Danková, Lucia, 1986- Štruktúra, dynamika, regeneračné procesy a disturbancia pralesa NPR Sitno [elektronický zdroj] / Lucia Danková ; vedúci práce Milan Saniga. -- Zvolen, 2013. -- LF-11114-3172 - Doktorandská dizertačná práca, LF TU Zvolen. - Cieľom predkladanej práce bolo opísať a kvantifikovať štruktúru, textúru, disturbančný režim a regeneračné procesy zmiešaného prírodného lesa NPR Sitno. Pre tento účel bola v juhovýchodnej časti NPR Sitno (slt. Tilieto-Aceretum a Querceto-Fagetum tiliosum) založená 2,5-ha výskumná plocha (250 × 100 m). Dominantné zastúpenie mali druhy javor horský (34,0 %), buk lesný (22,9 %) a jaseň štíhly (16,5 %). Početnosť ostatných druhov drevín, ako lipa malolistá, hrab obyčajný, dub zimný, javor mliečny, brest horský a jedľa biela nepresahovala 10 % . Polygón hrúbkových početností bol vyrovnaný Weibullovou 7-parametrickou funkciou a charakteristický bimodálnou krivkou typickou pre prírodné lesy tvorené viacerými druhmi drevín s rôznymi ekologickými nárokmi a životným cyklom. Priemerný objem hrubiny živých stromov bol 450,2 m3. ha-1, z toho najväčší podiel tvoril buk (42,8 %), ktorý bol nositeľom štruktúry a produkcie predovšetkým v strednej a hornej vrstve lesa a javor horský objemovo dominantný v dolnej a strednej vrstve (18,7 %). Na výskumnej ploche boli vylíšené tri vývojové štádia: najvyšší podiel pripadal na štádium rozpadu (50 %), štádium optima zaberalo 35 % plochy a zvyšných 15 % patrilo štádiu dorastania. Charakter disturbančných procesov sme hodnotili na základe plošnej distribúcie porastových medzier a štruktúry odumretého dreva. Otvorené a rozšírené medzery tvorili 22,8 % a 59,5 % plochy. Priemerná veľkosť otvorenej medzery bola 228 m2, najviac sa ich nachádzalo v kategórií do 200 m2 (64 %). Veľkosť rozšírených medzier sa pohybovala od 94 do 3 221 m2, najzastúpenejšou bola kategória od 201 do 800 m2 (84 %). %). Počet padnutých stromov podieľajúcich sa na tvorbe medzier značne varíroval (od 1 do 37 kusov), najviac medzier bolo vytvorených odumretím 1 (viac ako 16 %), resp. 4 stromov. Z celkového objemu hrubiny mŕtvych ležiacich stromov - 106,58 m3. ha-1, viac ako polovicu tvorili kmene v 3. stupni rozkladu, v ktorom dominovali predovšetkým bližšie neurčené listnaté dreviny (42,36 %), dub zimný a buk (28,23 % a 12,49 %). Celkový objem kmeňov stojacich mŕtvych stromov bol 8,27 m2. ha-1, z toho viac ako 56 % zaberali kmene zatriedené do prvého stupňa rozkladu - čerstvo odumreté, predovšetkým duba zimného a buka. Prirodzenú obnovu lesa (rozdelenú do dvoch výškových kategórií: nálet a nárast) sme hodnotili z troch aspektov: typ mikrostanovišťa, svetelné pomery a vplyv environmentálnych a priestorových charakteristík. Rozdiel medzi hustotou prirodzenej obnovy pod clonou stromov a v rozšírených medzerách sa štatisticky potvrdil len pri nálete a náraste jaseňa a náraste javora horského. Denzita nárastu javora horského a mliečneho sa zvyšovala s veľkosťou rozšírenej medzery, početnosť náletu jaseňa sa naopak so zväčšujúcou veľkosťou rozšírenej medzery znižovala. Najviac jedincov náletu aj nárastu bolo zaevidovaných na plochách s nízkymi hodnotami priameho a nepriameho žiarenia. Spomedzi siedmych analyzovaných druhov drevín prítomných v zmladení bol vyselektovanými environmentálnymi faktormi ovplyvnený štatisticky významne a pozitívne len nálet jaseňa, pri štádiu nárastu oba druhy javorov, jaseň a brest. Vysoký podiel porastových medzier, úspešná obnova javora mliečneho, horského a jaseňa, napriek nízkemu zastúpeniu v hornej vrstve prírodného lesa a nedostatočné zmladzovanie ostatných druhov klimaxových druhov (buk a dub) potvrdzuje schopnosť týchto drevín rýchlo sa adaptovať na zmenené podmienky. - Elektronický zdroj.

1. dizertácie

I. Saniga, Milan, 1951-

(043.3)+630*22+630*228.8+630*228.81+630*228.3+630*231+630*814
ZV001