoju fotosyntetickú výkonnosť aj po vystavení miernemu stresu zo sucha a to pravdepodobne pomocou úpravy pomeru chlorofylov a karotenoidov. V tretej práci sme študovali vplyv teplejších zím fyziológiu, fenológiu a rast jedle bielej (Abies alba), buka lesného (Fagus sylvativa), hybridu smrekovca (Larix x eurolepis), smreka obyčajného (Picea abies) a dubu letného (Quercus robur). Zistili sme, že zvýšené zimné teploty spôsobili nárast rýchlosti respirácie u Abies alba a Picea abies. Tento nárast viedol pri obidvoch vždyzelených druhoch k redukcii celkového príjmu uhlíka. Všetkých päť druhov vykazovalo rýchlejší fenologický vývin počas teplejších zimných teplôt. Vyššie teploty počas zimy mali negatívny vplyv na hrúbkový rast u Picea abies, neovplyvňovali Abies alba a Fagus sylvatica, avšak pozitívne ovplyvňovali hrúbkový rast Larix x eurolepis a Quercus robur. Navyše, sme pozorovali signifikantný vzťah medzi mierou respirácie, príjmom uhlíka a radiálnym rastom pri Picea abies. Pri Larix x eurolepis a Quercus robur, vykazovali zase významnú regresiu rašenie púčikov a hrúbkový rast. Kombinácia výsledkov našich štúdií naznačuje, že fotosyntetická výkonnosť Picea abies bude pravdepodobne narušená kvôli budúcemu vývoju klímy, čo môže negatívne ovplyvniť ako produkciu dreva, tak aj stabilitu ekosystémov. Na druhej strane sa však zdá, že Abies alba je schopná zmierniť negatívny efekt vyšších teplôt a mierneho sucha na svoju fotosyntetickú výkonnosť a mohla by byť teda vhodným stabilizačným komponentom horských lesných ekosystémov. Nakoniec možno povedať, že hrúbkový rast a uhlíková bilancia listnatých druhov drevín by nemala byť negatívne ovplyvnená teplejšími zimami, čo môže týmto drevinám poskytovať výhodu v budúcich klimatických podmienkach, najmä však vo vyšších zemepisných šírkach s krátkou zimnou fotoperiódou URL https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=334AA18D2886008FB7DA6A272232 Báza dát xkni - KNIHY Druh dok. DPG - práce dizertačné doktorandské (PhD., Dr.) Počet ex. 1, z toho voľných 0 
počítačový súbor
Signatúra Lokácia Dislokácia Umiestnenie v študovni Info EZK 197 SLDK UIS-CRZP nedost.
Počet záznamov: 1