Počet záznamov: 1
Zmena zrážkovo-odtokového režimu povrchových vôd v oblasti tatranského fluvioglaciálu v dôsledku vetrovej kalamity
SYS 0063787 LBL 00000nam^^22^^^^^^^^450 005 20130301104339.0 100 $a 20130226d2013 m y0sloc0103 ba 101 0-
$a slo 102 $a SK 135 $a dr 200 1-
$a Zmena zrážkovo-odtokového režimu povrchových vôd v oblasti tatranského fluvioglaciálu v dôsledku vetrovej kalamity $f Helena Hlavatá $g vedúci práce Jozef Minďáš 210 $a Zvolen $d 2012 301 $a LF-11113-6739 328 $a Doktorandská dizertačná práca, LF TU Zvolen. 330 $a Hlavnou témou predloženej dizertačnej práce je analýza zrážkovo - odtokového režimu povrchových vôd zo sledovaním zmien po vetrovej kalamite v novembri 2004 v Tatrách. Metodické postupy používané v tejto práci vychádzajú zo zaužívaných metodik, ktoré sa bežne používajú pri spracovaní zrážok a odtoku ako aj ich vzájomného pôsobenia. Stredobodom záujmu je oblasť horného povodia rieky Poprad, ktorá bola spomínanou kalamitou zasiahnutá. Základom sú údaje zo siete klimatických a zrážkomerných staníc ako aj hydrologických staníc v tomto povodí. Pri podrobných analýzach sa nepreukázali žiadne zmeny v zrážkovo - odtokových procesoch, ktoré by boli v dôsledku kalamity. Zo zistených poznatkov je zrejme, že na veľkosť odtoku má v prvom rade vplyv kalamita samotná. Z hľadiska rozsahu kalamity odlesnenie zasiahlo povodia naprieč a nie pozdĺž tokov, a z hľadiska lokalizácie sa vyskytla v oblasti, kde sa nerozhoduje o odtoku. O odtoku sa rozhoduje je vyšších nadmorských výškach, kde spadne najviac zrážok a kde sa kalamita nevyskytla. Na veľkosť odtoku má vplyv aj geologické podložie a pôdne pomery územia. Pôdy v skúmanej oblasti majú vysoký podiel skeletu a sú dobré priepustné. Po kalamite, kedy sa očakával zvýšený prísun vody, sa táto voda ľahko infiltrovala do podložia, ktoré tvoria glacifluviálne a glacigénne sedimenty s veľkou akumulačnou schopnosťou. Úvahy o vplyve odlesnenia na odtok a povodne treba odvíjať od retenčnej kapacity zalesnených území a konfrontovať ich so zrážkami, ktoré sa v nich môžu vyskytnúť. Vplyv lesa z hľadiska evapotranspirácie a odtoku v dlhšom časovom úseku je väčší, ako vplyv inej krajinnej zložky. Z porovnávacích meraní je zrejme, že les má počas dažďa väčší vplyv na zmenšovanie odtoku ako iná vegetácia (kríky, poľnohospodárska plodina). Odlesnenie nemusí automatický znamenať zvýšený výskyt povodní, čo sa potvrdilo aj v Tatrách po kalamite zo dňa 19.11.2004. 336 $a Elektronický zdroj. 608 $3 sldk_un_auth*h005061 $a dizertácie $X dissertations 610 1-
$9 sldk_un_auth*0009283 $a vetrové kalamity $X wind disaster 610 1-
$9 sldk_un_auth*h008935 $a odtokový režim $X runoff regime 610 1-
$9 sldk_un_auth*h008934 $a lesnatosť povodia $X forest coverage of catchment 610 1-
$9 sldk_un_auth*h021398 $a atmosférické zrážky $X precipitation 610 1-
$9 sldk_un_auth*h004775 $a vodná bilancia $X water balance 675 $a (043.3) $v 2.stred $z slo 675 $a 504.4 $v 2.stred $z slo 675 $a 551.577/.579 $v 1. stred. $z slo 700 -1
$3 sldk_un_auth*p0037642 $a Hlavatá $b Helena $4 305 $4 070 702 -1
$3 sldk_un_auth*p0025886 $a Minďaš $b Jozef $f 1963- $4 570 801 -0
$a SK $b ZV001 $c 20130226 $g AACR2 856 4-
$u http://opac.crzp.sk/openURL?crzpID=17892&crzpSigla=tuzvolen
Počet záznamov: 1