Počet záznamov: 1
Ekológia a etológia medveďa hnedého (Ursus arctos) v pohorí Bukovských lesov
Názov Ekológia a etológia medveďa hnedého (Ursus arctos) v pohorí Bukovských lesov Aut.údaje Jozef Štofík; vedúci práce Miroslav Saniga Preklad názvu podnázvu : Ecology and Ethology of Brown Bear (Ursus arctos L.) in Bukovské Hills Autor Štofík Jozef TUZFE - Fakulta ekológie a environmentalistiky Ďalší autori Saniga Miroslav (Iní) Vyd.údaje Zvolen, 2013. - 165 s. Poznámky FEE-11095-10600. - Doktorandská dizertačná práca, Dek. FEE TU Zvolen. - Elektronický zdroj Jazyk dok. slovenčina Krajina Slovenská republika Systematika (234.372) (fyzickogeografická charakteristika) 59 (043.3) 599.742.2 591.5 591.526 502.74 Heslá geogr. Bukovské vrchy (Slovensko) Heslá medveď hnedý - brown bear - Ursus arctos L. * etológia živočíchov - animal etology * ekológia živočíchov - animal ecology * početnosť zveri - game abundance * ochrana zveri - game protection * DNA analýzy - DNA analyses * priestorové analýzy - spatial analyses * brlohy - dens * stopy zveri - animal tracks Anotácia Predkladaná dizertačná práca analyzuje a syntetizuje historické a súčasné údaje o love, výskyte a škodách spôsobených medveďmi na Slovensku a údaje o pohybe, hibernácii, zložení potravy a prejavoch správania v hodnotenej oblasti s využitím aplikácií GIS, štatistických programov a analýz DNA. V prvej časti tejto práce, na základe historických údajov, mapových podkladov a údajov zo sčítavania medveďov na Slovensku (2002 až 2010), metódami krajinnej ekológie za pomoci GIS programov vyhodnocujeme postavenie hodnotenej populácie a vybrané faktory ovplyvňujúce zmeny v rozšírení medveďov na Slovensku. Vyhodnocujeme že: -- medvede preferujú chladnejšie oblasti vyšších nadmorských výšok s dostatočnou pokrývkou lesa, pričom signifikantne výraznejšie vplýva na výskyt medveďov nadmorská výška ako pokryvnosť lesa, so znižujúcou sa nadmorskou výškou postupne klesá frekvencia výskytu a hustota medveďov, dlhodobo k najvýraznejším výkyvom v rozšírení dochádza v stredných nadmorských výškach 400 až 1,100 m n.m. (SD viac ako 10%), k najmenším od 1,500 m n.m. (SD menej ako 2%) a žiadny, alebo minimálny výskyt (do 5%) bol zaznamenaný do 300 m n.m.. Neregulované zásahy do populácie v dlhodobom horizonte ovplyvňujú priestorovú distribúciu medveďov na území Slovenska. V dotknutom území sa medvede vyskytujú dlhodobo a populácia medveďov narastá. V oblasti štátnej hranice s Poľskom sa od roku 2002 do roku 2010 stabilizovalo rozšírenie populácie medveďov, pričom nestály výskyt je zaznamenaný takmer na takom areáli, aký na základe historických insígnií môžeme predpokladať pred 150 rokmi. Údaje o zmenách v rozšírení populácie medveďov sú citlivým indikátorom stavu populácie a prinášajú jednoduchý nástroj zisťovania stavu populácie. V druhej časti práce vyhodnocujeme údaje zo stopovania medveďov na snehu medzi rokmi 2008 až 2012, pri ktorom za pomoci GIS bola vyhodnotená negatívna preferencia vzdialenosti od antropogénnych prvkov, akými sú hlavné cesty, obývané obce, ale i vzdialenosť od Ukrajiny, a pozitívna preferencia Poľska a nižších nadmorských výšok. Kombinácia stopovania a neinvazívnej genotypizácie poskytuje spoľahlivú identifikáciu zloženia populácie, ktorou od októbra 2008 do marca 2009 bolo v hodnotenom území identifikovaných 15 jedincov (9 samcov a 6 samíc) s genetickým profilom 4 mláďat. V tretej "nosnej" časti práce vyhodnocujeme údaje o potravnej ekológii, výbere miest k odpočinku, hibernácii a taktiež viditeľných prejavoch správania na stromoch. Medzi rokmi 2008--2010 boli vyhodnocované sezónne zmeny v potrave, pričom pre jednotlive ročné obdobia boli vypočítané diagnostické skupiny (a zložky) potravín (Ph coef., Fisher's exact test, p 0.05): na jar skupina potravy - poľnohospodárske plodiny z krmelcov a zložky - kukurica, siláž z kukurice, repa, kôra a drevo, v lete skupina potravy - bezstavovce a zložky - čerešne, mravce, tráva, na jeseň skupina potravy - ovocie a zložky - jablká, hrušky, černice, slivky a žalude, a v zime skupiny potravy - tvrdé plody a poľnohospodárske plodiny z krmelcov a zložky - bukvice, slnečnica, repa, pšenica, kukurica a siláž z kukurice. Na jar a v lete nutrične dominovali poľnohospodárske plodiny, a v jeseni a v zime tvrdé plody. Pri vyhodnocovaní zmien v potrave počas zimy boli kôra a drevo identifikované ako diagnostická zložka konca zimy (Ph coef., Fisher's exact test, p 0.05). K umiestneniu hibernačných brlohov v oblasti Bukovských vrchov boli vyberané zalesnené oblasti so starými porastami na južných expozíciách, pričom ich umiestnenie oproti známym údajom z minulosti je pozorované v nižších polohách. Značkovacie prejavy (prevažne v zimnom období) boli zistené v nepatrnom množstve, prevažne neopakujúce a viažúce sa na zdroj potravy. URL http://opac.crzp.sk/openURL?crzpID=19071&crzpSigla=tuzvolen Kategória publikačnej činnosti DAI Číslo archívnej kópie CRZP Báza dát xkni - KNIHY Druh dok. DPG - práce dizertačné doktorandské (PhD., Dr.) 
počítačový súbor
Počet záznamov: 1