Počet záznamov: 1  

Zmeny druhového zloženia bylinnej etáže vplyvom zmeny drevinovej skladby lesov

  1. NázovZmeny druhového zloženia bylinnej etáže vplyvom zmeny drevinovej skladby lesov
    Aut.údajeMichal Martinák; ved. práce Karol Ujházy
    Preklad názvupodnázvu : Response of herb layer to the changes of tree composition of forests
    Autor Martinák Michal TUZLFF - Katedra fytológie
    Ďalší autori Ujházy Karol (Iní)
    Vyd.údajeZvolen, 2013. - 123 s.
    PoznámkyLF-11110-2276. - Doktorandská dizertačná práca, KF LF TU Zvolen. - Elektronický zdroj
    Jazyk dok.slovenčina
    KrajinaSlovenská republika
    Systematika502.17(1-751.3)Poľana(437.6)
    582.31/.9
    630*176.1
    (043.3)
    630*228.0
    630*182
    574.472
    630*228.8
    Heslá geogr. Chránená krajinná oblasť Poľana (Slovensko)
    Heslá cievnaté rastliny - vascular plants - Tracheophytae * lesné fytocenózy - forest phytocenoses * diverzita rastlín - plant diversity * prírodné lesy - natural forests * druhové zloženie - species composition * Picea abies * buk lesný - European beech - Fagus sylvatica L. * bylinný podrast - herb layer
    AnotáciaLesné ekosystémy podliehajú antropickým vplyvom, medzi ktoré patrí aj zmena pôvodnej dominantnej dreviny, pričom na Slovensku je všeobecne známy a aj najrozšírenejší fenomén výsadby smrekových porastov v 5. vegetačnom stupni. Cieľom práce je zistiť ako sa mení druhové zloženie a diverzita bylinnej etáže v hospodárskych lesoch so zmeneným drevinovým zložením (bučiny, smrečiny), v porovnaní s pôvodným drevinovým zložením pralesa (jedľové bučiny). Výber plôch bol realizovaný v prostredí GIS pomocou kombinácie geostratifikácie a náhodného výberu v modelovom území južnej časti CHKO Poľana. Celkovo bolo založených 153 plôch (veľkosť: 2,25 m2), v pralesovitej rezervácii (45), v hospodárskych sekundárnych smrečinách (45) a bučinách (63), tak, aby spĺňali podmienky stanovištnej homogenity (5. vegetačný stupeň a edaficko-trofický rad B, podobný sklon a expozícia). Zber vegetačných dát bol v dôsledku sezónnej dynamiky vykonaný v jarnom a letnom aspekte. Výsledky rôznych štatistických analýz (RDA s Monte Carlo permutačným testom, Spearmanov poradový koeficient, Kruskal-Wallisov test, X2 test) poukazujú na skutočnosť, že antropogénne podmienené zmeny v drevinovom zložení, priestorovej a vekovej štruktúre sa prejavujú aj v zmene bylinnej synúzie. Výraznejšie zmeny v piatom vegetačnom stupni prebiehajú v sekundárnych hospodárskych smrečinách v porovnaní s hospodárskymi bučinami. Smrek signifikantne vplýva na zloženie bylinnej synúzie a frekvenciu druhov, mení sa aj podiel stratégií rastlín (zvyšuje sa zastúpenie C a znižuje CS stratégov) a životných foriem (ústup geofytov, zvýšenie zastúpenia hemikryptofytov a pseudofanerofytov), spôsobuje ústup mezotrofných a nitrofilných druhov a mierny prístup acidofilných druhov. Taktiež boli zaznamenané nižšie hodnoty ukazovateľov druhovej diverzity podrastu v smrečinách v porovnaní s bučinami a pralesovitou jedľovou bučinou. Zároveň sme identifikovali indikačné druhy (Dryopteris carthusiana agg, Moehringia trinervia, Poa nemoralis, Veronica officinalis) sekundárnych hospodárskych smrečín pestovaných na stanovištiach jedľových bučín na andezitovom podloží. Druhová diverzita a ekologické faktory hospodárskych bučín sa zásadne nelíšia od rezervácie napriek absencii jedle, floristická skladba sa ale mierne odlišuje. Hospodárske bučiny sa líšia od pralesovitej jedlovo-bukovej rezervácie miernym poklesom papradín (Dryopteris filix-mas, Athyrium filix-femina) a podhorských druhov (Prenanthes purpurea, Veronica montana) a vyšším zastúpením tráv (Hordelymus europaeus a Bromus benekenii). V bučinách však nachádzajú optimálne podmienky pre svoj rast jarné geofyty (Corydalis cava, Anemone ranunculoides a Isopyrum thalictroides a Dentaria bulbifera), ktoré napríklad v smrečinách úplne chýbajú. V pralesovitých jedlových bučinách, kde nedochádza k odoberaniu denromasy, sa sústreďujú druhy náročné na obsah živín a vyššie hodnoty pH (Salvia glutinosa, Stachys sylvatica, Cardamine impatiens). Smrek výrazne mení aj niektoré ekologické podmienky. Smrečiny sa v porovnaní s bučinami a jedľovými bučinami vyznačovali štatisticky významne zvýšeným množstvom svetla (difúznym svetlom a otvorenosťou zápoja), vyšším pomerom C/N a nižšími hodnotami pH opadu a pôdy. Vplyvom zámeny drevín sa menia predovšetkým vlastnosti opadu a následne dochádza na miestach s vysadeným smrekom k zakysľovaniu pôdy, v dôsledku čoho tu pozorujeme nárast taxónov charakteristických pre smrekové lesy. Na zmeny v bylinnej synúzii má vplyv aj porastová štruktúra. Diverzita bylinnej synúzie a frekvencie druhov rastú s vekom porastu (v bučinách aj v smrečinách). Zmeny floristickej kompozície podrastu môžu viesť k nesprávnej typologickej klasifikácii stanovišťa, konkrétne posun z edaficko-trofického radu B do medziradu A/B v sekundárnych smrečinách (ústup mezotrofných a nitrofilných druhov, prístup acidofilných druhov) a do medziradu B/C v hospodárskych bučinách (vysoké zastúpenie jarných geofytov, ktoré sú prevažne nitrofyty), čo môže viesť k nesprávnej aplikácii modelov používaných v hospodárskej úprave lesov.
    URLhttp://opac.crzp.sk/openURL?crzpID=15108&crzpSigla=tuzvolen
    Kategória publikačnej činnosti DAI
    Číslo archívnej kópieCRZP
    Báza dátxkni - KNIHY
    Druh dok.DPG - práce dizertačné doktorandské (PhD., Dr.)
    počítačový súbor

    počítačový súbor

Počet záznamov: 1  

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.