Počet záznamov: 1  

Priestorová variabilita pôdnej respirácie smrekového ekosystému po prírodných disturbanciách

  1. SYS0103991
    LBL
      
    00000nlm^^22^^^^^^^^450
    005
      
    20200128150120.4
    100
      
    $a 20191112d2019 m y0sloc0103 ba
    101
    0-
    $a slo
    102
      
    $a SK
    135
      
    $a dr
    200
    1-
    $a Priestorová variabilita pôdnej respirácie smrekového ekosystému po prírodných disturbanciách $b elektronický zdroj $f Marek Balušík $g vedúci dipl. práce Peter Fleischer
    210
      
    $a Zvolen $d 2019
    301
      
    $a LF-5767-26956
    328
      
    $a Diplomová práca, TU Zvolen, LF KIOLK
    330
      
    $a Pôdna respirácia je najvýznamnejším terestrickým zdrojom CO2, ktorý významnou mierou prispieva ku klimatickej zmene. Veľkosť pôdnej respirácie ovplyvňuje celý rad faktorov, za najvýznamnejšie sú považované teplota a vlhkosť pôdy, typ a stav vegetácie, fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy. Po narušení lesného porastu obyčajne dochádza ku zmene nielen celkovej pôdnej respirácie, ale aj ku zmene pomeru jej komponentov, t.j. auto a heterotrofnej zložky. V smrekových lesoch vo Vysokých Tatrách boli už v minulosti založené výskumné plochy pre dlhodobé sledovanie dynamiky emisie CO2 z pôdy po prírodných disturbanciách, predovšetkým vetrom, požiarom a v súčasnosti najmä podkôrnym hmyzom. Cieľom tejto práce je prispieť ku poznaniu vplyvu rozdielnych disturbancií na veľkosť pôdnej respirácie a jej priestorovú charakteristiku, ktorá má zásadný význam pre optimálny návrh merania. Na základe získaných poznatkov konštaujeme, že množstvo emitovaného CO2 z pôdy 14 rokov po poškodení vetrom a podkôrnym hmyzom je z týchto lokalít takmer identické. Súčasne sme zistili mimoriadne rozdiely v priestorovej variabilite. Kým na ploche poškodenej vetrom je variačný koeficient pôdnej respirácie 63 %, na ploche poškodenej vetrom je 41%. Miera autokorelácie na vetrom poškodenej ploche má hodnotu 10,86 m, ale na ploche poškodenej podkôrnym hmyzom len 1,24 m. Vysoká miera priestorovej variability znamaná nutnosť merať pôdnu respiráciu v jemnejšej mierke, na hustejšej sieti, aby posúdenie sekvestračnej funkcie lesov spoľahlivejšie
    336
      
    $a Elektronický zdroj.
    608
      
    $3 sldk_un_auth*h003285 $a diplomové práce $X theses
    610
    1-
    $9 sldk_un_auth*h023881 $a priestorová variabilita $X spatial variability
    610
    1-
    $9 sldk_un_auth*h022354 $a respirácia pôd $X soil respiration
    610
    1-
    $9 sldk_un_auth*0010260 $a disturbancia $X disturbance
    610
    1-
    $9 sldk_un_auth*h004009 $a lesné pôdy $X forest soils
    610
    1-
    $9 sldk_un_auth*h029196 $a smrekové ekosystémy $X spruce ecosystems
    610
    1-
    $9 sldk_un_auth*0015153 $a sekvestrácia uhlíka $X sequestration of carbon
    675
      
    $a 378.244.6(043) $v 1. stred. $z slo
    675
      
    $a 631.4 $v 2.stred $z slo
    675
      
    $a 630*114 $v 1. stred. $z slo
    675
      
    $a 581.114 $v 1.stred. $z slo
    700
    -1
    $3 sldk_un_auth*0046234 $a Balušík $b Marek $4 070
    702
    -1
    $3 sldk_un_auth*p0035986 $a Fleischer $b Peter $f 1958- $4 570 $p TUZLFIOLK $T Katedra integrovanej ochrany lesa a krajiny
    801
    -0
    $a SK $b ZV001 $c 20191112 $g AACR2
    856
    4-
    $u https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=0355D02574495B28038BD2DEC12B
Počet záznamov: 1  

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.