Počet záznamov: 1
Paleolimnologické lokality Západních Karpat a jejich význam pro rekonstrukci životního prostředí pozdního glaciálu a holocénu
SYS 0084418 LBL 00000naa^^22^^^^^^^^450 005 20160712155050.9 100 $a 20160712a m y0sloy0103 ba 101 0-
$a cze 102 $a CZ 200 1-
$a Paleolimnologické lokality Západních Karpat a jejich význam pro rekonstrukci životního prostředí pozdního glaciálu a holocénu $d Paleolimnological localities in the Western Carpathians and their importance for a reconstruction of the Late Glacial and Holocene environment $f Petr Libor 215 $c Obr., tab. 320 $a Res. angl., Lit. 330 $a Výsledky skúmania vývoja vegetácie na konci glaciálu a v priebehu holocénu v Západných Karpatoch. Bližšie boli skúmané zaniknuté jazerá, kde je odber sedimentu po metodickej stránke ľahší v porovnaní s jazerami s existujúcou vodnou plochou. Analyzované lokality NPR Šúr, PR Nad Šenkárkou, lokalita Santovka a Hypkaňa reprezentujú geomorfologickú a geografickú pestrosť Západných Karpát. Na všetkých lokalitách bol uskutočnený palynologický, prípadne makrozbytkový rozbor. Tieto analýzy boli prípadne doplnené i inými metódami, napr. rozborom pakomárov, geochemickou analýzou alebo zistením magnetickej suscebility. Jazerné sedimenty sú významným zdrojom informácií o zmenách prostredia v minulosti. Paleolimnologický záznam zachycuje jednak vývoj vlastného jazerného prostredia, jeho reakcie na podmienky, ovplyvňujúce vývoj jazera, ale tiež reflektuje zmeny prostredia širšieho okolia lokality, ktoré nie je obmedzené len na vlastné povodie jazernej panvy. Na štúdiu laminovaných jazerných sedimentov je založená stratigrafia kontinentálneho terestrického záznamu, ktorý možno korelovať so záznamom z ľadovcov a hlbokomorských vrtov. V neskorom glaciáli je zachytený borovicový les s malým podielom mezofilných drevín. Jazerné prostredie je oligotrofné s výskytom chladnomilných elementov. Koniec glaciálu a začiatok holocénu sa prejavuje ústupom Pinus a naopak, expanziou mezofilných drevín, dominuje Corylus a Quercus. Zaujímavý je včasný výskyt Fagus už na začiatku holocénu. Vegetácia nadobudla charakter zmiešaných dúbrav. Výrazné bolo zastúpenie peľu Artemisia, ktoré poukazuje na presvetlenosť vtedajšieho lesa alebo na prítomnosť otvorených plôch v krajine. V dôsledku zmien klímy dochádza k vzostupu vodnej hladiny, v jazernom prostredí sa postupne zvyšuje trofia a z toho vyplývajúca organická sedimentácia a rastlinná sukcesia, ktorá vedie k zániku vodnej hladiny. Objavuje sa Abies, Carpinus a masovo sa šíri Fagus, zároveň sa objavujú aj peľové antropogénne indikátory, hlavne obiloviny. Väčšina sledovaných jazier zaniká v priebehu holocénu. Buď prirodzenou akumuláciou organického sedimentu dojde k vyplneniu jazernej panvy, alebo, ako v prípade lokality Santovka, dojde k zániku v dôsledku pravekej erózie. 463 -1
$1 001 sldk_un_cat*0082114 $1 011 $a 1211-5258 $1 200 1 $a Zprávy České botanické společnosti $d Bulletin of Czech Botanical Society $v Roč. 50, č. 2 (2015), s. 247-265 $1 210 $a Praha $c Česká botanická společnost $d 2015 607 $3 sldk_un_auth*g0000146 $a Západné Karpaty (Slovensko) $X Western Carpathian Mountains 610 1-
$9 sldk_un_auth*h021714 $a ľadová doba $X glacial period 610 1-
$9 sldk_un_auth*h038523 $a holocén $X holocene 610 1-
$9 sldk_un_auth*h042599 $a paleolimnológia $X palaeolimnology 610 1-
$9 sldk_un_auth*h040293 $a paleolimnologická analýza $X paleolimnological analysis 610 1-
$9 sldk_un_auth*h028771 $a palynológia $X palynology 610 1-
$9 sldk_un_auth*0003292 $a jazerné sedimenty $X lake sediments 675 $a (234.372) (fyzickogeografická charakteristika) $v 2.stred $z slo 675 $a "625" $v 1.stred $z slo 675 $a 551.793 $v 2. stred $z slo 675 $a 551.794 $v 2. stred. $z slo 700 -1
$3 sldk_un_auth*0042270 $a Libor $b Petr $4 070 801 -0
$a SK $b ZV001 $c 20160712 $g AACR2
Počet záznamov: 1