Počet záznamov: 1  

Vplyv hospodárskych zásahov na dynamiku lesných fytocenóz

  1. NázovVplyv hospodárskych zásahov na dynamiku lesných fytocenóz
    Aut.údajeŠtefan Tóbis; ved. práce Juraj Nič
    Preklad názvupodnázvu : The effect of silvicultural systems on dynamics of forests phytocenoses
    Autor Tóbis Štefan TUZLFF - Katedra fytológie
    Ďalší autori Nič Juraj (Iní)
    Vyd.údajeZvolen, 2013. - 123 s. + 11 príl.
    PoznámkyLF-11110-4331. - Doktorandská dizertačná práca, KF LF TU Zvolen. - Elektronický zdroj
    Jazyk dok.slovenčina
    KrajinaSlovenská republika
    Systematika(043.3)
    630*182
    630*174.7+630*176.1
    574
    630*228.0
    Heslá lesné fytocenózy - forest phytocenoses * jedľové bučiny - fir-beech forest stands * ekologické analýzy - ecological analyses * abundancia - abundance * drevinové zloženie - tree species composition
    AnotáciaCieľom práce bolo posúdiť dynamiku lesných fytocenóz ovplyvňovaných či už priamou (hospodárska činnosť), alebo nepriamou (vplyv emisií) antropickou činnosťou. Za záujmové územie sme si zvolili orografický celok Kremnických vrchov, kde má dominantné zastúpenie skupina lesných typov Abieto-Fagetum nst. V tejto slt sme založili 148 fytocenologických plôch v rôznych vekových kategóriách (od 10 do 120 rokov), ako aj v porastoch s rôznym drevinovým zložením (prirodzené, poloprirodzené, zmenené). Ďalších 24 fytocenologických plôch, reprezentujú rôzne vekové štádiá, ktoré vznikli hospodárskou činnosťou zo základnej fytocenózy. Dôležitým faktorom pre sledovanie dynamiky lesných fytocenóz bolo zastúpenie smreka v drevinovom zložení, ktoré sa pohybovalo od 10 do 100 %. Na posúdenie stanovištných podmienok prostredia v jednotlivých kategóriách bola použitá ekologická analýza (ELLENBERG et al. 1992). Následne sme posudzovali vplyv svetelných podmienok na základe meraní intenzity slnečného žiarenia a výsledkov hemisférických fotografií. Z pôdnych ukazovateľov sme sledovali zmenu hodnoty pH a vlhkosti ktorých výsledky sme získali priamym meraním v teréne. Jednotlivé spoločenstvá sme na záver posudzovali pomocou indexov druhovej diverzity. Na základe získaných výsledkov môžeme konštatovať nasledovné závery. Pri základných druhoch typických pre danú slt (bučinové, nitrofilné, podhorské, vysoké byliny a papradiny) pozorujeme meniace sa hodnoty abundancie a dominancie hlavne počas zmeny vekového štádia. Vplyv rôzneho zastúpenia smreka v drevinovom zložení v rámci jednej vekovej kategórie sa výrazne nepodieľa na zmene v hodnotách pokryvnosti jednotlivých druhov. Výskyt základných druhov ostáva pomerne vyrovnaný, avšak v prípade zmenených porastov pozorujeme prístup taxónov acidofilne povahy (Vaccinium myrtilus, Luzula luzuloides, Calamagrostis villosa), čo poukazuje na skutočnosť, že vplyv smreka sa podieľa na miernom zakyslení týchto spoločenstiev. V prípade porastov mladších vekových kategórií prirodzených, alebo zmenených pozorujeme značné zníženie druhovej bohatosti fytocenóz zapríčinené predovšetkým výrazne nepriaznivými svetelnými podmienkami čo nám potvrdili aj terénne merania. Ukazovatele pôdnych charakteristík vykazujú rozdielne hodnoty medzi výsledkami ekologickej analýzy a priamych meraní hlavne pri pH, na základe čoho môžeme konštatovať opozdenú indikáciu rastlín oproti výsledkom pôdnych rozborov. Rozdiely vo výsledkoch pôdnej vlhkosti v rámci zmeny drevinového zloženia neboli potvrdené. Čo sa týka sérií paralelných plôch sledujeme podobnú zmenu druhovej bohatosti ako v prípade jednotlivých porastov rôznych vekových kategórií. Výskyt netypických druhov pre dané slt (Juncus conglomeratus, Coronilla coronata, Linaria vulgaris, Festuca gigantea) je vidieť v prípade vývojového štádia rúbaniska a nárastu predovšetkým z dôvodu výraznej zmeny vlhkostných a svetelných pomerov čo je spôsobené v hlavnej miere absenciou drevín. Vplyvom zvýšeného zastúpenia smreka vo vekovo starších porastoch pozorujeme postupný ústup jedle, ako základnej dreviny, ktorá tvorí prirodzené spoločenstvá danej slt. Záverom práce môžeme konštatovať viditeľný vplyv zvýšeného zastúpenia smreka v drevinovom zložení, čo sa v niektorých prípadoch začína odrážať aj na zmene kyslosti pôdneho profilu a tým aj výskytom druhov acidofilnej povahy. Výsledky práce poslúžia ako ďalší podklad v štúdiu dynamiky lesných ekosystémov. V lesníckej prevádzke môže byť daná práca užitočná pri sledovaní zmien faktorov prostredia počas formovania lesných porastov z hľadiska drevinového zloženia.
    URLhttp://opac.crzp.sk/openURL?crzpID=15114&crzpSigla=tuzvolen
    Kategória publikačnej činnosti DAI
    Číslo archívnej kópieCRZP
    Báza dátxkni - KNIHY
    Druh dok.DPG - práce dizertačné doktorandské (PhD., Dr.)
    počítačový súbor

    počítačový súbor

Počet záznamov: 1  

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.