Počet záznamov: 1  

Flóra Prírodnej rezervácie Paráč (Oravská Magura)

  1. NázovFlóra Prírodnej rezervácie Paráč (Oravská Magura)
    Aut.údajeMartina Polečová; vedúci bakal. práce Pavel Širka
    Autor Polečová Martina
    Ďalší autori Širka Pavel (Iní) TUZLFF - Katedra fytológie
    Vyd.údajeZvolen, 2023
    PoznámkyLF-16266-18559. - Bakalárska práca, TU Zvolen, LF KF. - Elektronický zdroj.
    Jazyk dok.slovenčina
    KrajinaSlovenská republika
    Systematika502.17(1-751.3)Paráč(437.6)
    378.22(043)
    502.72
    574.3
    575.2
    581.9
    582.31/.9
    582.32
    630*173.2
    Heslá geogr. Prírodná rezervácia Paráč (Slovensko)
    Heslá chránené územia - protected areas * flóra - flora * biodiverzita - biodiversity * floristické prieskumy - floristic surveys * cievnaté rastliny - vascular plants - Tracheophytae * machorasty - bryophyte species - Bryophytes * ekologické charakteristiky - ecological characteristics
    AnotáciaPohorie Oravskej Magury patrí medzi územia Slovenska, ktoré sú doteraz botanicky nedostatočne preskúmané, hlavne pokiaľ ide o bryoflóru. Záujmové územie, Prírodná rezervácia Paráč nachádzajúca sa v západnej časti pohoria Oravskej Magury, prezentuje posledné zo zachovalých zvyškov pôvodných porastov vysokohorských smrečín s jarabinou vtáčou na flyšovom podklade Oravskej Magury. V rámci našej práce sme vykonali floristický prieskum v Prírodnej rezervácií Paráč a následne analyzovali ekologické charakteristiky zaznamenaných druhov cievnatých rastlín a machorastov, na základe Ellenbergových indikačných hodnôt pre svetlo, teplotu, vlhkosť, kontinentalitu, reakciu a živiny, a tiež ich väzbu na lesné ekosystémy. Substrátové preferencie boli zisťované len pre machorasty. V rámci študovaného územia sme zaznamenali celkovo 183 taxónov, z čoho 88 sú cievnaté rastliny a 95 machorasty (70 machy a 25 pečeňovky). Na základe aktuálnych Červených zoznamov Slovenska sme identifikovali jeden zraniteľný (VU) druh (Veratrum album subsp. lobelianum) a štyri druhy takmer ohrozené (NT) (Blechnum spicant, Brachydontium trichodes, Campanula serrata a Trientalis europaea), ako aj tri endemity Karpát (Campanula serrata, Crocus discolor a Soldanella carpatica). Cievnaté rastliny poukazovali na pomerne dobre osvetlené, mierne vlhké stanovištia so oceánickejšou klímou. Voči teplote, pôdnej reakcii a obsahu živín v pôde boli druhy zväčša indiferentné. Väčšina druhov cievnatých rastlín (45%) sa vyskytuje na lesných aj nelesných stanovištiach, avšak až takmer jedna štvrtina (23%) je viazaná iba na lesné prostredie. Machorasty odrážajú viac-menej mierne zatienené až dobre osvetlené, chladnejšie, vlhšie, kyslé a na živiny chudobné stanovištia. S ohľadom na kontinentalitu, väčšina druhov je suboceanická až subkontinentálna. Podobne ako u cievnatých rastlín, väčšina machorastov (52%) je naviazaných na lesné aj nelesné ekosystémy, zatiaľ čo až pre jednu tretinu (32%) je charakteristický uzavretý lesný po
    URLhttps://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=A5BC586C45F5195268E424AF963A
    Báza dátxkni - KNIHY
    Druh dok.DZB - práce záverečné bakalárske (Bc.)
    Počet ex.1, z toho voľných 0
    počítačový súbor

    počítačový súbor

    SignatúraLokáciaDislokáciaUmiestnenie v študovniInfo
    EZP 3327SLDKUIS-CRZPnedost.
Počet záznamov: 1  

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.