Počet záznamov: 1  

Karyologická, morfologická a ekologická diferenciácia populácií Tanacetum corymbosum agg. (Asteraceae) v slovenskej časti Západných Karpát

  1. Pulišová, Kristína, 1992- Karyologická, morfologická a ekologická diferenciácia populácií Tanacetum corymbosum agg. (Asteraceae) v slovenskej časti Západných Karpát [elektronický zdroj] / Kristína Pulišová ; vedúca dipl. práce Judita Kochjarová. -- Zvolen, 2021. -- LF-5769-16877 - Diplomová práca, TU Zvolen, LF KF - Slovenská časť Karpát poskytuje vhodné ekologické podmienky pre výskyt dvoch blízko príbuzných druhov skupinového taxónu Tanacetum corymbosum agg. Predošlé karyologické výskumy u nich odhalili rozdielne cytotypy (Tanacetum clusii 2n=2x=18 a Tananacetu corymbosum 2n=4x=36), zároveň aj pozorovania floristov ukazujú ich morfologickú odlišnosť. Nakoľko údaje z týchto výskumov vychádzali len z malého súboru populácií, cieľom predkladanej práce je podať komplexnejší prehľad o karyologickej a morfologickej variabilite Tanacetum corymbosum agg. v skúmanom území. Metódou prietokovej cytometrie s fluorochromom DAPI sme na vzorke 530 jedincov (45 populácií) potvrdili existenciu dvoch známych cytotypov korešpondujúcich s taxónom T. clusii (2n~2x~18), a T. corymbosum (2n~4x~36). Okrem nich prietoková cytometria u 7 jedincov odhalila aj ďalšie cytotypy, pravdepodobne triploidný (2n~3x~27) a pentaploidný (2n~5x~45), ako aj jedinca s pravdepodobne aneuploidným cytotypom (2n~4x~36-2). Univariačná a multivariačná analýza skúmaním 10 morfologických znakov na súbore 351 jedincov (39 populácií) a na 2 znakoch na nažkách (180 nažiek, 6 populácií) potvrdila tendenciu jedincov zhlukovať sa do dvoch skupín zhodných s diploidným a s tetraploidným cytotypom. Morfometrické analýzy ukázali, že znakom najsilnejšie ovplyvňujúcim túto diferenciáciu je farba lemu na zákrovných listeňoch, ktorá je výrazne tmavohnedá až čierna u T. clusii, kým u T. corymbosum varíruje vo svetlejších odtieňoch hnedej až žltohnedej. Kombináciou skúmaných kvantitatívnych znakov je však možné diagnostikovať jedinca správne na viac ako 91 %. Z výsledkov relatívneho množstva DNA monoploidného genómu skúmaných jedincov, v kombinácii s výsledkami multivariačnej morfometrickej analýzy predpokladáme autoploidný pôvod jedincov s triploidným a pentaploidným cytotypom zozbieraných v cytotypovo čistých populáciách. Výnimkou je jeden triploidný jedinec, pôvodom z kontaktnej zóny diploidnej a tetraploidnej populácie, v ktorého prípade predpokladáme možný hybridný pôvod - Elektronický zdroj.

    1. diplomové práce

    I. Kochjarová, Judita, 1962-

    378.244.6(043)+57.08
    ZV001
Počet záznamov: 1  

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.