Jančo, Martin, 1990- Intercepcia a vybrané hydrické funkcie v klimaxovej smrečine po kalamite podkôrneho hmyzu [elektronický zdroj] / Martin Jančo ; školiteľ Jaroslav Škvarenina. -- Zvolen, 2020. -- FEE-104086-16479 - Doktorandská dizertačná práca, LF KPP TU Zvolen - V poslednom desaťročí sme boli svedkami rozsiahleho úbytku smrekových lesov v strednej Európe. Hlavnými príčinami sú veterné kalamity, horúce letné počasie a premnoženie podkôrneho hmyzu (Ips typographus L.). Tieto faktory spôsobujú odumieranie horských smrekových lesov aj na Slovensku. V našej práci sa zaoberáme problémom odumierania prirodzeným smrečín, kde analyzujeme vplyv odumierania týchto lesov na zmeny zrážkovo-intercepčného režimu v rokoch 2016 – 2020. Výskum realizujeme na experimentálnej ploche Červenec v Západných Tatrách v nadmorskej výške 1420 m n. m.. Výskumná plocha je tvorená klimaxovým smrekovým porastom s priemerným vekom > 120 rokov, časť z neho odumrela v auguste 2012 (mŕtvy les I) a druhá časť v októbri 2017 (mŕtvy les II). Meranie podkorunových zrážok uskutočňujeme v dvoch typoch odumretých porastov a v živom lese, v zóne pri kmeni, v zóne odkvapu z korún a v porastovej medzere. Expedičné meranie prebiehajú počas celého roka vo vegetačnom (koniec mája až koniec októbra) a v mimovegetačnom období (koniec októbra až koniec mája) približne v dvojtýždňových intervaloch. Vo vegetačných obdobiach v odumretých porastoch a v živom poraste sme vyhodnocovali intercepciu korunového zápoja, sumárnu intercepciu a povrchový odtok. V priebehu mimovegetačných období sme okrem intercepcie analyzovali aj výšku, hustotu a vodnú hodnotu snehovej pokrývky v porastoch, na voľnej ploche a lúke. Intercepcia korunového zápoja za sledované vegetačné obdobia predstavovala v živom lese 26,3 %, v mŕtvom lese I 32,2 % a v mŕtvom lese II 29,0 %. V priebehu hodnotených mimovegetačných období sme zaznamenali priemernú intercepciu 33,9 % v živom lese, 22,0 % v mŕtvom lese I a 29,3 % v mŕtvom lese II. Povrchový odtok dosahoval najnižšie hodnoty v mŕtvom lese I a najvyššie v živom lese z množstva zrážok voľnej plochy. Výška, hustota a vodná hodnota snehovej pokrývky dosahovala najvyššie hodnoty na voľnej ploche. Odumretie porastov sa prejavilo v zmene rozloženia kvapalných a tuhých zrážok v podkorunovom priestore, ako aj v zmene hydrofyzikálnych vlastností snehovej pokrývky - Elektronický zdroj.

1. Západné Tatry (Poľsko a Slovensko) 2. dizertácie

I. Škvarenina, Jaroslav, 1963-

(234.372.4)+(043.3)+630*41+630*48+551.578.46+551.57+630*174.7
ZV001