Gallo, Patrik Porovnanie kontrastných proveniencií jedle bielej z hľadiska ich rastu a odozvy fotosyntézy na sucho [elektronický zdroj] / Patrik Gallo ; vedúci dipl. práce Daniel Kurjak. -- Zvolen, 2019. -- LF-104162-10379 - Diplomová práca, TU Zvolen, LF KIOLK - Prebiehajúca zmena klímy vyvoláva u niektorých drevín lesných ekosystémov veľké existenčné, ale aj produkčné zmeny. V súvislosti s nastupujúcou aridizáciou klímy v strednej Európe, najmä vo vegetačnom období, bude potrebné zvážiť nástroje na adaptáciu lesov na zmenu klímy, najmä postupnú zmenu drevinového zloženia s cieľom zvýšiť druhovú diverzitu lesných porastov. Zmena druhového zloženia porastov by, najmä v nižších vegetačných stupňoch, mala viesť k zvýšeniu zastúpenia druhov drevín lepšie znášajúcich sucho a vysoké teploty. Jedľa patrí medzi dreviny, ktoré môžu byť riešením tejto situácie a cieľom práce bolo zhodnotiť perspektívnosť pestovania jedle bielej na území Slovenska, ako aj komplexnejšie zistiť variabilitu. Merania boli uskutočnené konkrétne na dvoch kontrastných provenienciách jedle bielej, s pôvodom v Poľsku a Rakúsku ale rastúce na rovnakej ploche Hertník na Slovensku, aby sme zistili ako reagujú na zmenu. Počas dvoch termínov meraní, ktoré sme vykonali v júli a septembri, sme sledovali ich primárnu aj sekundárnu fázu fotosyntézy. Pri primárnej fáze sme na hodnotenie použili rýchlu kinetiku fluorescencie chlorofylu a (maximálny kvantový výťažok, počet aktívnych reakčných centier a index výkonnosti – performance index). Pri sekundárnej fáze fotosyntézy sme použili na hodnotenie parametre výmeny plynov, ako sú celková rýchlosť asimilácie, prieduchová vodivosť a rýchlosť transpirácie. Vďaka dvom meraniam, ktoré sa uskutočnili v odlišných podmienkach môžeme porovnať fyziologickú reakciu kontrastných proveniencií na rôzne intenzívny stres zo sucha. Pre každý parameter vyjadrujúci efektívnosť fotosyntetických procesov sme aspoň v jednom termíne potvrdili štatisticky významné rozdiely medzi provenienciami. Možno konštatovať, že rakúska proveniencia AT vykazovala najvyššie hodnoty vo všetkých sledovaných gazometrických aj fluorescenčných parametroch, a teda dosahuje vyššiu fotosyntetickú výkonnosť. Taktiež môžeme povedať, že rýchlosť asimilácie je závislá aj od efektívnosti primárnej fázy fotosyntézy, a teda od toho, koľko energie zo slnečného žiarenia sa zachytí a premení na energiu využiteľnú pre rastliny. Pri rastových charakteristikách sa signifikantné rozdiely nepotvrdili - Elektronický zdroj.

1. diplomové práce

I. Kurjak, Daniel, 1982-

378.244.6(043)+630*174.7+581.132
ZV001