Počet záznamov: 1
Stanovenie ekologickej významnosti pohoria Bachureň na základ priestorového rozmiestnenia malakocenóz
Názov Stanovenie ekologickej významnosti pohoria Bachureň na základ priestorového rozmiestnenia malakocenóz Aut.údaje Marek Čiliak; vedúci práce Jozef Šteffek Autor Čiliak Marek (305) TUZFEAE - Katedra aplikovanej ekológie Ďalší autori Šteffek Jozef (Iní) TUZFEAE - Katedra aplikovanej ekológie Vyd.údaje Zvolen, 2012 Poznámky FEE-11094-12828. - Plný text nie je zverejnený. - Doktorandská dizertačná práca, FEE TU Zvolen.. - Elektronický zdroj. Jazyk dok. slovenčina Krajina Slovenská republika Systematika (234.372) (fyzickogeografická charakteristika) (043.3) 594 Heslá geogr. Bachureň (Slovensko) - malakocenózy Heslá druhová skladba - species composition * priestorové rozmiestnenie - spatial distribution * malakocenózy - malacocoenoses * malakofauna - malacofauna * mäkkýše - mollusces - Molusca Anotácia Predložená dizertačná práca sa zameriava na komplexné vyhodnotenie malakofauny pohoria Bachureň. Toto pohorie je z pohľadu mäkkýšov najmenej preskúmaným orografickým celkom Slovenska, preto bolo dôležité vyplniť túto medzeru vo faunistickom výskume malakofauny na Slovensku. S cieľom čo možno najlepšie vystihnúť druhovú diverzitu mäkkýšov pohoria boli predmetom záujmu rozličné typy biotopov. Výskum bol uskutočnený v rokoch 2009 -- 2011 na 78 lokalitách. Celkovo bolo v pohorí zaznamenaných takmer 20 000 jedincov a 108 druhov mäkkýšov. Polovicu všetkých druhov tvorili lesné druhy s. l. Najväčšie zastúpenie mali druhy s eurychorným, eurosibírskym a stredoeurópskym rozšírením. Početnú skupinu tvorili aj karpatské druhy. Naprieč celým pohorím sa stretávajú prvky západokarpatské (P. unidentata, P. lubomirskii a T. villosulus) s prvkami s ťažiskom vo východnej časti Karpát (P. dibothrion, P. stabilis, O. orientalis a V. gulo). Na základe priestorového rozmiestnenia citlivých pralesných a močiarnych druhov sa ako najcennejšie biotopy pohoria ukázali byť prameniská, mokrade a alúviá pozdĺž horných úsekov tokov, kde boli zaznamenané A. parcelineata, B. cana, M. latestriata, V. angustior, V. antivertigo, V. substriata a C. nitens. Hodnotnými biotopmi boli aj dolomitové skaly s výskytom reliktného druhu P. triplicata a zachovalé sutinové lesy s V. substriata a B. cana. Druhovú početnosť a abundanciu mäkkýšov signifikantne ovplyvňovali predovšetkým vlhkosť a pH pôdy a typ biotopu. Práve typ biotopu vyjadrujúci stupeň drevinového zápoja sa ukázal byť rozhodujúcim faktorom formujúcim malakocenózy. Zistili sme aj ďalší gradient ovplyvňujúci variabilitu druhovej skladby mäkkýšov medzi jednotlivými typmi biotopov. Skóre vzoriek na druhej osi korešpondenčnej analýzy signifikantne korelovali s vlhkosťou pôdy (rs = -0,75, p < 0,001). Tretiu os najlepšie vysvetľovalo pH pôdy (rs = 0,53, p < 0,001), hoci s celým ordinačným priestorom vykazovalo nesignifikantnú väzbu. URL http://opac.crzp.sk/openURL?crzpID=14067&crzpSigla=tuzvolen Báza dát xkni - KNIHY Druh dok. DPG - práce dizertačné doktorandské (PhD., Dr.) 
kniha
Počet záznamov: 1