Subjektívne vnímanie povrchu borovicového dreva: experimentálna haptická štúdia

Nemec, Lukáš Subjektívne vnímanie povrchu borovicového dreva: experimentálna haptická štúdia [elektronický zdroj] / Lukáš Nemec ; vedúci dipl. práce Adrián Banski. -- Zvolen, 2026. -- DF-104121-19009 - Diplomová práca, TU Zvolen, DF KOD - Diplomová práca sa zaoberá vplyvom hydrotermickej úpravy a následného mechanického brúsenia na fyzikálne vlastnosti a senzorické vnímanie borovice lesnej (Pinus sylvestris L.). Hlavným cieľom bolo zistiť, do akej miery spolu súvisia objektívne merateľné parametre, ako farba, hustota a drsnosť povrchu, so subjektívnymi pocitmi ľudí pri pohľade na drevo, dotyku s ním alebo pri vnímaní jeho vône. V rámci experimentu sme porovnávali prírodné (natívne) vzorky so vzorkami, ktoré prešli štyrmi režimami hydrotermickej úpravy pri teplotách 105 °C a 120 °C počas 6 a 18 hodín. Všetky povrchy sme následne brúsili brúsnymi papiermi so zrnitosťami P80, P150 a P320. V objektívnej časti sme merali parametre drsnosti (Ra, Rz, Rsm), hustotu v oblasti bele aj jadra a zmeny farby pomocou systému CIE L*a*b*. Do subjektívnej časti výskumu sa formou dotazníka zapojilo 102 respondentov. Výsledky meraní ukázali, že čím intenzívnejšia bola hydrotermická úprava, tým viac drevo tmavlo (klesala hodnota svetlosti L*). Najväčšia zmena nastala pri režime 120 °C/18 h, kde svetlosť bele klesla o 33,9 % a jadra o 21,5 %. Tento efekt zároveň prispel k farebnému zjednoteniu materiálu. Hustota dreva mierne poklesla, pravdepodobne kvôli degradácii hemicelulóz, pričom najnižšie hodnoty sme namerali pri najintenzívnejšej úprave (417,75 kg·m⁻³ v beli a 411,61 kg·m⁻³ v jadre). Pri kvalite povrchu sa potvrdilo, že najdôležitejším faktorom je zrnitosť brúsneho papiera, zatiaľ čo samotné parenie malo na mikrogeometriu povrchu len malý vplyv. Senzorické testovanie potvrdilo, že ľudia vnímajú rozdiely v opracovaní povrchu veľmi citlivo. Hrubý povrch (P80) odmietlo až 80 % opýtaných, kým najjemnejšie brúsenie (P320) hodnotili ako najpríjemnejšie. Pri posudzovaní farby boli názory respondentov rozdielne v závislosti od plánovaného využitia materiálu. Najtmavšia vzorka (E) bola pre použitie v exteriéri pre mnohých atraktívna, no pre iných už pôsobila príliš tmavo. Odlišné preferencie sa prejavili pri voľbe farby dreva do interiéru. Výrazným problémom pri vzorkách upravených vyššou teplotou (120 °C) bola vôňa, ktorú až polovica respondentov vnímala negatívne. Ako najlepšia voľba pre súčasného zákazníka sa tak ukazuje kombinácia úpravy pri 105 °C počas 18 hodín a jemného brúsenia P320. Tieto zistenia môžu pomôcť najmä výrobcom nábytku a dizajnérom lepšie pochopiť, ako spotrebitelia na prírodný materiál reagujú. - Elektronický zdroj.

1. diplomové práce

I. Banski, Adrián, 1975-

630*81+674.032.475.4+630*829.13+539.211+159.935+378.244.6(043)
ZV001