Hollan, Jan Biouhel, naše stéblo naděje / Jan Hollan, Vojtěch Klusák. -- Koncentrácia CO2 v ovzduší sa stala nezlučiteľná s klímou, aké panovalo do konca 19. storočia. Je potrebné, aby naďalej nerástla, ale klesala. Je potrebné znížiť tempo, akým sa tento plyn uvoľňuje späť do ovzdušia. Ako toto tempo znížiť? Nenechať biomasu zotlieť alebo spáliť na popol, ale zahriatím docieliť jej zuhoľnatenie. A výsledný produkt nepoužiť ako palivo, ale vpraviť ho v jemnozrnnej forme do pôdy. Keďže ide o uhoľ z biomasy ponechávaný v biosfére, nazávame ho biouhoľ (z angl. biochar). Výhody biouhľového hospodárstva" sa dajú rozdeliť do troch oblastí: trvanlivosť, podpora úrodnosti a udržateľnosť biopalív. Vzhľadom k potenciálu uhĺa unižovať skleníkové emisie sa pracuje na postupoch umožňujúcich zahrnutie výroby a aplikácie biouhľa do svetového obchodovania s emisiami. Biouhoľ dáva nádej, že budeme mať bezpečný, bezproblémový a užitočný nástroj, ako začať naprávať nielen atmosféru, ale aj pôdu. Snáď to stihneme včas.

In Veronica : časopis pro ochranu přírody a krajiny. -- Brno : Regionální sdružení ČSOP, 2009. -- ISSN 1213-0699. -- Roč. 23, č. 5 (2009), s. 9

I. Klusák, Vojtěch
II. Veronica : časopis pro ochranu přírody a krajiny. -- Roč. 23, č. 5 (2009), s. 9

631.452+620.95+504.054
ZV001