Počet záznamov: 1  

Vplyv popolovín na energetické vlastnosti štiepky z dendromasy rýchlorastúcich drevín

  1. Pňakovič, Ľubomír, 1988- Vplyv popolovín na energetické vlastnosti štiepky z dendromasy rýchlorastúcich drevín [elektronický zdroj] / Ľubomír Pňakovič ; školiteľ Ladislav Dzurenda. -- Zvolen, 2016. -- DF-11092-8364 - Doktorandská dizertačná práca, DF KOD TU Zvolen - Dizertačná práca sa zaoberá vplyvom popoloviny na základné energetické vlastnosti štiepky získanej z dendromasy rýchlorastúcich drevín (vŕba, topoľ a agát), popisuje, ako chemické zloženie popola dreva, kôry a energetickej štiepky, tak aj vplyv teploty horenia na produkciu popola a tepelné vlastnosti z aspektu taviteľnosti popola. Na základe experimentálnych meraní, môžeme konštatovať, že energetická štiepka z dendromasy analyzovaných rýchlorastúcich drevín je dvojzložkové biopalivo pozostávajúce z juvenilného dreva a juvenilnej kôry. Podiel kôry z vŕbovej štiepky je XK = 17,91 %, z topoľovej je to hodnota XK = 21,99 % a agátovej XK = 27,66 %. Produkcia popola zo spaľovania juvenilného dreva a juvenilnej kôry rýchlorastúcich drevín pri teplote t = 500°C je u juvenilného dreva Ad = 0,74 % a juvenilnej kôry Ad = 6,88 %. Uvedené údaje potvrdzujú súčasné poznatky o nižšom podiele popola z dreva než z kôry. Poukazujú na zvýšený rozdiel medzi popolnatosťou palivového dreva a kôry stromov spílených v zrelom veku a popolnatosťou juvenilného dreva a juvenilnej kôry z dendromasy plantážnicky pestovaných rýchlorastúcich drevín. Kým uvedený pomer popolnatosti palivového dreva a kôry je 1:3, tak pomer popolnatosti juvenilného dreva a juvenilnej kôry je 1:9. Vplyvom teploty horenia produkcia popola klesá. Príčinou je tak chemická rôznorodosť minerálnych látok nachádzajúcich sa v dreva a kôre, ako i ich pozvoľný termický rozklad. Lineárnymi rovnicami je kvantifikovaná miera poklesu produkcie popola z vŕbového, topoľového a agátového dreva v intervale teplôt t = 500 - 1000 °C a popola z kôry týchto drevín v intervale teplôt t = 700 - 1000 °C. Uvedené závislosti sú nástrojom pre objektivizáciu informácie o tvorbe a produkcií popola pre energetické, environmentálne, či ekologické analýzy biopalív závislé na teplote spaľovania dreva a kôry. Z analýz zastúpenia jednotlivých prvkov v popole z dreva, resp. kôry má najvyššie zastúpenie vápnik. Koncentrácia vápnika v popole z dreva je Ca = 189 g.kg-1 a v kôre Ca = 278 g.kg-1. Pomer zastúpenia vápnika, draslíka, horčíka, zinku, mangánu a železa v popole dreva pri teplote spaľovania t = 500 °C je Ca:K:Mg:Zn:Mn:Fe = 1:0,58:0,13:0,04:0,03:0,02 a z kôry Ca:K:Mg:Zn:Mn:Fe = 1:0,41:0,07:0,01:0,01:0,003. Vplyv teploty horenia sa prejavuje na koncentráciách jednotlivých prvkov v popole protichodne. Kým koncentrácie Ca, Mg, Mn a Fe v popole z dreva a kôry vzrastajú úmerne s poklesom produkcie popola., tak koncentrácie K a Zn v popole klesajú. Pokles koncentrácie K ma pozitívny vplyv na tepelné charakteristiky popola a stabilitu tvorby popola vo forme v sypkej hmoty v zmysle kritéria struskovania popola z biopalív (Ca+Mg)/K viac ako 1. - Elektronický zdroj.

    1. dizertácie

    I. Dzurenda, Ladislav, 1955-

    (043.3)+662.613+630*839.8+630*811+630*174.7+630*176.1+620.95
    ZV001
Počet záznamov: 1  

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.