Melicherčík, Ján, 1993- Výskum vybraných faktorov na proces odvetvovania dreva [elektronický zdroj] / Ján Melicherčík ; školiteľ Jozef Krilek. -- Zvolen, 2020. -- FT-11104-26309 - Doktorandská dizertačná práca, FT TU Zvolen - Predkladaná dizertačná práca prezentuje vlastné výsledky výskumu z oblasti beztireskového delenia dreva pomocou navrhnutého experimentálneho stendu. Bol vypracovaný prehľad problematiky a súčasného stavu v oblasti beztrieskového delenia dreva pomocou odvetvovacích nožov. Po spracovaní teoretického rozboru mechanizmov spracovania dreva v lesnom hospodárstve a ďalších štúdií v oblasti ťažbových strojov sme navrhli a zostavili metodiku pre experimentálne merania. Metodika práce presne opisuje realizáciu odvetvovania na experimentálnom stende podľa stanovených parametrov. Na základe nameraných údajov, sme štatisticky vyhodnotili vplyvy jednotlivých faktorov. Pri experimentálnych meraniach sme sa zamerali na energetickú náročnosť odvetvovacích nožov s rôznou uhlovou geometriou a rovnakého materiálu. Ako premennú sme zvoli reznú silu Fc ktorú budeme pozorovať následné závislé faktory (odvetvovací nôž, priemer dreviny a drevina) ktorých vplyv sme vyhodnocovali aj z hľadiska opotrebenia reznej hrany odvetvovacieho noža a energetickej náročnosti odvetvovacieho noža. Štatistické vyhodnotenie sme realizovali najprv pomocou jednofaktorovej analýzy, kde sme dáta rozanalyzovali a urobením Leveneového testu sme sa uistili o vhodnosti analýzy rozptylu. Na základe štatistického vyhodnotenia sme zistili, že interakcia odvetvovací nôž a drevina má vplyv, preto sme ju vyhodnocovali podrobnejšie. Zo štatistických výsledkov je zrejmé, že existuje veľký rozdiel medzi priemernou strednou hodnotou maximálnej a minimálnej reznej sily 2,58 - 3,48kN, ktorý bol spôsobený skutočnosťou, že drevo je nehomogénny reakčný materiál pričom zamietame nulovú hypotézu o rovnosti max. reznej sily pri daných 2 drevinách Smrek obyčajný (Picea abies) a Borovica lesná (Pinus sylvestris). Odvetvovací nôž č.1 môžeme definovať z hľadiska energetiky najvhodnejší, pretože pri jeho aplikácií v procese odvetvovania bola potrebná v priemere najmenšia rezná sila Fc 3,1 kN , na oddelenie vetvy od kmeňa stromu. Pri vyhodnotení opotrebenia reznej hrany sa nôž č. 1 opotrebil najrýchlejšie, čo má za následok rázová sila pôsobiaca a reznú hranu noža. Z vyhodnotenia je jasné, že odvetvovací nôž č.2 nejavil známky opotrebenia po experimentálnych meraniach preto môžeme tvrdiť, že z hľadiska životnosti je tento nôž najvhodnejší. Energetická náročnosť pri použití noža č.2 je rádovo vyššia, maximálna rezná sila je v priemere 3,3kN , čo sa prejavilo na menšom opotrebení reznej hrany. Odvetvovací nôž č.3 potreboval pri procese odvetvovania najväčšiu reznú silu aby prekonal hranicu oddelenia vetvy od kmeňa. Maximálna rezná sila pri noži č.3 je v priemere 3,5 kN - Elektronický zdroj.

1. dizertácie

I. Krilek, Jozef, 1981-

620.9+(043.3)
ZV001