Pravotiak, Igor Štrukturálne, produkčné a vedecko-kultúrne charakteristiky vegetácie vo vybraných typoch biotopov na severnom úpätí Muránskej planiny [elektronický zdroj] / Igor Pravotiak ; vedúci dipl. práce Branko Slobodník. -- Zvolen, 2018. -- FEE-5819-26077 - Diplomová práca, TU Zvolen, FEE KBVE - Cieľom práce je porovnať 5 rôznych biotopov (lúka, okraj lesa, nezapojený les, mokraď a okraj cesty) v záujmovom území na severnom úpätí Muránskej planiny z hľadiska vybraných štrukturálnych, produkčných a vedecko-kultúrnych charakteristík vegetácie. Najvýznamnejšie zistenia môžeme zhrnúť do nasledujúcich bodov: (1) najväčšou druhovou bohatosťou sa vyznačoval lúčny biotop, najmenšou nezapojený les; druhová bohatosť všetkých etáží však bola najväčšia na lesnom okraji, zatiaľ čo v nezapojenom lesnom poraste ostala najnižšia. (2) Shannonov index druhovej diverzity, zohľadňujúci nielen počet druhov, ale aj rovnomernosť ich výskytu, dosahoval pri bylinnej vrstve najvyššie hodnoty pri narušenom biotope na okraji lesnej cesty, najnižší bol v nezapojenom lesnom poraste a na lúke; pri zohľadnení všetkých vrstiev sa najvyššími hodnotami vyznačovala mokraď a okraj lesnej cesty, najnižšie boli charakteristické opäť pre lúku a nezapojený les. (3) Najvyššie hodnoty Shaldonovej vyrovnanosti boli zaznamenané pri mokradi a na okraji lesnej cesty, najnižšie naopak pri lúčnom biotope, kde bolo zastúpenie druhov veľmi nerovnomerné vzhľadom na výraznú dominanciu niektorých druhov tráv. (4) Najvyšší kŕmny potenciál bol (v súlade s našimi predpokladmi) zaznamenaný na lúke a pri lesnom okraji, vysoká hodnota sa však zistila aj pri narušenom biotope blízko okraja lesnej cesty; veľmi nízkou, dokonca zápornou hodnotou kŕmneho potenciálu sa vyznačoval nezapojený lesný porast. (5) Potenciál pre produkciu kvetového medu bol najvyšší pri narušenom biotope blízko okraja lesnej cesty, najnižší bol prekvapujúco na lúke a pri lesnom okraji. (6) Potenciál pre produkciu lesného (tmavého) medu bol jasne najvyšší pri ne¬zapojenom lesnom poraste; pri ostatných biotopoch bol nízky, zanedbateľný alebo nulový. (7) Najbohatšou zásobou liečivých rastlín a najvyšším fytoterapeutickým potenciálom sa vyznačoval narušený biotop blízko okraja lesnej cesty, nasledovaný lesným porastom; najnižšie hodnoty boli zaznamenané pri lúčnom biotope a lesnom okraji a v prípade bylinnej vrstvy aj pri mokradi. (8) Mokraď sa vyznačovala najvyšším zastúpením vzácnych a ohrozených rastlinných druhov. Boli tu zaznamenané celkovo 4 druhy národného významu pre Slovenskú republiku: Pinguicula vulgaris (označovaná tiež štatútom ohrozeného druhu ‒ EN), Epipactis palustris (označovaný štatútom zraniteľného druhu ‒ VU), Dactylorhiza fuchsii (VU) a Gymnadenia conopsea (VU). Dactylorhiza fuchsii bola ako jediný chránený druh zaznamenaná aj pri zarastajúcom pasienku na lesnom okraji. V prípade lesného biotopu bol taktiež zistený výskyt jedného druhu národného výrnamu pre Slovenskú republiku ‒ Goodyera repens (VU). Na lúke a pri okraji lesnej cesty sa vzácne a ohrozené druhy nevyskytovali - Elektronický zdroj.

1. diplomové práce

I. Slobodník, Branko, 1969-

378.244.6(043)+630*182.5+630*182.3+630*182+574
ZV001