Počet záznamov: 1
Dynamika vodného režimu lesnej pôdy v hydrologickom roku 2015
SYS 0091601 LBL 00000nlm^^22^^^^^^^^450 005 20230816100609.9 100 $a 20170803d2017 m y0sloc0103 ba 101 0-
$a slo 102 $a SK 135 $a dr 200 1-
$a Dynamika vodného režimu lesnej pôdy v hydrologickom roku 2015 $b elektronický zdroj $f Zuzana Oravcová $g vedúci bakal. práce Jaroslav Vido 210 $a Zvolen $d 2017 328 $a Bakalárska práca, TU Zvolen, LF KPP 330 $a Cieľom práce bolo sledovať dynamiku pôdnej vlhkosti v hydrologickom roku 2015 na modelovom prípade výskumnej lokality Bienska dolina (Zvolen). Na základe definovania miestnej klímy vychádzajúc z údajov z referenčnej stanice Sliač sme porovnávali meteorologické charakteristiky predmetného roku s dlhodobým klimatickým normálom. Z meteorologických dát sme zmeny vlhkosti v ekosystéme a vyhodnotenie deficitu vody stanovili nepriamo pouţitím klimatického ukazovateľa zavlaţenia. Vlhkostné zmeny v koreňovej zóne sme sledovali na základe analýzy pôdnych vzoriek. Odobrali sme ich v lokalite Bienska dolina a následne sme ich spracovali v pretlakových prístrojoch. Určili sme ich základné fyzikálne charakteristiky pričom sme sa zamerali na vlhkostné zmeny vzhľadom na zvyšujúci sa tlak, ktoré nám definovali vysušujúcu vetvu retenčnej krivky pre jednotlivé horizonty pôdneho profilu. Z nich sme stanovili vlhkostnú charakteristiku hydrolimitu BZD (bod zníţenej dostupnosti) pri definovanom sacom tlaku pF=3,3 pre jednotlivé vrstvy. Následne sme na základe meteorologických, pôdnych a fenologických vstupných charakteristík modelovali dynamiku pôdnej vlhkosti pre rok 2015 v hydrofyzikálnom modeli GLOBAL. V poslednom kroku sme porovnávali hodnoty klimatického ukazovateľa zavlaţenia s modelovanými hodnotami objemovej vlhkosti pôdy. Našim cieľom bolo zistiť či je klimatický ukazovateľ zavlaţenia vhodnou nepriamou metódou pre hodnotenie zásob vody v pôde a jej dynamiku počas stanoveného obdobia. Koreláciu medzi priamou a nepriamou metódou sme pozorovali zvlášť pre kaţdý horizont a v rôznych časových škálach. Z výsledkov vyplýva ţe pre vrchnú vrstvu je najvhodnejšia denná alebo pätnásťdňová škála, zatiaľ čo v hlbších vrstvách sa zmeny vlhkosti prejavujú s určitým časovým odstupom takţe je vhodnejšie pouţívať pätnásť alebo tridsaťdňové priemery. Nepriama metóda odhadu zmien objemovej vlhkosti pôdy je teda vhodná najmä pre získavanie doplňujúcich informácií na lokalitách, kde neprebiehali dlhodobé merania. Praktickým pozitívom je v porovnaní s pôdnymi analýzami technická, finančná a časová nenáročnosť 336 $a Elektronický zdroj. 608 $3 sldk_un_auth*0004092 $a bakalárske práce $X bachelor' theses 610 1-
$9 sldk_un_auth*h004009 $a lesné pôdy $X forest soils 610 1-
$9 sldk_un_auth*h021502 $a pôdna vlhkosť $X soil moisture 610 1-
$9 sldk_un_auth*h023040 $a dynamika pôdnej vody $X soil water dynamics 610 1-
$9 sldk_un_auth*h029779 $a vodný režim pôdy $X soil water regime 610 1-
$9 sldk_un_auth*0031152 $a klimatické ukazovatele zavlaženia $X climatic indicators of irrigation 675 $a 378.22(043) $v 2.stred $z slo 675 $a 630*114 $v 1. stred. $z slo 675 $a 631.432.2 $v 1. stred. $z slo 675 $a 630*114.12 $v 1.stred $z slo 700 -1
$3 sldk_un_auth*0046498 $a Oravcová $b Zuzana $f 1995- $4 070 702 -1
$3 sldk_un_auth*0020455 $a Vido $b Jaroslav $f 1985- $4 570 $p TUZLFPP $T Katedra prírodného prostredia 801 -0
$a SK $b ZV001 $c 20170803 $g AACR2 856 4-
$u http://opac.crzp.sk/openURL?stype=0&sid=DF521320909666631878E2F290DD
Počet záznamov: 1