Štrbová, Martina, 1986- Interakcie na fázovom rozhraní drevo – náterová látka [elektronický zdroj] / Martina Štrbová ; školiteľ Jozef Kúdela. -- Zvolen, 2015. -- DF-11086-2669 - Doktorandská dizertačná práca, DF KND TU Zvolen - Práca sa zaoberá výskumom interakcií medzi drevom a náterovými látkami v kvapalnom aj tuhom stave. Použili sme drevo buka lesného (Fagus sylvatica L.) a smreka obyčajného (Picea abies L.) a štyri typy interiérových náterových látok: rozpúšťadlový polyuretánový lak, vodou riediteľný akrylátový lak, UV lak akrylátový základný a vrchný. Bolo zisťované zmáčanie dreva a vytvrdnutých lakov rôznymi testovacími kvapalinami. Voľná povrchová energia dreva a tuhých náterov bola stanovená pomocou merania kontaktného uhla ležiacej kvapky testovacích kvapalín. Voľná povrchová energia náterov v kvapalnom stave bola stanovená metódou visiacej kvapky. Z hodnôt povrchovej energie dreva a náterových látok boli vypočítané termodynamické charakteristiky popisujúce interakcie na rozhraní drevo -- náterová látka v kvapalnom aj tuhom stave: voľná povrchová energia na fázovom rozhraní drevo -- náter, práca adhézie náteru k drevu, práca kohézie dreva, práca kohézie náteru a koeficient rozprestierania náterovej látky. Adhézia náterov k drevu bola tiež experimentálne zisťovaná pull-off testom. Pre určenie typu a miesta porušenia bola použitá rastrovacia elektrónová mikroskopia. Výsledky ukázali, že náterové látky v kvapalnom stave mali potenciálne schopnosť dobre sa rozprestierať po povrchu dreva, ale v reálnom stave to bolo zhoršené vplyvom ich reologických vlastností. Významný vplyv na zmáčanie ako aj na termodynamické charakteristiky, najmä na adhéziu náteru k drevu mal tiež spôsob mechanického opracovania povrchu dreva. Povrchová energia použitých náterových látok závisela od ich chemického zloženia a mala prevažne disperzný charakter. Jej hodnoty boli významne nižšie v porovnaní s povrchovou energiou dreva. Po vytvrdnutí, resp. zaschnutí náterov sa ich voľná povrchová energia zvýšila a tým sa zvýšila aj ich adhézia k drevu. Adhézia tuhých náterov k drevu bola vyššia ako ich kohézia, ale nižšia ako kohézia dreva. Preto sa náter vo všetkých prípadoch ukázal ako najslabší článok systému, čo sa v prípade bukového dreva potvrdilo aj pull-off testom. V prípade povrchovo upraveného smrekového dreva sa po mechanickom testovaní ako najslabší článok ukázalo smrekové drevo, čo možno vysvetliť jeho vysokou pórovitosťou. Vypočítaná kohézia sa totiž vzťahuje na drevo bez pórov. - Elektronický zdroj.

1. dizertácie

I. Kúdela, Jozef, 1954-

630*176.1+630*174.7+(043.3)+621.792+667.63+691.57
ZV001