Počet záznamov: 1
Reverzibilné zmeny obvodu kmeňov stromov
SYS 0116081 LBL 00000nlm^^22^^^^^^^^450 005 20221011095315.6 100 $a 20220811d2022 m y0sloc0103 ba 101 0-
$a slo 102 $a SK 135 $a dr 200 1-
$a Reverzibilné zmeny obvodu kmeňov stromov $b elektronický zdroj $f Peter Molčanyi $g vedúca bakal. práce Paulína Nalevanková 210 $a Zvolen $d 2022 301 $a LF-5773-17899 328 $a Bakalárska práca, TU Zvolen, LF KPP 330 $a Obsahom bakalárskej práce je pozorovanie dynamiky obvodov kmeňa dreviny buk lesný (Fagus sylvatica) a smrek obyčajný (Picea abies) v závislosti od meteorologických faktorov. Štúdia sa zamerala na výskumnú plochu v ochrannom pásme Dobročského pralesa nachádzajúceho sa v 5. jedľovo-bukovom lesnom vegetačnom stupni. Predmetné druhy a ich reakcie na zmeny poveternostných podmienok drevín boli pozorované na úrovni dňa či sezóny. Merania sa realizovali v roku 2021 od 1.5. do 1.11. na vopred vybraných vzorníkových stromoch vybavených digitálnymi dendrometrami zaznamenávajúcimi diametrálny pohyb kmeňa. Meteorologické údaje potrebné pre posúdenie vplyvu počasia na rast sme získavali zo stanice založenej neďaleko výskumného porastu. Namerané charakteristiky nám okrem významného vplyvu na rast a reverzibilné zmeny obvodov kmeňov naznačili meniace sa klimatické podmienky. Priemerná teplota vzduchu bola v hodnotenej sezónne vyššia o 1,5 °C a úhrn zrážok poklesol takmer o 30 % voči dlhodobému priemeru. Napriek tomu sme nezaznamenali rozsiahly degresívny chod hrúbok kmeňa ani u jedného z druhov. Badateľný nárast dimenzií obvodov drevín bol začiatkom júna, pokračujúc až do konca jesene. Počas suchého júna les dokázal progresívne napredovať z nadobudnutých vodných zásob v pôde z predošlého mesiaca bohatého na zrážky. Zvyšné letné mesiace boli ideálne, dostatok pôdnej vody a vhodná teplota vzduchu predurčovala jedince na veľký ročný prírastok. S príchodom jesene a opätovným deficitom zrážok nastal zjavný rastový útlm najmä u smreka. Dôsledkom plytokorenného systému citlivejšie reagoval na okolité zmeny počasia a samotné presychanie vrchných častí pôdneho horizontu. Naproti tomu buk odčerpával vodu zo spodnejších vrstiev pôdy a nepodliehal tak veľkému vplyvu kolísania zrážok. Tieto zmeny však neboli tak podstatné, keďže sa jednalo o záver vegetačnej sezóny a dreviny sa už pripravovali na štádium fázy vegetačného kľudu. Buk za sledovaný čas prirastal pomalšie a menej, len 4 mm zatiaľ čo smrek až 7 mm. Denné reverzibilné zmeny odrážali vodný režim rastliny, svoje maximá dosahovali v skorých ranných hodinách. Slnečné poludnia spôsobovali scvrkávanie kmeňa na ich minimum. Práve vtedy prebiehala transpirácia v plnom prúde čo viedlo k vyššiemu odparovaniu zásob vody z rastliny 336 $a Elektronický zdroj. 608 $3 sldk_un_auth*0004092 $a bakalárske práce $X bachelor' theses 610 1-
$9 sldk_un_auth*h023958 $a ročné prírastky $X annual increments 610 1-
$a reverzibilné procesy $9 sldk_un_auth*h022628 $X reversible processes 610 1-
$9 sldk_un_auth*h019631 $a dendrometre $X dendrometers 610 1-
$9 sldk_un_auth*0019684 $a zmeny obvodov kmeňov $X stem circumference changes 610 1-
$9 sldk_un_auth*h019444 $a sezónne zmeny $X seasonal changes 610 1-
$9 sldk_un_auth*h040741 $a klimatické charakteristiky $X climate characteristics 610 1-
$9 sldk_un_auth*h010243 $a buk $X beech $Y Fagus L. 610 1-
$9 sldk_un_auth*h010674 $a smrek $X spruce $Y Picea sp. 675 $a 378.22(043) $v 2.stred $z slo 675 $a 630*52 $v 1. stred. $z slo 675 $a 630*181.2/.3:630*164.4 $v 2.stred $z slo 675 $a 581.54:581.144.3 $v 2. stred. $z slo 675 $a 630*176.1 $v 1. stred. $z slo 675 $a 630*174.7 $v 1.stred. $z slo 700 -1
$3 sldk_un_auth*0060585 $a Molčanyi $b Peter $4 070 702 -1
$3 sldk_un_auth*0029989 $a Nalevanková $b Paulína $f 1988- $4 570 $p TUZLFPP $T Katedra prírodného prostredia 801 -0
$a SK $b ZV001 $c 20220811 $g AACR2 856 4-
$u https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=62A48EA6D8C294D559C9BB542714
Počet záznamov: 1