Počet záznamov: 1
Regenerácia lesných fytocenóz po antropogénnych a prírodných disturbanciách
SYS 0093049 LBL 00000nlm^^22^^^^^^^^450 005 20180206075558.1 100 $a 20171102d2017 m y0sloc0103 ba 101 0-
$a slo 102 $a SK 135 $a dr 200 1-
$a Regenerácia lesných fytocenóz po antropogénnych a prírodných disturbanciách $b elektronický zdroj $f Lucia Hederová $g školiteľ Karol Ujházy 210 $a Zvolen $d 2017 301 $a LF-11110-26214 328 $a Doktorandská dizertačná práca, LF KF TU Zvolen 330 $a Disturbancia akéhokoľvek pôvodu a rozsahu vyvoláva zmeny v druhovej diverzite a zložení vegetácie. Cieľom práce bolo zistiť ako reaguje vegetácia lesného podrastu na zmenu environmentálnych podmienok po (i) antropogénej disturbancii, za ktorú považujeme výrub porastu a odstránenie dendromasy a (ii) prírodnej disturbancii, za ktorú považujeme prirodzený rozpad stromovej etáže v prírodnom lese. Paralelné výskumné plochy sme založili na andezitovom podloží Poľany v skupine lesných typov Abieto-Fagetum nst (950–1200 m n. m.) vo všetkých vekových triedach hospodárskeho lesa ako aj v prírodných nemanažovaných lesoch. Obnovili sme súčasne aj trvalé plochy v pralesovitých rezerváciách jedľovo-bukových lesov (NPR Badínsky prales, NPR Dobročský prales, NPR Padva a NPR Zadná Poľana) v štádiu rozpadu prírodného lesa. Potvrdili sme, že druhová bohatosť aj alfa-diverzita podrastu je významne vyššia v prírodnom lese ako v hospodárskych porastoch. Druhové zloženie a diverzita podrastu v hospodárskych lesoch sa navyše výrazne menia s vekom. Najväčší vplyv na diverzitu podrastu má hustota porastu stromov hrubších ako 7 cm. Zistili sme, že druhové zloženie rúbanísk (hospodárske porasty do 10 rokov po vyrúbaní) je významne odlišné od druhového zloženia v porastoch od 11 do 40 rokov. Druhová diverzita rúbanísk kulminuje v 6–7 roku po výrube, potom klesá. Bukové hospodárske porasty dosiahnu minimálne hodnoty druhovej diverzity zhruba 30 rokov po vyrúbaní, smrekové porasty 40 rokov po vyrúbaní. Rúbaniská majú významne vyššiu pokryvnosť jednoročných, dvojročných druhov, svetlomilných druhov a druhov ktoré sa v pôvodných jedľových bučinách Poľany nevyskytovali. Podobne aj v prírodných lesoch druhová diverzita vrcholí v 5–10 roku po prirodzenom rozpade. V priebehu 19-tich rokov po rozpade došlo vo všeobecnosti k poklesu druhovej diverzity, hoci tento trend väčšinou nebol významný. Zistili sme úbytok svetlomilných druhov a úbytok druhov s „cs“ a „csr“ stratégiou po rozpade. Potvrdili sme významnú koreláciu medzi otvorenosťou zápoja a frekvenciou druhov v podraste. Na základe porovnania vývoja hospodárskych a prírodných lesov môžeme konštatovať, že zmeny druhovej diverzity a druhového zloženia podrastu v hospodárskom lese prebiehajú po vyrúbaní porastu rýchlejšie a sú výraznejšie ako v prírodnom lese po rozpade. Prírodný les vykazuje v rámci malého vývojového cyklu vyššiu stabilitu v diverzite a druhovom zložení a súčasne je homogénnejší v priestore 336 $a Elektronický zdroj. 608 $3 sldk_un_auth*h005061 $a dizertácie $X dissertations 610 1-
$9 sldk_un_auth*h020705 $a dynamika vegetácie $X vegetation dynamics 610 1-
$9 sldk_un_auth*0010260 $a disturbancia $X disturbance 610 1-
$9 sldk_un_auth*h023289 $a druhová diverzita $X species diversity 610 1-
$9 sldk_un_auth*h001341 $a buk lesný $X European beech $Y Fagus sylvatica L. 610 1-
$9 sldk_un_auth*h024238 $a rúbaniská $X clearcut areas 610 1-
$9 sldk_un_auth*h001648 $a rastlinné spoločenstvá $X plant communities 675 $a (043.3) $v 2.stred $z slo 675 $a 581.524.31 $v 1. stred. $z slo 675 $a 630*176.1 $v 1. stred. $z slo 675 $a 630*32 $v 1. stred. $z slo 675 $a 630*182+581.55 $v 1. stred. $z slo 700 -1
$3 sldk_un_auth*0037216 $a Hederová $b Lucia $f 1987- $4 070 $p TUZLFF $T Katedra fytológie 702 -1
$3 sldk_un_auth*p0000449 $a Ujházy $b Karol $f 1968- $4 727 $p TUZLFF $T Katedra fytológie 801 -0
$a SK $b ZV001 $c 20171102 $g AACR2 856 4-
$u http://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=998D604438B59F55BB8354FC0D22&seo=
Počet záznamov: 1