Počet záznamov: 1
Fytoindikácia vegetačnej stupňovitosti v pohorí Vihorlat
SYS 0067469 LBL 00000nlm^^22^^^^^^^^450 005 20130911074304.3 100 $a 20130813d2013 m y0sloc0103 ba 101 0-
$a slo 102 $a SK 135 $a dr 200 1-
$a Fytoindikácia vegetačnej stupňovitosti v pohorí Vihorlat $b elektronický zdroj $f Miroslav Mudrík $g vedúci práce Karol Ujházy 210 $a Zvolen $d 2013 301 $a LF-5775-10552 328 $a Diplomová práca, TU Zvolen, LF KF 330 $a Práca sa zaoberá výskumom vegetačnej stupňovitosti prostredníctvom fytocenologických zápisov v centrálnej južnej časti pohoria Vihorlat a analyzovaním rastlinných spoločenstiev meniacich sa pozdĺž gradientu nadmorskej výšky. Cieľom práce je zistenie vplyvu nadmorskej výšky na druhové zloženie vegetácie, priebeh ekologických faktorov ovplyvňujúcich rastlinné spoločenstvá a určenie špecifík a odchýlok od celoslovenského modelu. Typologické zápisy boli vkladané do databázy a následne spracovávané v programoch Microsoft Excel a CANOCO. Výsledkom je vytvorenie jedenástich diferenciálnych skupín rastlín vymedzujúcich jeden, prípadne rozpätie viacerých vegetačných stupňov. Priebeh ekologických faktorov je charakterizovaný zmenami Elllenbergových ekoindexov. Obraz o odozve druhov na gradient nadmorskej výšky poskytuje nepriama gradientová analýza a GAM model odpovedi druhov na gradient nadmorskej výšky. Podrobne je zachytený aj priebeh zmien drevinového zloženia pozdĺž gradientu nadmorskej výšky. Práca poukázala na priebeh vegetačnej stupňovitosti charakteristický pre edaficko-trofický rad B, avšak so značnými odchýlkami vo výškovom vymedzení. Výskyt jednotlivých druhov a hranice jednotlivých vegetačných stupňov sú na Vihorlate posunuté značne smerom nadol. Tieto rozdiely sú najvýraznejšie v posune piateho a šiesteho vegetačného stupňa. Najvýraznejšie odchýlky pri rastlinných druhoch boli zaznamenané pri druhoch Asarum europaeum, vyskytujúci sa len druhom a treťom vegetačnom stupni. Stály výskyt naopak zaznamenávajú Rubus hirtus, Carex pilosa a Dryopteris filix-mas. Zaznamenané bolo aj špecifické drevinové zloženie ovplyvnené najmä kompetične veľmi silným bukom (Fagus sylvatica) s prímesou duba (Quercus petraea) a hraba (Carpinus betulus) v relatívne nižších polohách a s javorom horským (Acer platanoides) pristupujúcim vo vyšších nadmorských výškach. Účasť autochtónnych ihličnanov zaznamenaná nebola. 336 $a Elektronický zdroj. 608 $3 sldk_un_auth*h003285 $a diplomové práce $X theses 610 1-
$9 sldk_un_auth*h005282 $a fytocenológia $X phytocenology 610 1-
$9 sldk_un_auth*0022806 $a fytocenologické zápisy $X phytosociology relevés 610 1-
$9 sldk_un_auth*h001051 $a lesnícka fytocenológia $X forest phytocenology 610 1-
$9 sldk_un_auth*0022029 $a vegetačná stupňovitosť $X vegetation zonation 610 1-
$9 sldk_un_auth*h019657 $a vegetačné stupne $X vegetational stages 675 $a 378.244.6(043) $v 1. stred. $z slo 675 $a 581.55 $v 1. stred. $z slo 675 $a 630*182.5 $v 2.stred $z slo 675 $a 630*182 $v 1. stred. $z slo 675 $a 581.524.4 $v 2.stred $z slo 675 $a 581.524.43 $v 1. stred. $z slo 700 -1
$3 sldk_un_auth*0026031 $a Mudrík $b Miroslav $4 070 702 -1
$3 sldk_un_auth*p0000449 $a Ujházy $b Karol $f 1968- $4 570 $p TUZLFF $T Katedra fytológie 801 -0
$a SK $b ZV001 $c 20130813 $g AACR2 856 4-
$u http://opac.crzp.sk/openURL?crzpID=20121&crzpSigla=tuzvolen
Počet záznamov: 1